Nenechajme vyhladovať včely!

Ilustračná snímka: PriestorNet

Všetci to určite poznáte: stále bzučiace kosačky, ktoré nemilosrdne skosia každú trávnatú plochu až na úroveň strniska. Aj tu však platí ono klasické: každý extrém je nežiaduci. Nielen pre ten otravný hluk, ktorým nám kosačky priam trhajú ušné bubienky. Pričasté kosenie má negatívny vplyv nielen na vegetáciu, ale vystavuje hmyz, predovšetkým včelstvá, nebezpečenstvu vyhladovania. A ohrozenie včiel je hrozbou i pre ľudskú civilizáciu.

Písať o význame včiel by bolo nosením dreva do lesa. Väčšina ľudí vidí praktický úžitok v podobe medu, vosku, propolisu a iných produktov, ktoré prináša ich chov. Málokto si však uvedomuje, aké množstvo včiel je na to potrebných. Napríklad zhruba 400 včiel musí svoj krátky život naplniť usilovnou prácou, aby v priebehu šiestich týždňov vyprodukovali jeden kilogram medu.

Omnoho väčší je však prínos včiel pre zachovanie existencie života na celej Zemi. Bez včiel by flóra a fauna planéty nemohla existovať. Až 86 percent všetkých rastlinných druhov opelia včely. Je na nich závislých až 76 percent celkovej produkcie potravín v Európe. Bez včiel by teda vyhynula najprv flóra, potom aj fauna a ľudstvo by nemalo šancu na prežitie.

Vedci už dlhšie pozorujú veľký úhyn včiel a vysielajú varovné signály. Okrem chorôb, znečisťovania životného prostredia a klimatických zmien včelstvá decimuje aj poľnohospodárska výroba. Monokultúrne pestovanie kukurice, repky olejnej či iných plodín na veľkých plochách minimalizuje diverzitu hmyzu. Senáž si vyžaduje včasnú kosbu, takže rastliny nestihnú zakvitnúť a tým sú včely ochudobnené o prirodzenú potravu. Skazou pre včely sú aj agresívne pesticídy, ktoré sa v poľnohospodárstve používajú.

Ani v mestách nie je situácia omnoho lepšia. Bývalé trávnaté plochy s množstvom kvetov nahradili sterilné zelené trávniky, na ktorých kvety chýbajú. Tento nedostatok kvetov je alarmujúci a ak sa nepodniknú adekvátne opatrenia, dôsledky budú fatálne. Je potrebné znovu sa vrátiť k pestrým trávnikom s množstvom kvetov namiesto jednofarebných zelených trávnatých kobercov bez druhovej rozmanitosti. Takýto trávnatý koberec je síce dobrý na futbalovom ihrisku, ale nie v mestskom parku alebo na lúkach mimo miest a dedín.

Naozaj, každý extrém je škodlivý. Prehnané vykášanie trávnatých plôch až na strnisko ohrozuje zdravé životné prostredie. Kosačky okrem iného zabíjajú hmyz, najmä jeho veľké druhy, ktoré nie sú dosť rýchle nato, aby stihli ujsť. Navyše, pri prudkých dažďoch je strnisko schopné absorbovať len minimum vlahy a hrozia záplavy a erózia pôdy. Nekosená trávnatá plocha zachytí oveľa viac dažďovej vody a omnoho lepšie chráni krajinu pred odplavovaním pôdy počas lejakov. Význam nekosených plôch je skutočne nezanedbateľný. Poskytujú životný priestor omnoho väčšiemu spektru hmyzu ako nízky trávnik, nezanedbateľná je tiež ponuka peľu a nektáru.

Na druhej strane, aj úplné nekosenie je nežiaduci extrém. Pri úplnom zanedbaní kosenia by sa v trávniku presadili zdatné druhy tráv na úkor konkurenčne slabších, no dôležitých medonosných  druhov, a trávnik by tak stratil kvalitu. Správne kosenie naopak pomáha drobným druhom, ako je ďatelina plazivá, čiernohlávok či materina dúška, a tým si trávnik zachová druhovú bohatosť.

Proti sebe stoja dve protichodné tendencie, dva extrémy. Jedným je prehnané kosenie trávnikov, druhým je úplné zanedbanie kosenia. Riešením by mohlo byť mozaikovité kosenie. To znamená nekosiť všetko naraz, ale striedať plochy, na ktorých prebieha kosba. Okrem toho je potrebné zabezpečiť dlhšie intervaly voľného rastu trávnatých porastov bez kosenia. Toto opatrenie umožní rastlinám zakvitnúť a tak poskytnúť hmyzu dostatok prirodzenej potravy. Taktiež je dôležité vybrať vhodnú techniku kosenia. Vôbec najšetrnejší spôsob je ručné kosenie. Je však časovo náročný a ťažko použiteľný na rozsiahlych plochách. Druhým najšetrnejším spôsobom je kosenie lištovou kosačkou, ktorá kosí rastliny nízko nad zemou, takže hmyz nie je ohrozený natoľko, ako pri použití bubnových kosačiek či vyžínačov. Bubon či struna u týchto kosačiek pri vysokej rotácii rastlinnú biomasu skôr spolu s hmyzom pomelie ako pokosí. Na základe uvedených skutočností je teda zrejmé, že ideálne je mozaikovité kosenie lištovými kosačkami.

Je nevyhnutné zabezpečiť v prírode dostatok prirodzenej potravy všetkým druhom hmyzu, predovšetkým včelám. Pozitívne signály prichádzajú z niektorých západoeurópskych krajín, ale aj zo susedných Čiech, kde vznikajú takzvané motýlie záhrady s množstvom kvetov.

Zaujímavou víziou do budúcnosti je vízia mesta priateľského voči včelám. Obyvatelia takého mesta by cielene pomáhali včelám prežiť v neustále sa zhoršujúcom prostredí. Možností je neúrekom. Zvlášť na perifériách miest je možné osadiť úle mestských včiel – do záhrad, parkov, prípadne na iné miesta. Pri správnom umiestnení a nasmerovaní úľov a zabezpečení optimálnych napájadiel si cudzí ľudia prítomnosť týchto včiel ani nemusia všimnúť. Pomôcť včelám môžu ľudia v takýchto mestách výsadbou vhodných kvetov, dodržiavaním zákazu používania pesticídov, cieleným nekosením, atď.

Je najvyšší čas uvedomiť si hrozby, ktoré na nás číhajú. Bez včiel nemôže ľudská civilizácia prežiť a je na nás, aby sme podnikli všetko pre zachovanie zdravého životného prostredia, ktoré bude vyhovovať včelám i nám samotným. Nenechajme vyhladovať včely, pretože takto vyhladujeme sami seba!

Karol Dučák

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.