|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Všetci to určite poznáte: stále bzučiace
kosačky, ktoré nemilosrdne skosia každú trávnatú plochu až na úroveň strniska.
Aj tu však platí ono klasické: každý extrém je nežiaduci. Nielen pre ten
otravný hluk, ktorým nám kosačky priam trhajú ušné bubienky. Pričasté kosenie
má negatívny vplyv nielen na vegetáciu, ale vystavuje hmyz, predovšetkým
včelstvá, nebezpečenstvu vyhladovania. A ohrozenie včiel je hrozbou i pre
ľudskú civilizáciu.
Písať o význame včiel by bolo nosením
dreva do lesa. Väčšina ľudí vidí praktický úžitok v podobe medu, vosku,
propolisu a iných produktov, ktoré prináša ich chov. Málokto si však
uvedomuje, aké množstvo včiel je na to potrebných. Napríklad zhruba 400 včiel
musí svoj krátky život naplniť usilovnou prácou, aby v priebehu šiestich
týždňov vyprodukovali jeden kilogram medu.
Omnoho väčší je však prínos včiel pre
zachovanie existencie života na celej Zemi. Bez včiel by flóra a fauna
planéty nemohla existovať. Až 86 percent všetkých rastlinných druhov opelia
včely. Je na nich závislých až 76 percent celkovej produkcie potravín
v Európe. Bez včiel by teda vyhynula najprv flóra, potom aj fauna
a ľudstvo by nemalo šancu na prežitie.
Vedci už dlhšie pozorujú veľký úhyn včiel a
vysielajú varovné signály. Okrem chorôb, znečisťovania životného prostredia
a klimatických zmien včelstvá decimuje aj poľnohospodárska výroba.
Monokultúrne pestovanie kukurice, repky olejnej či iných plodín na veľkých
plochách minimalizuje diverzitu hmyzu. Senáž si vyžaduje včasnú kosbu, takže
rastliny nestihnú zakvitnúť a tým sú včely ochudobnené o prirodzenú
potravu. Skazou pre včely sú aj agresívne pesticídy, ktoré sa
v poľnohospodárstve používajú.
Ani v mestách nie je situácia omnoho
lepšia. Bývalé trávnaté plochy s množstvom kvetov nahradili sterilné
zelené trávniky, na ktorých kvety chýbajú. Tento nedostatok kvetov je
alarmujúci a ak sa nepodniknú adekvátne opatrenia, dôsledky budú fatálne.
Je potrebné znovu sa vrátiť k pestrým trávnikom s množstvom kvetov
namiesto jednofarebných zelených trávnatých kobercov bez druhovej rozmanitosti.
Takýto trávnatý koberec je síce dobrý na futbalovom ihrisku, ale nie
v mestskom parku alebo na lúkach mimo miest a dedín.
Naozaj, každý extrém je škodlivý. Prehnané
vykášanie trávnatých plôch až na strnisko ohrozuje zdravé životné prostredie.
Kosačky okrem iného zabíjajú hmyz, najmä jeho veľké druhy, ktoré nie sú dosť
rýchle nato, aby stihli ujsť. Navyše, pri prudkých dažďoch je strnisko
schopné absorbovať len minimum vlahy a hrozia záplavy a erózia pôdy.
Nekosená trávnatá plocha zachytí oveľa viac dažďovej vody a omnoho lepšie
chráni krajinu pred odplavovaním pôdy počas lejakov. Význam nekosených plôch je
skutočne nezanedbateľný. Poskytujú životný priestor omnoho väčšiemu spektru
hmyzu ako nízky trávnik, nezanedbateľná je tiež ponuka peľu
a nektáru.
Na druhej strane, aj úplné nekosenie je
nežiaduci extrém. Pri úplnom zanedbaní kosenia by sa v trávniku presadili
zdatné druhy tráv na úkor konkurenčne slabších, no dôležitých medonosných druhov, a trávnik by tak stratil
kvalitu. Správne kosenie naopak pomáha drobným druhom, ako je ďatelina plazivá,
čiernohlávok či materina dúška, a tým si trávnik zachová druhovú bohatosť.
