|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
S príchodom leta sme svedkami opakujúceho
sa nešváru. Horúce dni nútia ľudí obliekať sa ľahšie, vzdušnejšie – a toto
sa týka aj účasti na svätých omšiach. Nemali by sme však nikdy zabúdať na to,
že kostol nie je plážové kúpalisko, ale Dom Boží a brána do neba. Vo
Svätom písme sa píše: „Beda svetu pre pohoršenie. Pohoršenia síce musia
prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza“ (Mt 18, 7).
Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza! Na
to by katolík nikdy nemal zabúdať. Zvlášť v kostole by malo byť
samozrejmosťou cudné obliekanie.
Problematikou cudnosti sa zaoberá aj stále
platný Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorého
typické latinské vydanie schválil a zverejnil v roku 1997 pápež
svätý Ján Pavol II. Okrem iných sú tam uvedené aj tieto pasáže:
„Čistota si vyžaduje cudnosť, ktorá je
integrálnou súčasťou miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby. Znamená odmietať
odhaľovanie toho, čo má zostať skryté. Ja zameraná na čistotu a svedčí
o jej chúlostivosti. Usmerňuje pohľady a gestá v súlade
s dôstojnosťou osôb a vzťahu, ktorý ich spája“ (KKC, č. 2522).
„Deviate prikázanie varuje pred nezriadenou
telesnou túžbou alebo telesnou žiadostivosťou“ (KKC, č. 2529).
„Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa
v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti“ (KKC, č. 2530).
Je všeobecne známe, že nezriadenú telesnú
túžbu alebo žiadostivosť môže vyvolať už pohľad na priveľmi odhalené
a vyzývavo oblečené ľudské telo. Zvlášť veľké nebezpečenstvo predstavuje
nedodržiavanie cudnosti pre dospievajúcich mladíkov a mužov, ktorí žijú
v nútenom či dobrovoľnom celibáte.
Zdržanlivosť v obliekaní zvyčajne nie je
problémom v chladných obdobiach roka, teda v jeseni, zime, na
jar, niekedy aj počas náhlych ochladení v letných mesiacoch. Vtedy chladné
počasie núti človeka čo najviac sa zahaliť. Problémy nastávajú počas letných
horúčav. V civilnom živote nie sú natoľko prísne normy obliekania, avšak keď
prichádzame do kostola, Domu Božieho, mali by sme vyjadriť úctu
k prítomnému Bohu aj svojím zovňajškom. Ak kňaz natoľko obetuje vlastné
pohodlie, že aj v najväčšej horúčave slávi svätú omšu odetý
v liturgickom odeve, mali by sme sa aj my obliecť čo najmenej vyzývavo. Nezabúdajme
tiež na to, že Pán Ježiš, Panna Mária, svätý Jozef a apoštoli zažívali vo
svojej vlasti omnoho väčšie horúčavy ako my, ale vždy sa obliekali cudne
a mali zahalené takmer celé telo.
U našich prarodičov boli krátke nohavice
neznámym pojmom, dnešná doba však ich nosenie umožňuje. U mužov by však v kostole
krátke nohavice nemali byť prikrátke a mali by siahať ku kolenám. Samozrejmosťou
by tiež malo byť, že plecia a podpazušie by mali byť zakryté.
Najvhodnejšia je košeľa s krátkym rukávom, menej vhodné tričko
s krátkym rukávom.
Najviac prehreškov voči cudnosti však
zaznamenávame u žien, ktoré nosia krátke sukne alebo krátke nohavice vyše
kolien. Takisto ženské oblečenie s odhaleným chrbtom, plecami a priveľkým výstrihom
sa v žiadnom prípade nehodí do kostola. Nevhodné sú tiež odevy z priesvitných
materiálov, a to ani u žien, ani u mužov.
Problémom u žien je aj nosenie nohavíc.
Je potrebné pripomenúť, že z historického hľadiska v našich končinách
nohavice nie sú typickým ženským oblečením. Západná civilizácia pozná ženské
nohavice iba od tridsiatych rokov 20. storočia, teda necelé jedno storočie. Pre
ženu na svätej omši je jednoznačne vhodnejšia sukňa, avšak – aby sme neboli
priveľmi puritánski – netreba a priori zavrhovať ani nohavice – nie však
vypasované alebo takzvané bedrové, ktoré sú zvlášť u žien s nadváhou
nielen nevhodné, ale aj nevkusné. Takéto vyslovene provokatívne oblečenie
nielenže uráža Boha a veriaci ľud, ale degraduje aj samotnú ženu, ktorá
takéto oblečenie nosí. Každá žena (ako aj muž) by mala mať súdnosť a sama
predísť znehodnoteniu dôstojnosti seba samej.
Karol Dučák
::
Súvisiace články:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Píšete to naprosto správně, jen mi to přijde jako hlas volajícího na poušti, protože v praxi se děje přesně to, co kritizujete, a situace se netváří na to, že by se chtěla změnit.
OdpovedaťOdstrániťjá osobně jako muž s tím samozřejmě většinou nemám problém až na situace, kdy se vydám v horkém dni na výlet v tričku a v kraťasách. Sice se mi v takovém oděvu lehce špacíruje, jenže mě to současně diskvalifikuje od toho, abych se mohl po cestě v nějakém vesnickém kostelíku či kapličce zastavit byť jen na krátkou modlitbu, o příp. mši sv. nemluvě. Řeším to většinou tak, že aspoň postojím hned u vchodu, a i tak se za sebe stydím.
VlaM, ako sa hovorí: klobúk dolu. Je dnes málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú tento problém.
OdstrániťPovedal by som, že v prípade (neplánovanej) návštevy kostola počas dovolenky či vychádzky je isté zvoľnenie pravidiel ospravedlniteľné.
Iné je, keď sa chystáme do „svojho“ kostola alebo niekam na cirkevnú slávnosť – vtedy podľa mňa ani tie „dlhšie kraťasy“ nie sú prípustné.
Na margo ženských nohavíc: Jeden môj známy spomína, že v čase jeho detstva žiadna žena u nich v dedine nenosila nohavice. Iba raz istá žena vyšla na ulicu v (mužových) nohaviciach – bola to mentálne narušená osoba, ktorú nikto nemohol brať vážne...