|
Ľudovít Košík |
Biskup, editor,
redaktor Štefan Vrablec sa narodil 21. februára 1925 v Závode. Kňazom bol aj jeho brat Jozef a dve ich sestry
boli rehoľníčky. V rodisku vychodil šesť tried ľudovej školy. V štúdiu
pokračoval na františkánskom gymnáziu v Malackách a od roku 1940, keď vstúpil
do malého kňazského seminára v Trnave, na tamojšom gymnáziu Jána Hollého, kde v
roku 1945 aj zmaturoval.
Teológiu začal študovať v Bratislave, ale už v
novembri 1945 ho poslal biskup Pavol Jantausch študovať do Ríma, kde kňazskú
formáciu dostáva v pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého, študoval na
Lateránskej univerzite v Ríme. Odtiaľ sa ešte v októbri 1947 dostal na pohreb
matky. Na pohrebe otca sa už nezúčastnil. V roku 1947 dosiahol titul bakalára
filozofie, licenciát v roku 1951 a po obhajobe dizertačnej práce O misijnej
spolupráci laikov v roku 1956 sa stal doktorom teológie. Sviatosť kňazstva
prijal 23. decembra 1950 v Lateránskej bazilike v Ríme.
Keďže sa po roku 1948 nemohol vrátiť na
Slovensko, pôsobil v severnom Taliansku ako kaplán v Cesio Magiore a Arina di
Lamon (1951–55) a potom ako správca farnosti Goima di Zoldo (1955–57), v
diecéze Belluno, v ktorej bol generálnym vikárom Albino Luciani, neskorší pápež
Ján Pavol I. Uvažoval o pôsobení v Guatemale, no na odporúčanie z Ríma zostal v
Cesiu v očakávaní lepších časov pre rodnú vlasť.
V roku 1957 ho Kongregácia pre univerzity a
semináre vymenovala za špirituála v Pápežskom regionálnom kňazskom seminári
Chieti, kde pôsobil do roku 1963. V školskom roku 1963/64 študoval spiritualitu
na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V rokoch 1964–66 bol
špirituálom v regionálnom kňazskom seminári v Assisi. V rokoch 1966–98 pôsobil
v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, o čo sa zaslúžil biskup Pavol
Hnilica. Tiež bol delegátom pre duchovnú formáciu rehoľných sestier v diecézach
Fetre a Belluno.
V roku 1959 založil a dlhé roky redigoval
zošity pre informácie a špeciálne otázky Slovenský kňaz, v roku 1972
premenované na Diakonia. V roku 1975 založil a dlhé roky redigoval aj bulletin
slovenských sestier Magnificat, obidva časopisy vychádzali do roku 1991. V roku
1969 krátko redigoval Hlasy z Ríma a v rokoch 1993–98 Slovenské Hlasy z Ríma.
Ťažisko jeho práce spočívalo v redakčnej práci na príprave vydaní náboženských
kníh v slovenčine a ich odosielaní na Slovensko. Pomáhal redigovať preklad
Svätého písma, ktorý preložil Štefan Porubčan.
V novembri 1973 ho Kongregácia pre Boží kult
vymenovala za člena Liturgickej komisie pri SÚSCM v Ríme, ktorá spolupracovala
so Slovenskou liturgickou komisiou. Koordinoval práce na vydávaní liturgických
kníh v slovenčine, ktoré pre Slovensko tlačila Vatikánska všerečová tlačiareň.
Za prvých 25 rokov jeho činnosti vo vydavateľstve SÚSCM vyšlo takmer tisíc
titulov kníh, drobnotlačí a periodík v náklade približne tri milióny výtlačkov.
Štefan Vrablec pripravoval knihy v slovenčine, balil ich,
hľadal spôsoby, ako ich poslať na Slovensko. Jeho rukami prešiel veľký počet
kníh. Mal radosť z každej zásielky, ktorá prišla rôznymi cestami k adresátovi
na Slovensko. Svojím nezastupiteľným účinkovaním pri prekladoch latinských
bohoslužobných textov do slovenčiny a pri ich redigovaní a úradnom schvaľovaní
sa pričinil o to, aby bol slovenčine priznaný štatút liturgického jazyka
aj v USA i v Kanade.
Venoval sa Slovákom žijúcim v zahraničí,
kňazom, rehoľným sestrám i laikom, ktorí prichádzali do Ústavu, aj za nimi
cestoval po celom svete. Po otvorení hraníc sa venoval aj pútnikom zo
Slovenska, ktorí počas návštev Ríma navštevovali aj Slovenský ústav, tu mali
sv. omšu, dostali občerstvenie a malý dar: knihu, ruženec obrázky, medailu...
Bol pohostinný, láskavý a ochotný pomôcť, nepozerajúc na čas a námahu.
Okrem práce v SÚSCM sa venoval pastorácii aj v
rímskej diecéze Porto-Santa Rufina.
Biskup tejto diecézy ho na návrh KBS vymenoval 11. novembra 1992 za tretieho
rektora SÚSCM v Ríme – tento úrad zastával až do 9. septembra 1998. Pápež Pavol
VI. ho menoval 3. decembra 1970 za monsignora, Ján Pavol II. 25. marca 1982 za
pápežského preláta. Dňa 19. júna 1998 bol Štefan Vrablec menovaný za titulárneho biskupa
diecézy Tasbalta a za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Jeho biskupské heslo bolo „Svätý Bože, nech sa ti klania celá zem a nech ti
spieva“ (Ž 66,4). Za biskupa ho vysvätili
26. júla 1998 v Šaštíne. V novembri 1999 ho KBS vymenovala za predsedu
SSV a v roku 2000 za predsedu Slovenskej liturgickej komisie.
Z dôvodu veku sa
vzdal služby pomocného biskupa, od 2. apríla 2004 bol emeritným pomocným
biskupom. Odvtedy žil na odpočinku v priestoroch trnavského arcibiskupského
úradu a po nástupe arcibiskupa Bezáka žil v Nitre v kláštore Spoločnosti dcér
kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Zomrel v Nitre 1. septembra 2017,
zádušná svätá omša sa konala v katedrále sv. Jána Krstieľa v Trnave, pochovaný
je v Závode.
Ľudovít Košík
Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych
kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava,
2000
Závod; Záhorské
múzeum, Skalica, 1997
Azda by autor mohol napísať kto boli jeho predchodcovia v úrade rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda: msgr. Štefan Náhalka a po ňom msgr. Dominik Hrušovský.
OdpovedaťOdstrániť