Biskup Štefan Vrablec

Ľudovít Košík

Biskup, editor, redaktor Štefan Vrablec sa narodil 21. februára 1925 v Závode. Kňazom bol aj jeho brat Jozef a dve ich sestry boli rehoľníčky. V rodisku vychodil šesť tried ľudovej školy. V štúdiu pokračoval na františkánskom gymnáziu v Malackách a od roku 1940, keď vstúpil do malého kňazského seminára v Trnave, na tamojšom gymnáziu Jána Hollého, kde v roku 1945 aj zmaturoval.

Teológiu začal študovať v Bratislave, ale už v novembri 1945 ho poslal biskup Pavol Jantausch študovať do Ríma, kde kňazskú formáciu dostáva v pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého, študoval na Lateránskej univerzite v Ríme. Odtiaľ sa ešte v októbri 1947 dostal na pohreb matky. Na pohrebe otca sa už nezúčastnil. V roku 1947 dosiahol titul bakalára filozofie, licenciát v roku 1951 a po obhajobe dizertačnej práce O misijnej spolupráci laikov v roku 1956 sa stal doktorom teológie. Sviatosť kňazstva prijal 23. decembra 1950 v Lateránskej bazilike v Ríme.

Keďže sa po roku 1948 nemohol vrátiť na Slovensko, pôsobil v severnom Taliansku ako kaplán v Cesio Magiore a Arina di Lamon (1951–55) a potom ako správca farnosti Goima di Zoldo (1955–57), v diecéze Belluno, v ktorej bol generálnym vikárom Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I. Uvažoval o pôsobení v Guatemale, no na odporúčanie z Ríma zostal v Cesiu v očakávaní lepších časov pre rodnú vlasť.

V roku 1957 ho Kongregácia pre univerzity a semináre vymenovala za špirituála v Pápežskom regionálnom kňazskom seminári Chieti, kde pôsobil do roku 1963. V školskom roku 1963/64 študoval spiritualitu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V rokoch 1964–66 bol špirituálom v regionálnom kňazskom seminári v Assisi. V rokoch 1966–98 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, o čo sa zaslúžil biskup Pavol Hnilica. Tiež bol delegátom pre duchovnú formáciu rehoľných sestier v diecézach Fetre a Belluno.

V roku 1959 založil a dlhé roky redigoval zošity pre informácie a špeciálne otázky Slovenský kňaz, v roku 1972 premenované na Diakonia. V roku 1975 založil a dlhé roky redigoval aj bulletin slovenských sestier Magnificat, obidva časopisy vychádzali do roku 1991. V roku 1969 krátko redigoval Hlasy z Ríma a v rokoch 1993–98 Slovenské Hlasy z Ríma. Ťažisko jeho práce spočívalo v redakčnej práci na príprave vydaní náboženských kníh v slovenčine a ich odosielaní na Slovensko. Pomáhal redigovať preklad Svätého písma, ktorý preložil Štefan Porubčan.

V novembri 1973 ho Kongregácia pre Boží kult vymenovala za člena Liturgickej komisie pri SÚSCM v Ríme, ktorá spolupracovala so Slovenskou liturgickou komisiou. Koordinoval práce na vydávaní liturgických kníh v slovenčine, ktoré pre Slovensko tlačila Vatikánska všerečová tlačiareň. Za prvých 25 rokov jeho činnosti vo vydavateľstve SÚSCM vyšlo takmer tisíc titulov kníh, drobnotlačí a periodík v náklade približne tri milióny výtlačkov.

Štefan Vrablec pripravoval knihy v slovenčine, balil ich, hľadal spôsoby, ako ich poslať na Slovensko. Jeho rukami prešiel veľký počet kníh. Mal radosť z každej zásielky, ktorá prišla rôznymi cestami k adresátovi na Slovensko. Svojím nezastupiteľným účinkovaním pri prekladoch latinských bohoslužobných textov do slovenčiny a pri ich redigovaní a úradnom schvaľovaní sa pričinil o to, aby bol slovenčine priznaný štatút liturgického jazyka aj v USA i v Kanade.

Venoval sa Slovákom žijúcim v zahraničí, kňazom, rehoľným sestrám i laikom, ktorí prichádzali do Ústavu, aj za nimi cestoval po celom svete. Po otvorení hraníc sa venoval aj pútnikom zo Slovenska, ktorí počas návštev Ríma navštevovali aj Slovenský ústav, tu mali sv. omšu, dostali občerstvenie a malý dar: knihu, ruženec obrázky, medailu... Bol pohostinný, láskavý a ochotný pomôcť, nepozerajúc na čas a námahu.

Okrem práce v SÚSCM sa venoval pastorácii aj v rímskej  diecéze Porto-Santa Rufina. Biskup tejto diecézy ho na návrh KBS vymenoval 11. novembra 1992 za tretieho rektora SÚSCM v Ríme – tento úrad zastával až do 9. septembra 1998. Pápež Pavol VI. ho menoval 3. decembra 1970 za monsignora, Ján Pavol II. 25. marca 1982 za pápežského preláta. Dňa 19. júna 1998 bol Štefan Vrablec menovaný za titulárneho biskupa diecézy Tasbalta a za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Jeho biskupské heslo bolo „Svätý Bože, nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva“ (Ž 66,4). Za biskupa ho vysvätili  26. júla 1998 v Šaštíne. V novembri 1999 ho KBS vymenovala za predsedu SSV a v roku 2000 za predsedu Slovenskej liturgickej komisie. 

Z dôvodu veku sa vzdal služby pomocného biskupa, od 2. apríla 2004 bol emeritným pomocným biskupom. Odvtedy žil na odpočinku v priestoroch trnavského arcibiskupského úradu a po nástupe arcibiskupa Bezáka žil v Nitre v kláštore Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Zomrel v Nitre 1. septembra 2017, zádušná svätá omša sa konala v katedrále sv. Jána Krstieľa v Trnave, pochovaný je v Závode.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Závod; Záhorské múzeum, Skalica, 1997

knihy.dominikani.sk

obeczavod.sk