Ľubo Huďo: Mediálne krysy
Bratislava, OZ EZEN, 2018
Ľubomír Huďo (ročník 1963) patrí k tým
profesionálnym novinárom, ktorí opustili médiá hlavného prúdu a začali
pôsobiť v oblasti alternatívnej žurnalistiky. Je autorom veľkého množstva
politických komentárov a analýz a tiež autorom niekoľkých knižných
publikácií, v ktorých sa venuje pálčivým otázkam súčasnosti, respektíve
nedávnej minulosti (Zamatovo nežná tyrania, Žoldnieri a žongléri,
Európa v islamskej rakve a iné). Jeho najnovšia kniha (Mediálne
krysy) je zameraná na tematiku masmédií, ich charakteru a pôsobenia,
novinárskej práce i mediálnej manipulácie.
Pomenovanie „mediálne krysy“ sa môže zdať
niekomu pritvrdé (je faktom, že v poslednom čase dochádza k nebývalej
vulgarizácii spoločenskej diskusie), ale autor vysvetľuje: „Krysa symbolizuje
to, čo je skryté, utajené, škodlivé. V prípade paralely s človekom
predstavuje nečestné konanie, takže prenesene je to zákerný
a bezcharakterný človek... Nepochybne možno nájsť takýto ľudský druh
v akomkoľvek odbore a sfére činnosti, no mediálne krysy útočia na
mysle a zdravý rozum ostatných ľudí v takom masovom rozsahu, že
výsledky ich pôsobenia sú podobné moru...“ A dodáva, že „mediálne krysy“
tvoria „drvivú väčšinu novinárskej obce“ a z pozícií kozmopolitizmu
ovplyvňujú ľudí prostredníctvom manipulácie, poloprávd a zakrývanej
jednostrannosti.
Významným faktorom manipulatívneho ovplyvňovania
je podľa autora odvádzanie pozornosti od dôležitých otázok a tém
a zahlcovanie verejného priestoru nepretržitým tokom bezvýznamných
informácií. K tomu sa pridáva arogantné, povýšenecké delenie ľudí na
rozumných a nerozumných, pokrokových a zaostalých, prijateľných
a neprijateľných. Čím viac sa hovorí o tolerancii, tým menej sa
tolerujú názory, ktoré sú v očiach samozvaných strážcov liberálnej
demokracie nevhodné či extrémistické.
Atmosféra súčasnosti je plná zmätenosti,
tápania, dezorientácie. Ľahostajnosť niektorých sa premiešava s fanatizmom
iných. Autor kladie otázku, komu vlastne možno veriť v tej „pavučine lží,
propagandy, klamstiev a masírovania vedomia“. Odpoveď nie je jednoznačná –
človek je v konečnom dôsledku odkázaný sám na seba, sám sa musí (mal by
sa) rozhodnúť, čomu a komu bude dôverovať, na ktorú stranu sa postaví, akú
vieru bude vyznávať. Dôležité je však chrániť si schopnosť zdravého úsudku
a informácie si pokiaľ možno overovať, hľadať alternatívne možnosti...
Znepokojivá je rastúca koncentrácia masmédií
do veľkých nadnárodných trustov. Táto monopolizácia predstavuje „Veľkého
Manipulátora“, ktorý pracuje v prospech takzvaných vyvolených: „Všetky
mainstreamové zdroje sa zliali do jedného názorového prúdu a ponúkajú iba
jednostranný výklad s podsúvanými komentármi na usmerňovanie myslenia.“
Či už vidíme za súčasnými spoločenskými
pohybmi a procesmi koordinované úsilie istej skupiny či skupín, alebo ich
vnímame ako zákonité dôsledky odpadu od tradičných hodnôt, sme svedkami krízy
zasahujúcej všetky sféry života – globalizácia narúša vzťahy, sociálne rozdiely
sa prehlbujú, kultúra je na úpadku a pod zámienkou ochrany demokracie sa
páchajú neprávosti i zločiny, sloboda prejavu je opäť obmedzovaná.
Kniha Mediálne krysy je napísaná
úderným novinárskym štýlom, v ktorom má svoje miesto irónia
i zaujatosť. Dôraz je tu kladený na aktuálne udalosti a pomery,
trocha chýba hlbší ponor a ukotvenie v historicko-kultúrnych
súvislostiach. Ide o odvážnu a v istom zmysle kontroverznú
publicistiku, niektoré autorove tvrdenia sú takpovediac na hrane (napríklad
Zamatovú revolúciu nazýva havloidnou fraškou), treba však uznať, že
v prostredí absolútnej nadvlády jedného názoru je žiaduci a prospešný
iný hlas, hlas azda aj provokatívny – aby nás primäl k zamysleniu. Skrátka,
Ľubomír Huďo napísal knihu, ktorú treba brať vážne.
Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Prečítal som si so zvedavosťou knihu Mediálne krysy, ktorá je našej dopisovateľskej aktivite veľmi blízka. Prekvapuje ma, že k nej "neodznel" takmer jediný komentár. Dalo by sa k tomuto textu zaujať veľa postrehov, názorov a skúseností. Avšak sme rôzni. Ja osobne nemám rád bulvár, no poznám priateľov, ktorí po jeho prečítaní sa snažia so mnou diskutovať. Márne, pretože viac verím sociálnym sieťam, pretože podľa mňa je v nich oveľa viac pravdy, či sú z takého, alebo onakého zdroja, lebo tam je aj záruka, že internetové noviny vám váš názor uverejnia, čiže ide o spektrum názorov, až diskusiu. Nebudem všetko rozvádzať, ale žiaľ je to asi tak ako to uvádza autor vo svojej knihe. Uvediem príklad, ktorý rád rozprávam. Ak sa koná nejaká, ale naozaj významná akcia, nepíše sa o nej, nepíše sa ľuďoch, ktorí vytvárajú hodnoty, ale ak by náhodou vznikol požiar, kde sa podujatie koná, tak by tam boli zanedlho takmer všetky médiá, najmä televízie. Tento veľavravný príklad snáď stačí, svedčí o našej súčasnej publicistike. Nemá asi význam pokračovať ďalej. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťŽiaľ, ľudia si myslia, že keď vidia niečo v televízii, vidia všetko.
Odstrániť