Proti sebe stoja dve protichodné tendencie,
dva extrémy. Jedným je prehnané kosenie trávnikov, druhým je úplné zanedbanie
kosenia. Riešením by mohlo byť mozaikovité kosenie. To znamená nekosiť všetko
naraz, ale striedať plochy, na ktorých prebieha kosba. Okrem toho je potrebné
zabezpečiť dlhšie intervaly voľného rastu trávnatých porastov bez kosenia. Toto
opatrenie umožní rastlinám zakvitnúť a tak poskytnúť hmyzu dostatok
prirodzenej potravy. Taktiež je dôležité vybrať vhodnú techniku kosenia. Vôbec
najšetrnejší spôsob je ručné kosenie. Je však časovo náročný a
ťažko použiteľný na rozsiahlych plochách. Druhým najšetrnejším spôsobom je
kosenie lištovou kosačkou, ktorá kosí rastliny nízko nad zemou, takže hmyz nie
je ohrozený natoľko, ako pri použití bubnových kosačiek či vyžínačov. Bubon či
struna u týchto kosačiek pri vysokej rotácii rastlinnú biomasu skôr spolu
s hmyzom pomelie ako pokosí. Na základe uvedených skutočností je teda zrejmé,
že ideálne je mozaikovité kosenie lištovými kosačkami.
Je nevyhnutné zabezpečiť v prírode dostatok
prirodzenej potravy všetkým druhom hmyzu, predovšetkým včelám. Pozitívne
signály prichádzajú z niektorých západoeurópskych krajín, ale aj zo
susedných Čiech, kde vznikajú takzvané motýlie záhrady s množstvom kvetov.
Zaujímavou víziou do budúcnosti je vízia mesta
priateľského voči včelám. Obyvatelia takého mesta by cielene pomáhali včelám
prežiť v neustále sa zhoršujúcom prostredí. Možností je neúrekom. Zvlášť
na perifériách miest je možné osadiť úle mestských včiel – do záhrad, parkov,
prípadne na iné miesta. Pri správnom umiestnení a nasmerovaní úľov
a zabezpečení optimálnych napájadiel si cudzí ľudia prítomnosť týchto
včiel ani nemusia všimnúť. Pomôcť včelám môžu ľudia v takýchto mestách výsadbou
vhodných kvetov, dodržiavaním zákazu používania pesticídov, cieleným nekosením,
atď.
Je najvyšší čas uvedomiť si hrozby, ktoré na
nás číhajú. Bez včiel nemôže ľudská civilizácia prežiť a je na nás, aby
sme podnikli všetko pre zachovanie zdravého životného prostredia, ktoré
bude vyhovovať včelám i nám samotným. Nenechajme vyhladovať včely, pretože
takto vyhladujeme sami seba!
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Hovorí sa,že ak vyhynie posledná včela, ľudstvo prestane existovať, vyhynie. Pohybujem sa v prostredí chovateľov včiel a napísal som o nich nespočetné množstvo príspevkov, viem si uvedomiť, o čo ide. Bol som vlani aj v Bratislave na spoločnom proteste včelárov z celého Slovenska, keď EÚ rozhodovala o nových vážnych zákonoch a pravidlách v chovaní včiel. Ak by sa prijali, - oponovali poľnohospodári, tak by nebolo možné dopestovať želateľné množstvo potravinových produktov. Obe strany sa "vyrevali" a bolo po všetkom. Čo k tomu dodať, - iba čakať - pribúdajúcimi ochoreniami, už mladých ľudí, to začína. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPristavím sa pri jednom aspekte spomínaného problému: „stále bzučiace kosačky“.
OdpovedaťOdstrániťEšte donedávna ľudia rešpektovali nedeľný (a nočný) pokoj. V dedine, kde som žil, aj za socializmu bola nedeľa naozaj sviatočná, sviatočnosť dňa nenarúšal nikto, hádam s výnimkou nejakých chalanov na motorkách. Nekosilo sa, nepílilo sa drevo, nerobilo sa na stavbách...
Dnes? Máme „slobodu“. Nedeľný, v nejednom prípade i nočný, pokoj sa nerešpektuje. Hluk neustáva. Ľudia sú bezohľadní. Sloboda sa pretvorila na svojvôľu.