|
Vlado Gregor |
Zúfame si občas, že proti hlúposti nebudeme
vládať,
avšak na sto percent vieme, že Boh vie, čo a kedy nám má dať...
Živo sa pamätám na zvolenie blahej pamäti
pápeža Jána Pavla II. Budoval som vtedy reálny socializmus na školskej
zemiakovej brigáde. Bolo to na jeseň roku 1978, keď som maximálne zhrozený nad
stavom spoločnosti a ohlupovaním ľudí za hlbokej normalizácie začal písať.
Musím priznať, že som sa vtedy riadne opil a bol som si odvtedy stopercentne
istý, že komunizmus padne. Zdravý rozum nakoniec vždy prevládne a súčasťou
rozumu je aj pochopenie, že nie ľudia a ich predstavy a zámery riadia
tento svet, ale ten neustále popieraný a bagatelizovaný Boh.
Počiatkom negácie osobného Boha je deizmus,
dualizmus a panteizmus, anglickí a francúzski takzvaní „osvietenci“, ešte
predtým Descartes a predovšetkým Baruch a či Benedikt Spinoza. Je to svojou
úprimnosťou a poctivými snahami postava sympatická a zároveň tragická, ale
žiaľ, z poznania následného vývoja a rozvoja jeho nápadov, aj postava značne
komická. Bol razantným a exemplárnym predchodcom snahy pochopiť Boha a jeho
tvorenie rozumovo, racionálne, bez ohľadu na jasné obmedzenia ľudí a ľudstva v
tomto smere. Spinoza bol aj predvojom snáh o ocenenie a zbožstvenie liberálnej
demokracie, aj keď sa vtedy používali trochu iné termíny. Je to zásadné
nepochopenie toho, že Boh tvorí a koná ináč, než si my dokážeme predstaviť.
Isteže, jednotlivé biblické knihy sú dobovo a
autorsky podmienené a z formálnej stránky aj kritizovateľné, ale to nepopiera
ich hodnotu. Pomoc a nádej, ktorú ľuďom Kniha kníh poskytovala počas histórie
ľudstva a jeho snažení o väčšiu slobodu a stále lepšie chápanie reality, je
nemerateľná a nesmierna.
Poznateľnosť sveta, jeho minulých, prítomných
i budúcich osudov, je obmedzená, pritom je nepopierateľným faktom, ktorý sa
prejavuje krížom-krážom a súvisle v celých našich svätých Písmach, že Boh sa
zastáva jednotlivcov, skupín a národov, ktoré sa dostanú na dno – či už
fyzické, psychické alebo sociálne.
V tom je podstata našej viery, konkrétne
kresťanskej a katolíckej, a tiež stopercentná istota, že aj terajšie nezmysly,
hoci s masívnou podporou popieračov milujúceho a osobného Boha, skončia v
prepadlisku dejín a znovu príde k slávnostnému a nádhernému návratu zdravého
rozumu. Ak sa budeme účinne kajať a ak sa včas a čo najskôr spamätáme, možno to
bude stáť menej obetí ako v tom „experimentálnom“ dvadsiatom storočí.
Tak nám pomáhaj Pán Boh a všetci svätí!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Sú to naše, po predkoch zdedené genetické dannosti, ktoré determinujú naše konanie cez pudy a emócie. To je tá naša prirodzenosť, to je ten Boh. A zdravý rozum? Je svet bez vojen, kapitalizmu a náboženstiev.
OdpovedaťOdstrániťAnonymný, to, čo tu píšete, sú nebezpečné bludy.
OdstrániťTo čo učia náboženstvá, je nebezpečná "pravda".
OdstrániťKaždý sám a za seba sa musí (mal by sa) rozhodnúť, čomu a komu bude dôverovať, na ktorú stranu sa postaví, akú vieru bude vyznávať. Veď ide, v plnom význame slova, o život.
OdstrániťČlovek nepotrebuje nič vyznávať, človek potrebuje žiť, ako človek. Lebo náš život, je jedinečný, jednorázový príbeh, ktorý sa nezopakuje.
OdstrániťBez vyznania (viery, svetonázoru) človek nevie ako má žiť.
OdstrániťŽe by to tak bolo? Možno niektorí áno - spáchajú samovraždu.
Odstrániť