Ľudovít Košík |
Jozef Agnelli – kňaz, národovec, odborný
spisovateľ, významný pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín
a zemiakov. Jeho priezvisko bolo vraj pôvodne Baránek a počas štúdií si ho
polatinčil. Narodil sa 23. februára 1852 v Skalici. Odmalička sa venoval
pestovaniu rôznych rastlín. Lásku k prírode a k rastlinám získal
od rodičov a starého otca z matkinej strany, ktorý bol znamenitým záhradníkom a
dozorcom nad lesmi a vodami. Otec Ján bol zámožným roľníkom a vinohradníkom,
rád používal nové metódy v poľnohospodárstve. (Podľa Jána Hrebíčka mal do osem
hektárov vinohradov v Líštinách, víno mával až tridsaťročné, oberačky odbavoval
veľmi slávnostne, s husacinou, trdelníkmi a zázvorníkmi. Ľudia u neho radi
pracovali, medzi nimi aj Ján Tomík, ktorý sa raz na oberačkách opil, s putňou
spadol do strže a zaspal, prebudil sa na obed, znovu si vypil a spal až do
večera, gazda to nezbadal a vyplatil mu ako iným.) Vyznal sa aj v liečivých
bylinách a niektoré aj pestoval. Vinohrady si dal poistiť proti búrkam a vraj
dostal naraz až 1.400 rýnskych zlatých poistného.
V takomto prostredí aj mladý Jozef získal
veľkú lásku k rastlinám a už ako desaťročný začal robiť pokusy s ich pestovaním
na rodičovských poliach. Po absolvovaní gymnázia v Skalici, vyštudoval teológiu v Ostrihome. Na
kňaza bol vysvätený 16. júla 1876. Krátko pôsobil v Lakšárskej Novej Vsi,
v rokoch 1876–1881 bol kaplánom
v Holíči, kde vo vlastnej záhrade študoval vlastnosti rastlín, podmienky
ich vývoja, vplyvy kultivácie a prírodných podmienok vôbec. Krátko
administroval faru v Kuklove a v roku 1884 sa po niekoľkých mesiacoch
administrovania stal farárom v Čároch, kde počas tridsaťročného pôsobenia na
veľkých plochách pestoval liečivé a aromatické rastliny, šľachtil ich
a robil s nimi pokusy. Obstaral si najmodernejšie nástroje, používal
najnovšie metódy a dosahoval napriek nie veľmi úrodnej pôde prekvapujúce
výsledky.
Osobitne sa venoval šľachteniu mäty piepornej,
z ktorej pestoval jedenásť odrôd a najvhodnejšie z nich šľachtil
a štandardizoval. Systematicky
sa venoval šľachteniu
zemiakov, získal veľké množstvo (asi dvesto) odrôd, známych
vysokými výnosmi a kvalitou. Jozef Agnelli šľachtil aj obilniny,
okopaniny, repu, zeleninu, vinnú révu a liečivé rastliny. Skúmal vplyv pôdy,
hnojenia a zavlažovania. Zúčastnil sa odborných výstav vo Viedni, Budapešti,
Kodani, v Štokholme, na ktorých získal diplomy a vyznamenania. Na výstave
v Budapešti roku 1896 bola jeho expozícia jednou z najväčších a najvyššie
hodnotených. Bol úspešný aj na II. Medzinárodnej farmaceutickej výstave v Prahe, kde vystavoval 150
druhov liečivých rastlín a dva modely sušiarní na sušenie vzduchom
i umelým teplom. O svojich výskumoch často prednášal
a publikoval v odborných časopisoch
doma i v zahraničí.
Viaceré vedecké spoločnosti ho menovali za
svojho člena. Za zásluhy v oblasti botaniky ho Linného spoločnosť
v Štokholme menovala za svojho riadneho člena. V Skalici vlastnil
rodičovský vinohrad a roku 1881 kúpil ďalší, vysadil ho a vhodným
hnojením a správnym rezom dosiahol výborné
výsledky. Víno aj vystavoval, najväčší úspech získal vo francúzskom
Arrachon les Bains – zlatú medailu. Svoje polia v Čároch si obľúbil natoľko, že
už neprijal ponúkané lepšie fary ani iné ponuky.
Jozef Agnelli bol v prvom rade kňazom a
poľnohospodárom. Až ku koncu života (26. apríla 1914) odišiel do Holíča, kde na
fare trávil posledné roky života, po čase začal chorľavieť a takmer
zabudnutý 6. augusta 1923 zomrel. Pamätnú tabuľu má v Čároch v Holíči.
Ľudovít Košík
Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností
Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Jozef Šátek: Jozef Agnelli; rukopis uložený v štátnom
archíve Trnava, pobočka Skalica
Skalica v minulosti a dnes; Obzor, Bratislava,
1968
Panáková E.: Jozef Agnelli a jeho prínos
pre rozvoj šľachtiteľských metód v poľnohospodárstve
so zreteľom na pestovanie liečivých rastlín; Verbum Historiae, 2/2014
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.