Obec Mokrý Háj – 450. výročie

Ľudovít Košík

Červený kŕdeľ domčekov
pri potoku
starohorskom
kostolný kohút pod lipou
spevu a konválií
plný háj
pred hostincom zas vztýčený
krásny máj
toto je moje rodisko
obec
Mokrý Háj

Eugen Vesnin (Dr. Ignác Zelenka)

Obyvatelia máloktorej obce poznajú presný dátum jej vzniku. Obyvatelia Mokrého Hája ho môžu poznať. Ich obec vznikla pred 450 rokmi 25. augusta 1569. Zakladajúca listina „in civitate Zakolcza“ je vystavená menom richtára, mešťanostu, prísažných, zemanov a celej obce kráľovského mesta Skalica. Píše sa v nej, že uvažovali, ako by pustá a neobrábaná zem v prázdnej časti chotára, pokrytá neužitočnými krovinami, mohla slúžiť kráľovskej pokladnici a donášať osoh a úžitok verejnému dobru tohto mesta:

Prišli k nám úbohí chorvátski uprchlíci, muži v rokoch so ženami a deťmi, vyhnaní z otcovských príbytkov z kráľovstva chorvátskeho Turkom, nepriateľom kresťanského mena, a síce: Juraj Biskupič, Marek Zaviatič, Ilja Markovič, Marek Humič, Vavrinec Jankovič, Vavrinec Radejovič, bratia Tomáš a Gašpar Miladovič, Lukáš Jendrejovič, Peter Igris, Juraj Zrha, Andrej Popinovič, Peter Letovane, Vavrinec Frankovič a ostatní vyhnanci, z ktorých niektorí, ako to vyplýva z ich listín, boli skutoční šľachtici, ale po toľkých nebezpečenstvách sa dobrovoľne dali do poddanstva. Ľútosťou k nim pohnutí prijali sme ich pod našu právomoc a jednotlivým z nich ako predchodcom a ostatným po nich nasledujúcim dali sme vyberať a vymedziť na uvedenom našom území asi tridsaťdva usadlostí, aby sa na našom území v týchto hraniciach usadili a vybudovali si hospodárstva, vyklčovali neobrábanú zem a užívali ju. Hranica tohto územia sa tiahne počnúc od konca novovysadeného vinohradu zvaného Blížina k východnej rovine vpravo cez údolie až k Chmelnici a Studnici, kde o málo vyššie je lipa zvaná Stará lipa, sledujúc rozhranie medzi Prietržkou a mestom Skalicou, odtiaľto vystupujúc tým istým údolím rovno starou cestou hore k východu až k cestám, ktoré sa od dávna volajú Krížové cesty, z ktorých jedna vedie ku Skalici, druhá k mestečku Radošovce, odtiaľ k hruške zvanej Medvedia hruška, potom ďalej k takzvanej Panej lúke, odtiaľ zostupuje na západ cez krovinaté údolie vľavo pri ceste zvanej Koválovská cesta k starému rybnatému močiaru a k mestskému lesu zvanému Mokrý Háj. Pozdĺž tohto lesa smeruje hranica až k viničným vŕškom tohto mesta Skalice zvaným Kraví hora a Vinterberg cez malý potok. Tieto vŕšky uzatvárajú územie určené spomínaným Chorvátom a dané im na obývanie. Hranica sa vracia k vinohradu Blížina, odkiaľ vyšla. Aby toto územie mohli uvedení Chorváti a ostatní, ktorí prídu po nich, očistiť, obrobiť, držať a obývať a s pomocou Božou vybudovať tu ľudnatú osadu, dohodli sa s nami na nasledovných podmienkach. Za prvé, aby rýchlejšie obrobili túto neobrábanú zem, počas dvanástich rokov budú oslobodení od všetkých poplatkov, tiarch a prác. Potom po uplynutí dvanástich rokov, keď už začnú užívať plody svojej práce, jednotliví z nich budú platiť každoročne titulom ročnej dane z jednej usadlosti po jednom zlatom uhorskom, z polovičnej pol zlatého. Taktiež budú povinní platiť mestu dve merice pšenice a štyri merice ovsa. Okrem toho budú povinní vykonávať všetky povinnosti a práce riadne a mimoriadne podľa článkov verejných konštitúcií kráľovstva, ako aj iní okolití poddaní. Ako sme uzavreli, prijímame ich pod našu právomoc a dávame a prepúšťame im, aby vyklčovali, obrábali, orali a obývali. Pre lepšiu istotu sme sa rozhodli vydať menovaným Chorvátom a ich potomkom listinu opatrenú pečaťou nášho mesta. Dané v Skalici dňa 25. augusta roku Pána 1569.

