Rozhovor so Samuelom Brečkom, iniciátorom
hnutia Modlitby za kňazov
|
Samuel Brečka |
Karol Dučák: Pán Brečka,
začnime klasicky. Môžete sa predstaviť našim čitateľom?
Samuel Brečka: Som
čerstvý päťdesiatnik, vyštudovaný novinár. Avšak už vyše osem rokov
v plnom nasadení ako opatrovateľ ťažko zdravotne postihnutej maminy.
K. Dučák: Spoločenstvo
Modlitby za kňazov ste založili pred desiatimi rokmi. Ako ste sa dostali
k tejto myšlienke? A máte v rodine nejakého kňaza?
S. Brečka: Boha som začal
spoznávať až ako 24 ročný, v detstve pokrstený evanjelik. Moji rodičia
vieru nežili a nemám ani vedomosť o tom, že by sme mali v rodine
nejakého kňaza. Z Božej milosti som ako prvého duchovného otca spoznal dp.
Augustína Dršku, vtedy pôsobiaceho v bratislavskej Vrakuni. On ma priviedol
k Bohu a ku katolíckej viere. Preto moje srdce navždy zostane vďačné
Bohu za tohto jeho služobníka. On opravil aj moju falošnú predstavu
„o kňazovi“. Pre mňa bol dovtedy kňaz človek s klapkami na očiach
(ako mávali ťažné kone, cválajúce po ceste, aby ich nevyrušovalo okolie) a
s vyvrátenou hlavou do neba. Možno práve skúsenosť s ďalšími
kňazmi, s ich trápeniami, bolesťami, nepochopením zo strany veriacich... ma
priviedla k myšlienke viac sa modliť za kňazov a ponúkať túto formu
príhovoru a zjednotenie sa v nej aj ďalším ľuďom – veriacim, ktorí to
tiež vnímajú ako veľmi potrebné.
K. Dučák: Napĺňa vás toto
poslanie, ktoré ste si vyvolili?
S. Brečka: Áno, dobre
hovoríte. Je to poslanie. Poslanie od Boha. A všetko od neho je predsa dobré...
Ale vážne, nehovorím to ako poučku, tak to naozaj cítim. Poznám mnoho
kňazov s ich boľačkami na tele aj na duši a preto viem, že je to
potrebné. Mám radosť, keď vidím ovocie našich pôstov a modlitieb.
K. Dučák: Nezapochybovali
ste niekedy o správnosti myšlienky? Nemali ste problémy s obhajovaním
vášho projektu?
S. Brečka: Určite nie. Aj preto, čo som napísal vyššie.
Tu ani nie je potrebné zložité rozlišovanie. Modliť sa za kohokoľvek je Bohu
veľmi milé.
K. Dučák: Bohu vďaka, zatiaľ máme na Slovensku dostatok
kňazov. Ba gréckokatolíci ich majú nadbytok. Myslíte, že aj v budúcnosti
bude na Slovensku dostatok kňazov?
S. Brečka: Sme univerzálna
Cirkev s poslaním „ísť do celého sveta“. Sú krajiny, a nie ďaleko od nás,
kde je veľký nedostatok kňazov. Ak Boh povoláva, tak ich „svet“ určite
potrebuje. Do slovenskej budúcnosti však nevidím. Sme poctení novými
blahoslavenými, záchrancami kňazov – Titusom Zemanom a sestrou Zdenkou.
Verím, že vďaka ich príhovoru bude na Slovensku stále dosť otvorených sŕdc
chlapcov aj s potrebnou odvahou rozhodnúť sa pre kňazstvo.
K. Dučák: A čo vo svete? Ja osobne vidím veľkú
perspektívu v krajinách Afriky a Ázie. Kým v Európe počty
duchovných povolaní klesajú, v Afrike a Ázii sú semináre preplnené.
Ako to vnímate vy? Myslíte, že tu raz budeme mať afrických a ázijských
kňazov, tak ako to už dnes vídam v Rakúsku, kde pracujem?
S. Brečka: Máte pravdu, počty
klesajú. Ale najmä v západnej Európe. Starý kontinent žije vážnu dobu,
ktorá môže vyústiť až do veľmi hlbokej spoločenskej krízy. Cez ňu však,
paradoxne, môžeme dospieť do katarzie. K niečomu úplne novému. Verím, že
aj duchovne hodnotnejšiemu. Krajiny Afriky a Ázie, ktoré spomínate, nie sú tak
ekonomicky vyspelé a tak „zhýčkané“ ako tie, ktoré si s hrdosťou
hovoria – civilizované. Preto majú k Bohu bližšie. Ale nepredpokladám, že
by došlo k tomu, čo naznačujete. Skôr si myslím, že sa Európa obnoví. Mravne aj
duchovne. Bude musieť, inakšie zanikne v tej kresťanskej podobe, ako sme ju
poznali po dlhé stáročia.
|
Samuel Brečka na Národnej púti k Sedembolestnej |
K. Dučák: Spomínali ste,
že ste vlastne pokrstený evanjelik, ktorý sa stal v dospelom veku
katolíkom. Poznáte viac prípadov konverzií evanjelikov na katolícku vieru vo
svojom okolí? Je to podľa vás hromadný, alebo skôr ojedinelý jav?
