Zanikne u nás kresťanstvo? Návod na prežitie

Rod Dreher: Benediktova voľba

Bratislava, POSTOJ MEDIA, 2017

Kresťanstvo – či už katolicizmus, protestantizmus alebo pravoslávie – by malo byť mocnou protiváhou radikálneho individualizmu a sekularizmu. Nedeje sa tak. Ukazuje sa, že kresťania sú vo väčšine „spokojnými prisluhovačmi konzumnej kultúry, ktorí rýchlo strácajú zmysel toho, čo znamená byť kresťanom“ (s. 14). Západ sa tak ocitol v najväčšej duchovnej kríze od pádu Rímskej ríše. Kresťanstvo je na ústupe a tí, čo dôsledne zastávajú kresťanské učenie, sú v kultúrnom a čoraz viac aj v právnom zmysle považovaní za netolerovateľných. Tieto skutočnosti priviedli amerického autora Roda Drehera k napísaniu knihy o stratégii prežitia kresťanstva v postkresťanskom svete.

Ide o to, že v blízkej budúcnosti nemožno očakávať obrat k lepšiemu, naopak, prichádzajú temné časy, kresťania budú „bezmocnou a opovrhovanou minoritou“ (s. 123). Ocitli sme sa v novej realite, v zajatí moderného barbarstva a úplne pomýleného spôsobu myslenia: „Naši vedci, naši sudcovia, naši vládcovia, naši učenci a naši spisovatelia – všetci pracujú na zničení viery, rodiny, rodu, dokonca toho, čo znamená byť človekom. Naši barbari vymenili zvieracie kožušiny a oštepy minulosti za značkové obleky a smartfóny“ (s. 31). Aj vo vnútri kresťanstva dochádza k deformáciám – pseudoviera niektorých má len málo spoločného s kresťanstvom Svätého písma a tradície, ktoré hlása pokánie, čistotu, prísnosť, sebaobetujúcu lásku...

Odísť z Babylonu

Autor vychádza z reálií vo svojej domovine (USA), ale situácia v Európe, najmä západnej, je podobná, možno iba (zatiaľ) o málo lepšia. Netreba si robiť ilúzie: „Ak veriaci neodídu z Babylonu a neoddelia sa, niekedy metaforicky, niekedy doslova, ich viera v tejto kultúre smrti neprežije viac ako jednu alebo dve generácie“ (s. 33). Kresťania sa musia zamerať na prežitie, nepúšťať sa do vopred prehraných bitiek, ale budovať inštitúcie, paralelné štruktúry, archy záchrany i siete odporu, v ktorých môže prežiť ortodoxná viera.

Ponúka, respektíve navrhuje sa tu teda niečo úplne iné, než na čo sme boli zvyknutí v posledných desaťročiach – nie otvorenosť svetu, prispôsobovanie sa, ale oddelenie, odlíšenie sa! Práve odlišný spôsob života nás očistí a zároveň zviditeľní. V tom spočíva oná „Benediktova voľba“ (vyskúšaná už pred stáročiami): „Svätý Benedikt... konal múdro, keď opustil spoločnosť a založil novú komunitu, ktorej praktiky zachovali vieru počas prichádzajúcich skúšok“ (s. 32). Treba byť iný, bez kompromisov, aj keď sa to bude zdať mnohým zvláštne. Treba prehĺbiť život viery: „Znovuobjavením minulosti, obnovením liturgického slávenia a asketizmu, sústredením sa na cirkevné spoločenstvo a sprísnením cirkevnej disciplíny“ (s. 136).

Nutnosť odlíšenia sa, istého odstupu od okolitého sveta autor pripomína opakovane: „Existencia cirkvi, ktorá vyzerá a hovorí a znie presne ako svet, nedáva zmysel. Cirkev, ktorá nezdôrazňuje asketizmus a nasledovanie Pána, je zbytočná...“ (s. 159). Dreher zároveň vyjadruje názor, že politické riešenie je ilúziou, obnova náboženského života musí nastať v rodinách a miestnych spoločenstvách.

Sexuálna a digitálna revolúcia

Záverečné kapitoly knihy sa zaoberajú postojom kresťanov k dvom mocným silám, ktoré „tvarujú a riadia moderný život“ (s. 249). Aké sú to sily? Sex a technika.

Sexuálna revolúcia, spojená s uvoľnením morálky, pornografiou, rozkladom rodiny, je radikálne protikresťanská, v tejto oblasti preto nie sú prípustné kompromisy – žiaľ, niektorí veriaci sa o takéto kompromisy pokúšajú, čo zanecháva zhubné následky: „Homosexuálne manželstvá a rodová ideológia signalizujú konečný triumf sexuálnej revolúcie a detronizáciu kresťanstva“ (s. 261).

V súvise s technikou Dreher poukazuje hlavne na fenomén závislosti – mnohí ľudia ani chvíľu nevydržia bez počítača či mobilného telefónu, sledujú virtuálny svet a zanedbávajú ten skutočný. Technické prostriedky umožňujúce stále pripojenie k internetu výrazne a v mnohých ohľadoch negatívne ovplyvňujú náš život. Internetová technológia „samotnou svojou podstatou drobí a rozptyľuje našu pozornosť ako nič iné, radikálne ohrozuje našu schopnosť porozumieť svetu, fyziologicky prebudováva náš mozog a stále viac a viac nás robí bezmocnými voči našim impulzom“ (s. 280). Internet dáva aj berie. A aj tu platí, že byť Ježišovým učeníkom značí „podrobiť sa formácii, nie prijímaniu informácií“ (s. 296).

Čas rozhodnutia

Kniha Roda Drehera o Benediktovej voľbe prináša mnoho zaujímavých postrehov a cenných myšlienok. Je v istom zmysle provokatívna, pretože odvážne hovorí aj o problémoch a zlyhaniach kresťanského sveta a navrhuje riešenia, ktoré sa diametrálne líšia od predstáv hlásateľov „terapeutického“ kresťanstva. Slovenskému čitateľovi môže trochu prekážať takpovediac americký spôsob, akým je kniha napísaná, ani preklad či redakčná príprava nie je celkom v poriadku (v texte je množstvo zbytočných novotvarov, anglicizmov, vyskytujú aj gramatické chyby), ale po obsahovej stránke ide o dielo hodné pozornosti.

Náboženstvo dáva človeku vedomie toho, kým je a čo má robiť, ako má žiť. Zriecť sa náboženstva neznamená len zriecť sa chodenia do kostola, znamená to odtrhnúť sa od koreňov, ktoré nás vyživovali celé stáročia. Rod Dreher si to uvedomuje a postup sekularizmu ho nenecháva ľahostajným. Svoj autorský zámer objasňuje takto: „Benediktovu voľbu som napísal v snahe zobudiť cirkev a povzbudiť ju, aby sa posilnila, kým je ešte čas. Ak chceme prežiť, musíme sa vrátiť ku koreňom svojej viery, tak v myslení, ako aj v praxi.“ Budeme o tom premýšľať? Zobudíme sa?

Ján Maršálek

::

Súvisiace príspevky:

Je apokalypsa za rohom?

Ježiš je Kristus

Boj o dušu národa

PriestorNet

Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.

Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.

Cítime zodpovednosť: overujeme si informácie, odmietame bulvárne témy.

Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.

Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.