|
Ľudovít Košík |
Ľudovít Buček, jezuitský kňaz prenasledovaný a väznený za vieru a
vernosť reholi, sa narodil 18. augusta 1925 v Holíči na Záhorí. Základnú školu
navštevoval v rodisku. Gymnázium absolvoval v Skalici, kde aj zmaturoval. V
roku 1945 vstúpil do jezuitskej rehole. Po dvojročnom noviciáte študoval
teológiu v Brne a Děčíne. Zo zdravotných dôvodov prerušil štúdium a nastúpil na
vojenskú službu. Tým sa vyhol akcii likvidácie kláštorov v apríli 1950. Po
skončení vojenčiny nastúpil do zamestnania v Slovenských plynárňach. Pritom
tajne študoval teológiu a 20. februára 1959 bol tajne vysvätený za kňaza.
V roku 1960 bol v procese s Jánom Chryzostomom
Korcom, Karolom Ďurčekom, Rajmundom Ondrušom a Emilom Krapkom odsúdený na štyri
roky väzenia – dostali trest za to, že „podvracali ľudovodemokratické zriadenie,
na dohodnutých a náhodných ilegálnych schôdzkach sa navzájom utvrdzovali a
jezuitov viedli k dodržiavaniu rehoľných zásad a tak udržiavali rehoľu jezuitov
v ilegalite, pričom sa utvrdzovali v nepriateľstve voči ľudovo demokratickému
zriadeniu v ČSR a pod vedením Jána Korca a ďalších jezuitov tajne študovali
teológiu pre prípad nimi očakávaného zvratu ľudovo demokratického zriadenia
v ČSR“.
Ďalej za im kládlo za vinu, že „Ľudovít Buček
udržiaval styky s tajným provinciálom Matejom Markom a na jeho pokyn rozširoval
náboženskú literatúru, v skutočnosti protištátnu a proti ľudovému zriadeniu
republiky. Vykonávali podvratnú činnosť, čím spáchali Ján Korec čin velezrady a
ostatní trestný čin podvracania republiky“. Priebeh súdneho procesu opísal Ján
Chryzostom Korec v knihe Od Barbarskej noci, kde sa vyjadruje o statočnom,
pevnom a hrdinskom správaní Ľudovíta Bučka počas vyšetrovania i súdneho
procesu.
V roku 1962 ho na amnestiu prepustili z
väzenia. Pokračoval v civilnom zamestnaní ako inštalatér. V súkromí žil
rehoľným životom. Vykonával cenné služby rozptýleným spolubratom. (Osobne viem,
že v Skalici udržiaval kontakty s tajným jezuitom, kňazom a krajanom Jánom Buchtom a s jeho rodinou. Tiež s Rajmundom
Ondrušom z Popudinských Močidlian, ktorému sprostredkoval možnosť zamestnania
sa v Trnave.)
V roku 1969 bol Ľudovít Buček
rehabilitovaný, následne v Beckove, spolu s viacerými spolubratmi, zložil
posledné rehoľné sľuby. Bol to čas politického odmäku. Zapojil sa do pastorácie
a účinkoval ako kaplán a farár vo viacerých farnostiach Nitrianskej diecézy. Od
1. januára 1971 nastúpil ako kaplán v Dubnici. Osobitne sa venoval kresťanským
spoločenstvám mladých. Od 15. marca do 30. septembra 1980 pôsobil ako farár v
Zliechove. Tu vykonal obdivuhodný kus práce na zveľadení kostola a v
pastoračnej činnosti. Zabezpečil vykurovanie kostola, elektrofonické harmónium,
novú elektroinštaláciu, nové osvetlenie, opravu lavíc, nový mobiliár v
presbytériu, ozvučenie, krížovú cestu, elektrifikáciu zvonov, odstránenie
pieskovcovej podlahy a nahradenie mramorovou, oplotenie pozemku okolo kostola a
ďalšie obnovy a práce. V roku 1996 sa zapojil do programu slovenskej jezuitskej
provincie. Pôsobil tiež v Trnave ako hospodár rehoľnej komunity a vykonával
kňazskú službu v jezuitskom kostole. Často vypomáhal diecéznym kňazom v okolí
Trnavy.
Mal mladého ducha a dokázal získať pre Božiu
vec mnohých, osobitne mladých. Otvoril im faru, tu sa stretávali, hrali na
hudobné nástroje a vytvárali živé spoločenstvo. Organizoval s nimi lyžovačky a
výlety. Keď odchádzal do večnosti, napísal na lístok: Pozdravujem všetkých.
Zomrel po krátkej a ťažkej chorobe 25. februára 2002 v Bratislave v nemocnici
na Kramároch. Pochovaný je v jezuitskej hrobke v Trnave.
Ľudovít Košík
Použitá literatúra:
Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1561–1988; zost.
E. Krapka a V. Mikula, Dobrá kniha, 1990, Cambridge, Ontario, Canada
J. Ch. Korec: Od
barbarskej noci; Lúč, Bratislava, 1990
R. Ondruš: V teba,
Pane, som dúfal; Dobrá kniha, Trnava, 2009
Česká i slovenská televízia nám už dlhšie pred výročím augustových udalostí pripomínajú ako a čo sa stalo. Pamätníci striedajú pamätníkov, vzdychajú a spomínajú, vyťahujú staré fotografie, články a iné relikvie. Áno, spomínať treba. Ale ucelene, a teda pravdivo. Inak je to len formát o zbabelosti autorov, a príklad vymývania mozgov.
OdpovedaťOdstrániťObe televízie, a nie len ony, majú vo svojich archívoch aj dokumenty tej doby z diania vo svete, osobitne z vietnamskej vojny. Nech seriálovo, pararelne, ukážu ako statoční americkí chlapci oslobodzovali Vietnam od komunizmu, ako masakrovali deti a ženy, osobitne v dedinke My Lai, ako B 52 z bezpečnej výšky hádzali tony bômb na ľudí dole; nech pripomenú ako horí napalm na ľudskom tele. Aby aspoň trocha ukázali na rozdiely v okupácii u nás a tam, vo Vietname. Kde vojenskú akciu viedli naši dnešní triedny bratia z USA. Tí, ktorí si od novembra 89, potichu a plazivo, budu-jú okupačné body na našom území. Normalizujú, len inak.
Verejnoprávne televízie majú príležitosť – ak slúžia pravde a verej-nosti – ukázať a porovnať konanie dvoch veľmocí v rovnakom historickom čase. A mohli by to pripomínať každý rok, a nie len 21. augusta. V prestávkach medzi augustami by mohli pripomínať, obrazom i zvukom, Irak, Afghanistan, Juhosláviu, Sýriu, Líbyu , Chile a i.
Falošní proroci ovládli veľkú časť sveta, kde egoizmus, chamtivosť a najmä bezohľadnosť sú podmienkou úspechu. Hlúposť a neznalosť, hore i dole, podmienkou moci. Svet bez ľudí sa stáva globálnou realitou. Náš príspevok k nej začal novembrom 89. Ale mohol i skôr.
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
Predpokladám, že reagujete na avizovaný príspevok k výročiu Augusta 1968. Len poznamenávam, že článok vyjde 21. augusta.
OdstrániťAk je to Váš komentár, tak širák dolu. Stotožnil som sa s ním a tak som sa chcel o tieto pravdivé slová podeliť s čitateľmi Priestornetu, pretože...tak to vidí a vníma každý súdny človek, čitateľ. Vidíte, predbehli sme iné váhavé periodikum! To tiež svedčí o niečom. Príjemný víkend!
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň p. Košík
OdpovedaťOdstrániťK osobe L. Bučeka vam chyba datum od kedy pósoobil tento kňaz v Zliechve najdete ho na stranke fary v Zliechove.
Ďalej vam cyba cele obdobie jeho pósobenia v Dežericiach a dalej. Sám som ho odtial z Dežeric poznal a poznam i daĺšich ludi čo ho tam poznali.
V pripade zaujmu o tuto jeho čast života ma kontaktujte viem vas napojit a posunut dalej. Držim vam palce v tejto praci.
Jaroslav
s pozdravom J.
Vďaka za informácie, ja som ho poznal len sprostredkovane, pretože udržiaval kontakt so svojim spolubratom Jánom Buchtom v Skalici, uviedol som informácie, ktoré som našiel v uvedených publikáciách. On pochádzal z Holíča, ja som robil profily osobností kňazských zo Skalice a Záhoria. S pozdravom a vďakou ľudovít
OdpovedaťOdstrániť