Slovo na nedeľu (127)

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa!“

(Mt 28, 10)

Strach je prirodzenou súčasťou nášho života. Je to emócia, ktorá nás sprevádza. Môžeme napísať, že strach koriguje naše správanie. Správne „množstvo“ strachu je brzdou, ktorá nás chráni, aby sme vedeli rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. Pomocou nášho strachu vieme povedať „dosť!“ a uvedomiť si, že táto situácia je pre nás nebezpečná a radšej treba od nej odstúpiť.

Vedieť posúdiť a kontrolovať mieru strachu je veľmi dôležité. Pri podceňovaní tejto emócie môžeme zbytočne riskovať zdravie, prípadne život. Podceňovať pocit strachu sa skutočne nevypláca. Musíme byť opatrní a vedieť predvídať (zhodnotiť) každý nebezpečný úkon.

Na druhej strane, podliehanie strachu je taktiež škodlivé. Nemôžeme, nemali by sme sa všetkého báť. Nemôžeme byť zakríknutí, vyhýbať sa všetkému, čo nepoznáme. Nemôžeme byť ustráchaní, báť sa všetkého, vždy a všade. Prehnaný pocit strachu nám neumožňuje spoznávať nové situácie. Priveľký strach nás tlačí k múru a obmedzuje aj naše myšlienkové pochody. Bojíme sa prejaviť svoje názory, postoje k životu. Bojíme sa priznať k svojej viere. Bojíme sa priznať, že naše postoje k životu sú iné, ako majú ľudia okolo nás.

Práve v tomto sa nemáme báť. Musíme jednoznačne, zrozumiteľne a nebojácne vyjaviť svoj postoj k Pánovi Ježišovi. Nemáme sa báť tých, ktorí nám ponúkajú rôzne „moderné“ riešenia súčasných životných problémov. Kresťan si vie uvedomiť váhu strachu, ale nesmie byť ustráchaný, keď treba vyjaviť svoje názory, postoje, presvedčenie.

Ježiš nám odkazuje: „nebojte sa!“ – rozdávajte radosť okolo seba a tým sa oslobodíte od strachu. Ježišov kríž nám dáva pocit istoty a rúca bariéry strachu, ktoré nás obklopujú.

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (126)