Sviatok slovanských vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda
|
Ľudovít Košík |
Mám rád sviatok slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a tomu
prispôsobujem i spôsob jeho slávenia. Mnoho rokov, ešte v časoch totality, som sa 5. júla zúčastňoval
osláv na Velehrade, kde som ho slávil aj v roku 1985, v roku 1100. výročia
smrti sv. Metoda. Po roku 1990, keď sa
začala tradícia pútí v areáli archeologického náleziska veľkomoravského
hradiska v Mikulčiciach, bol som tam pozvaný – a keďže je to blízko môjho
bydliska, tak už viac než štvrťstoročie tento sviatok slávim aj so svojimi
priateľmi tam, na autentických miestach spätých s misiou sv. Cyrila a Metoda.
Aj tento rok tu bolo prítomných asi desať českých biskupov, tri desiatky
kňazov, medzi nimi som poznal aj kňazov zo Slovenska, mnoho stoviek pútnikov,
osobitne z južnej Moravy, z okolitých farností, ale aj zo Slovenska i Čiech.
Mám veľa dôvodov byť vďačný všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o to, že som
mohol prijať vieru do svojho života a celý svoj život stavať na nej – a mám
výhrady voči tým, ktorí sa ju pokúšajú oslabiť v mojom srdci i v srdciach
iných, osobitne mladých ľudí, a odvádzať nás od hodnôt duchovných k telesným
tak, aby sme budovali svoj život na pochybných, povrchných, prázdnych
základoch, čo sa často deje pod rozličnými peknými heslami, len ovocie a
výsledky sú trpké a prinášajú zbytočnú bolesť mnohým.
Som vďačný za dar viery, lebo ona mi umožňuje plnohodnotne žiť. Bez
viery nie je možné budovať šťastie jednotlivcov, rodín, spoločenstiev ani
spoločnosti ako celku. Skúsenosť nás o tom poúča dostatočne. Viera v trojjediného
Boha je pevný základ, uholný kameň, na ktorom je možné postaviť celý svoj
život, čo urobili mnohí v minulosti i súčasnosti a dosiahli svoj cieľ, šťastie,
neboli sklamaní.
Cyril a Metod priniesli vieru našim predkom – v národe, ku ktorému
patrím – v zrozumiteľnej reči i forme. Postavili pevný základ pre našu kultúru,
vzdelanie, jazyk, právo – mnohí sa veľmi pokúšali v priebehu dejín odsunúť do zabudnutia ich
dielo, nepodarilo sa to, ono patrí nielen do učebníc histórie, ale žijeme z
neho i dnes.
Som vďačný aj svojim rodičom a starým rodičom, že dokázali vo viere žiť
a byť jej verní napriek tomu, že klíma v spoločnosti tomu nebola naklonená a ponúkali
sa výhody tým, ktorí ju zaprú – že volili cestu ťažšiu, náročnejšiu,
podstupovali materiálne ujmy, ťažko pracovali za smiešnu odmenu, no nepristúpili
na cestu kompromisov, ale viere zostali po celý život verní a takto nás
vychovali.
Som tiež vďačný mnohým kňazom, ktorí boli verní Bohu i Kristovej Cirkvi
a v zložitých podmienkach totality riskovali, aby osobitne nás vtedy mladých
nasmerovali na správnu cestu životom. Som vďačný mnohým známym i neznámym
kresťanom za modlitby, oporu a príklad kresťanského života, ktorý ma držal, keď
sa o viere nedalo verejne hovoriť a okrem bohoslužieb boli kresťanské podujatia
zakázané a za každú aktivitu hrozil trest, postih, väzenie, perzekúcia... A
predsa sme rástli vo viere!
Cítim zodpovednosť za odovzdávanie viery vo svojom okolí a mrzí ma, keď
vidím, že niektorí „platení“ služobníci Cirkvi, kňazi, katechéti, pastorační
asistenti robia službu v Cirkvi len pre svoju materiálnu mzdu ako žoldnieri.
Viera nemôže stáť na povinnosti, na peniazoch, kariére, materiálnych výhodách...
Tiež ma bolí nezáujem a ľahostajnosť mnohých v mojom okolí k viere, keď sa dajú
lacno zlákať k plytkému životu postavenému na egoizme, telesných pôžitkoch,
materializme. Opakujem: viera nemôže stáť na povinnosti, na peniazoch, kariére,
materiálnych výhodách. Takáto viera nemá budúcnosť. Kristus svoju Cirkev
postavil na láske, službe, obete a zodpovednosti za život svoj i iných.
Som vďačný za jasnú reč v kázni arcibiskupa Jána Babjaka na tohtoročnej
oslave sviatku sv. Cyrila a Metoda v Nitre, ktorú som mal možnosť sledovať
vďaka Slovenskej televízii. Som vďačný všetkým tým kresťanom, ktorí si berú
dovolenku, aby slúžili v kresťanských táboroch, na duchovných cvičeniach,
manželských stretnutiach, kresťanských akciách, aby posilnili vieru druhých aj
svoju. Táto investícia nie je zbytočná, je našou povinnosťou hlásať evanjelium.
Aj pri sviatku našich vierozvestcov máme možnosť prejaviť osobnú vďačnosť ľuďom, vďaka ktorým sme ju dostali, či už,
rodičom, krstným rodičom, kňazom, statočným veriacim... Ak sú už na druhej
strane života, tak aspoň modlitbou, zapálenou sviečkou na ich hrobe či kyticou
kvetov.
Nech sa aj nám darí žiť v plnosti svoju vieru a odovzdávať ju
nasledujúcim generáciám vo svojich rodinách i spoločenstvách, i v dnešnej
dobe, ktorá je ešte zložitejšia, než bola doba komunistickej totality v rokoch
nášho detstva a mladosti... Nemáme dôležitejšej úlohy!
(5. júla 2018)
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Čítam v týchto dňoch obsažnú hlbokú knihu Jozefa Markuša s názvom Slovenské osudy – slovenský osud, ktorá predstavuje slovenské dejiny skrze životné príbehy význačných osobností národa.
OdpovedaťOdstrániťO pôsobení svätých vierozvestcov autor okrem iného píše:
„Cyrilo-metodské a veľkomoravské obdobie vytvárajú veľmi dôležitý uzol našich národných dejín na ich samom začiatku. (...) Z nich sme vyrástli a máme rásť ďalej. Cyrilo-metodské a odvodene aj veľkomoravské dielo bolo postavené na vede, na teologickej a filozofickej myšlienke, na vlastnej reči a kultúre, na viere a vernosti, na kresťanskej láske a na kresťanskom čine. Dobré, skvelé základy pre ďalší vývoj.“
Ja to pravda, pán Ján.M. Je to vynikajúce dielo! Ale kde sa podel zlatý slovenský poklad? Desatoro prikázaní vraví Nepokradneš, dnes sa z nich nedodržiavajú ani len dve. Žiaľ. Iné je písať, hoci pravdu, no iné je konať v súlade so svojim svedomím. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPán Kupecký, máte asi na mysli „stratené“ matičné peniaze. Nevidím priamo do veci, ale môžem Vám povedať svoj súkromný názor:
OdstrániťVtedajšie vedenie Matice, vrátane predsedu, sa dalo nahovoriť na riskantné (zo strany niekoho iného nečestné) podnikanie, resp. investovanie. Matica na to doplatila... Inými slovami, nemyslím si, že pán Jozef Markuš konal vedome zle, nečestne.
Ak je to tak, ospravedlňujem sa...prečo ho potom "krútili" toľko na súde? Prajem príjemný futbalový večer! milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť