Doktor Ján Mallý Dusarov

Ľudovít Košík

Kňaz, kanonik, národný a kultúrny pracovník, novinár, spisovateľ, vydavateľ, vysokoškolský učiteľ Ján Mallý Dusarov sa narodil 26. augusta 1829 v Skalici. Otec Ján bol roľníkom a uvedomelým Slovákom, matka sa volala Katarína, rod. Svatošová. V Skalici začal chodiť aj do školy. Po  štúdiách na  nižšom gymnáziu  v Skalici, pokračoval v Bratislave. Filozofiu študoval od roku 1846 v Trnave, zoznámil sa Jozefom Karolom Viktorínom a možno predpokladať, že okrem prostredia Skalice, aj on ho oslovil pre prácu na národnom a kultúrnom poli.

Už ako bohoslovec sa zapájal do cirkevného a národného  života. Teológiu študoval v rokoch  1850–1852 vo viedenskom Pázmaneu. Ovládal viaceré reči: latinčinu, hebrejčinu, maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, angličtinu. Sledoval európsku tlač, udalosti doma hodnotil v európskych súvislostiach.

Po vysviacke za kňaza (6. septembra 1852) bol kaplánom v Banskej Štiavnici. V roku 1856 sa vrátil do Viedne, aby ukončil štúdiá; napísal doktorskú prácu na tému: Cirkevné snemy v Uhorsku od čias svätého Štefana do smrti kráľa Kolomana, t. j.  v rokoch 1000–1114. V roku 1858 dosiahol doktorát teológie. Vo Viedni sa stal profesorom na Pázmaneu,  v roku 1859 sa stal aj profesorom Tereziána, ústavu na výchovu diplomatov, zastával funkciu dvorného  kaplána rodiny Koburgovcov, kde bol jeho zverencom neskorší bulharský cár Ferdinand Koburg.

Dňa 4. augusta 1861 sa Ján Mallý Dusarov zúčastnil na zjazde Matice Slovenskej, patril k jej zakladajúcim členom. V roku 1864 u Škarnicla v Skalici vydal štyri zväzky v sérii Cesty Božie v ľudskom živote. Vydával aj knihy od iných autorov. V rokoch  1866–1867 vydal Hospodársko priemyselnú knižnicu s praktickými pokynmi pre poľnohospodárstvo, v rukopise zostali viaceré jeho dramatické práce. 

Ako dvadsaťročný spolu s Michalom Chrástkom, Andrejom Radlinským a Jánom Palárikom založili časopis Cyril a Metod. Práca s názvom Čo treba robiť za úniu katolíkom a evanjelikom dáva myšlienky podnetné i pre dnešok. V roku 1890 vydal v Ostrihome pre bohoslovcov, po latinsky, Posvätné dejiny Svätého  písma Starého  zákona. Ako kanonik redigoval Sväté písmo pre vydanie v SSV. V roku 1889 kázal pri posviacke obnoveného kostola vo Svätom Beňadiku nad Hronom, kázeň vyšla tlačou v Skalici.

Jeho rozhľad a znalosť cudzích  jazykov mu umožňovali hrať dôležitú úlohu v slovenských národných pohyboch. Usiloval sa realisticky vyriešiť slovensko-maďarské pomery. Žiadal  zabezpečenie rovnoprávnosti pre všetky národy v Uhorsku. Zasadzoval sa za všeobecné volebné právo bez majetkových, vzdelanostných či iných obmedzení. Bol spoluorganizátorom petičnej kampane za obsadenie banskobystrického biskupského stolca po Štefanovi Moyzesovi slovenským biskupom. Bol tiež obetavým mecénom slovenskej tlače a študentov. Angažoval sa za záchranu národného  života. Podporoval založenie Katolíckeho kruhu v Skalici a zohral  dôležitú úlohu v hlasistickom hnutí na Záhorí.

Prispieval do viacerých periodík, ako Concordia, Cyril a Metod, Černokňažník, Kazateľňa, Katolícke noviny, Lipa, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Slovenské noviny, ktorých bol od roku 1872 aj šéfredaktorom, i do nemeckých náboženských časopisov. Písal pod pseudonymami: Ľudomil Slanický, M. Slanický, Záhorec, Ivan Dusarov a Ján Mallý-Dusarov. Okrem náboženských článkov písal i verše, filozofické reflexie, humoresky, mravoučné poviedky, tiež prekladal. Patril k najvýznamnejším slovenským novinárom v tzv. matičnom období, prispel ku vzniku moderného slovenského publicistického štýlu.

V posledných rokoch života sa venoval výlučne náboženskej činnosti. V roku 1882 sa stal   pápežským komorníkom, v roku 1885 bratislavským kanonikom, v roku 1888 ostrihomským  kanonikom. Svoju politickú angažovanosť zanechal, neprestal však podporovať národné hnutie i dianie v rodnej Skalici, kde dal postaviť z vlastných prostriedkov dnes už nejestvujúcu Dusarovskú kaplnku. Zomrel 19. septembra 1902 v Ostrihome, kde je aj pochovaný.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Eva Fordinálová: Ján Mallý-Dusarov; Záhorie, 5/2002, Záhorské múzeum Skalica

Jozef Šátek: Ján Mallý, Dr.; rukopis uložený v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica

Slovenský bibliografický slovník IV; Martin, 1990