S. Brečka: Moji rodičia ma
dali pokrstiť, keď som bol ešte malé bábätko. Otec bol pokrstený evanjelik a
mama katolíčka. Vieru však nepraktizovali. Tým chcem povedať, že ani ja som
nežil život viery. Nechodil som do evanjelického kostola a nežil evanjelické
vierovyznanie. Moja konverzia úzko súvisela s obrátením sa k Bohu. Ani neviem,
či sa dá hovoriť o konverzii z jedného vierovyznania k druhému, ak to prvé
vôbec nebolo žité... Ale nech už sa to nazve akokoľvek, som šťastný, že som sa
otvoril Bohu a mohol byť druhýkrát pokrstený. Bolo to tesne predtým, než sa
začali vzájomne uznávať krsty Katolíckej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v.
Preto druhýkrát. Žijem s rodinou v katolíckom prostredí na západnom Slovensku
a preto neviem o ďalších takýchto prípadoch. V médiách som však počul
o viacerých konverziách vo svete. Naposledy som zaregistroval, že do
Katolíckej cirkvi prestúpil Ulf Ekman, známy pastor a zakladateľ cirkvi Slovo
života. Čítal som o tom aj jeho knihu. Na rozdiel od mojej cesty, Ulf žil s
Ježišom v osobnom vzťahu dlhé roky. U neho išlo aj o porovnávanie vierovyznaní
formou konfrontácie s poznaným Božím slovom, ktoré som ja pri obrátení
nepoznal. Všetko som spoznával postupne.
K. Dučák: Ste teda
šťastný ako slovenský katolík? Čo vás teší a čo naopak bolí, keď sledujete
ľudí okolo seba a situáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku?
S. Brečka: Bolí ma vlastný
hriech, do ktorého stále padám. Ale som šťastný, lebo viem, že Božia láska je
väčšia ako moje hriešne srdce. Dokonca je väčšia ako srdcia všetkých Slovákov.
Mám preto veľkú nádej v obnovu Slovenska. Veľmi dúfam, že sa na Slovensku
zastaví zabíjanie nenarodených detí. Nemôžeme predsa chcieť od Boha požehnanie,
ak legálne zabíjame bezbranné deti, ktoré On poslal na svet.
|
Modlitebník hnutia Modlitby za kňazov |
K. Dučák: Čo plánujete do budúcnosti?
S. Brečka: Mojou túžbou je,
aby v každej farnosti na Slovensku vzniklo malé spoločenstvo minimálne
troch ľudí, ktorí sa budú pravidelne stretávať a modliť za svojho duchovného
otca, respektíve ďalších kňazov. Podobne, ako sa stretávajú mladé ženy
v hnutí Modlitby matiek. Ako pomôcka alebo návod, ako sa modliť
v takomto spoločenstve, môže poslúžiť malá brožúrka s modlitbami za
rôzne skupiny duchovných otcov, ktorú hnutie Modlitby za kňazov vydalo v tomto
roku. Sú v nej modlitby za starých a chorých kňazov, za nové
povolania, ale aj za kňazov, ktorí prežívajú krízu. Tiež za zosnulých, alebo
napríklad aj za biskupov a Svätého Otca Františka.
Prichádzajú pozvania z farností, aby sme
hnutie Modlitby za kňazov predstavili, priniesli brožúrky a pomohli so
založením miestneho spoločenstva MZK.
Okrem toho plánujeme aj tento rok uskutočniť
40-dňovú reťaz pôstu a modlitieb za kňazov (15. 9. – 24. 10.) a Púť
za kňazov (29. 9.) v Národnej bazilike v Šaštíne. Účasť prisľúbil
otec Marián Kuffa a tiež otec arcibiskup Stanislav Zvolenský.
K. Dučák: Čo by ste odkázali slovenským biskupom?
S. Brečka: Neviem, či im treba
niečo cez médiá odkazovať. Radi to robia tí, ktorí ich kritizujú. Možno snáď
iba to, že ich mám rád a som vďačný, že ich máme. Keď som mal jedenásť
rokov, odišiel odo mňa a od rodiny môj otec. Viem, čo je to život bez otca.
Otec je potrebný v každej rodine. Tak ako v biologickej, tak aj
v duchovnej. A my si ich v zmysle štvrtého Božieho prikázania
máme ctiť. Aj s ich chybami. Buďme za nich vďační.
K. Dučák: Aké je vaše najvrúcnejšie želanie do
budúcnosti?
S. Brečka: To najvrúcnejšie je
samozrejme spájané s mojou rodinou. Aby sme sa nikdy neodlúčili od Otca.
K. Dučák: Ďakujem za
rozhovor.
::
Pripájame odkaz na internetovú stránku spoločenstva
Modlitby za kňazov, kde možno nájsť aj kontaktné adresy: mzk.sk
::
PriestorNet
Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov:
nekopírujeme, nekradneme.
Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.
Cítime zodpovednosť: hľadáme pravdu, odmietame bulvárne témy.
Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.
Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.
Ďakujem za pekný rozhovor. Vanie z neho optimizmus viery.
OdpovedaťOdstrániťKiežby mal pán Brečka pravdu, že Európa sa mravne aj duchovne obnoví.