Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred
ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.
(Lk 12, 8)
Veľmi ľahko je zaprieť. Urobiť sa hlúpym
a povedať: neviem, nepoznám, nevidel som... Ľahko sa zapiera všetko –
kamarát, udalosť, príbeh, poznanie, viera...
A ešte ľahšie možno zaprieť Pána Ježiša
Krista! Nepoznám, je mi ľahostajný... Hanbíme sa povedať – poznám a verím
v Jeho slová, chcem kráčať cestou, ktorú nám vyznačil. Verejne sa
prihlásiť ku kresťanstvu, to potrebuje dostatok odvahy. Veľmi ľahko sa totiž môžeme
stať terčom posmechu. Dnes je to nemoderné – veriť.
Boha sme zatlačili za múry kostolov
a našich domov. Na verejnosti sa tvárime, že Boh nám už nič nemôže dať. Že
je zbytočný...
Takéto zmýšľanie je úplne scestné, choré. Iba
viera v Pána Boha nám dáva istotu, ukotvuje nás vo svete a ukazuje
nám smer k dokonalosti, k večnému životu. Prečo sa hanbíme (bojíme?)
vyznať svoju oddanosť Pánu Ježišovi? Nezabúdajme, že Pán k svojim – vyššie
uvedeným – slovám dodal: „Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zapretý pred
Božími anjelmi“ (Lk 12, 9).
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (130)
Ako by som čítal volebné prejavy súčasných populistických politikov. Jednoducho, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú.
OdpovedaťOdstrániť