Nová obec sa dlho volala Malé Šenkvice, niekedy aj Chorváty, až neskôr (po roku 1608) sa zaužívalo meno Mokrý Háj, podľa jednej časti chotára, ktorý prisťahovalci dostali. Maďarský názov bol Horvátberek. O správu obce sa staral fojt-richtár a piati prísediaci. Správu viníc mal na starosti horný a dvaja horníci. Spomínajú sa aj dvaja hájnici pre Mokrý Háj. V roku 1595 odňalo mesto výsadu, aby si sami volili richtára. Pôvodne slobodní Chorváti, z ktorých niektorí boli aj šľachticmi, ťažko znášali poddanstvo, aj sa búrili. Pri vyšetrovaní vzbúr mestskou vrchnosťou boli solidárni a ťažko sa zisťovali pôvodcovia. Roku 1587 sa uvádza, že bolo 78 usadlých Chorvátov, asi otcov rodín. Chorváti sa dovolávali spravodlivosti aj na vyšších inštanciách. Niekedy žiadali odpustiť poplatky pre chudobu a zlú úrodu.

Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša roľníctvom, mali aj vinice a spomínajú sa aj remeselníci. Obec zostávala jednotná a jednoliata. Remeselníci patrili do cechov v Skalici. Obec patrila do skalickej farnosti a v matrike sa pri obyvateľoch Mokrého Hája vyskytujú chorvátske mená i krstné mená s chorvátskou podobou. Neskôr sa v obci začali usadzovať aj kolonisti z Moravy a medzi obyvateľmi obce sa objavujú aj iné mená, najmä české. To zapríčinilo, že obec strácala chorvátsky ráz, chorvátske piesne, odev, zvyky. (Ja si pamätám z detstva paniu, ktorá sa prisťahovala do Skalice a chodila ešte v chorvátskom kroji.) Vďaka húževnatosti obyvateľov, napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými obyvatelia museli zápasiť, sa obec vzmáhala. V kánonickej vizitácii z roku 1756 je uvedené, že v obci žije 340 dospelých katolíkov, 99 detí a 6 židov. V roku 1840 tu žilo 845 katolíkov a 9 židov.

Začiatkom 17. storočia Skalica dala polovicu Mokrého Hája do zálohy Ravasovi za 2500 zlatých. Obyvateľstvo to asi ťažko nieslo, lebo obec bola ochotná prispieť na vyplatenie zálohy. Obec postihli rôzne vojnové pohromy v priebehu rokov, spolu so Skalicou.

Po roku 1848, po zrušení poddanstva, sa obec osamostatnila, robotovanie pre Skalicu prestalo, ale spory s mestom pretrvávali naďalej. V roku 1900 bývalo v Mokrom Háji 731 katolíkov a 10 židov v 157 domoch z pálenej tehly alebo z kameňa, iba štyri boli z nepálenej tehly, 50 so škridlicou a 107 s doškovou strechou. Stavbu kostola dokončili v roku 1852, starý kostol, ktorý rozširovali, stál na cintoríne.

Maďarizačný tlak neobišiel ani túto dedinu, čo sa odrazilo na pomaďarčení jej názvu, no vďaka tomu, že škola bola cirkevná a vyučovalo sa po slovensky, okrem notára v obci po maďarsky nikto nevedel. V rokoch pred vznikom ČSR boli Mokrohájčania aktívne zapojení do osvetovej a národnobuditeľskej činnosti Dr. Pavla Blahu a Dr. Ľudovíta Okánika. Obec žila bohatým spoločensko-kultúrnym životom. Už v roku 1900 založili po vzore Skalice Katolícky kruh, účinkovala tu dychová hudba a divadelní ochotníci. V roku 1905 sa konala veľká slávnosť pri príležitosti obnovy kostolíka.

V rokoch 1927–28 bol postavený Katolícky dom. Stavbu financovali predovšetkým americkí Slováci, najviac Imrich Kucharič, kňaz pochádzajúci z Mokrého Hája, ktorý sa jeho otvorenia aj osobne zúčastnil. V roku 1954 ho rozšírili a v roku 1974 vybudovali nový kultúrny dom. V rokoch 1947–48 opravili kostol a vežu a z odkazu Imricha Kuchariča opravili strechu. Pomník padlým z prvej svetovej vojny bol vybudovaný v roku 1935 zo zbierky, na ktorú významnou mierou prispeli rodáci žijúci v Amerike, prostredníctvom kňaza Imricha Kuchariča, je na ňom uvedených 44 mien. V roku 1956 bola postavená hasičská zbrojnica a v roku 1959 budova miestneho národného výboru, v rokoch 1956–59 obchod a hostinec. Škola bola cirkevnou do roku 1948, v sedemdesiatych rokoch bola zrušená. V súčasnosti je v prestavanej budove školy zariadenie pre seniorov.

Ľudovít Košík

Literatúra:

Ľudovít Košík: 425 rokov od založenia obce Mokrý Háj; Záhorie, 5/1994

Vendelín Lipovský: Mokrý Háj, 1569–1999; samizdat

Jozef Šátek, Zora Viestová: Mokrý Háj – 400; Záhorské múzeum v Skalici pre MNV v Mokrom Háji, 1969

Jozef Šátek – dokumenty: Štátny archív Trnava, pracovisko archív Skalica

pam.epocha.sk