Vymodlime si svätých kňazov!

Rozhovor so Samuelom Brečkom, iniciátorom hnutia Modlitby za kňazov

Samuel Brečka

Karol Dučák: Pán Brečka, začnime klasicky. Môžete sa predstaviť našim čitateľom?

Samuel Brečka: Som čerstvý päťdesiatnik, vyštudovaný novinár. Avšak už vyše osem rokov v plnom nasadení ako opatrovateľ ťažko zdravotne postihnutej maminy.

K. Dučák: Spoločenstvo Modlitby za kňazov ste založili pred desiatimi rokmi. Ako ste sa dostali k tejto myšlienke? A máte v rodine nejakého kňaza?

S. Brečka: Boha som začal spoznávať až ako 24 ročný, v detstve pokrstený evanjelik. Moji rodičia vieru nežili a nemám ani vedomosť o tom, že by sme mali v rodine nejakého kňaza. Z Božej milosti som ako prvého duchovného otca spoznal dp. Augustína Dršku, vtedy pôsobiaceho v bratislavskej Vrakuni. On ma priviedol k Bohu a ku katolíckej viere. Preto moje srdce navždy zostane vďačné Bohu za tohto jeho služobníka. On opravil aj moju falošnú predstavu „o kňazovi“. Pre mňa bol dovtedy kňaz človek s klapkami na očiach (ako mávali ťažné kone, cválajúce po ceste, aby ich nevyrušovalo okolie) a s vyvrátenou hlavou do neba. Možno práve skúsenosť s ďalšími kňazmi, s ich trápeniami, bolesťami, nepochopením zo strany veriacich... ma priviedla k myšlienke viac sa modliť za kňazov a ponúkať túto formu príhovoru a zjednotenie sa v nej aj ďalším ľuďom – veriacim, ktorí to tiež vnímajú ako veľmi potrebné.

K. Dučák: Napĺňa vás toto poslanie, ktoré ste si vyvolili?

S. Brečka: Áno, dobre hovoríte. Je to poslanie. Poslanie od Boha. A všetko od neho je predsa dobré... Ale vážne, nehovorím to ako poučku, tak to naozaj cítim. Poznám mnoho kňazov s ich boľačkami na tele aj na duši a preto viem, že je to potrebné. Mám radosť, keď vidím ovocie našich pôstov a modlitieb.

K. Dučák: Nezapochybovali ste niekedy o správnosti myšlienky? Nemali ste problémy s obhajovaním vášho projektu?

S. Brečka:  Určite nie. Aj preto, čo som napísal vyššie. Tu ani nie je potrebné zložité rozlišovanie. Modliť sa za kohokoľvek je Bohu veľmi milé.

K. Dučák: Bohu vďaka, zatiaľ máme na Slovensku dostatok kňazov. Ba gréckokatolíci ich majú nadbytok. Myslíte, že aj v budúcnosti bude na Slovensku dostatok kňazov?

S. Brečka: Sme univerzálna Cirkev s poslaním „ísť do celého sveta“. Sú krajiny, a nie ďaleko od nás, kde je veľký nedostatok kňazov. Ak Boh povoláva, tak ich „svet“ určite potrebuje. Do slovenskej budúcnosti však nevidím. Sme poctení novými blahoslavenými, záchrancami kňazov – Titusom Zemanom a sestrou Zdenkou. Verím, že vďaka ich príhovoru bude na Slovensku stále dosť otvorených sŕdc chlapcov aj s potrebnou odvahou rozhodnúť sa pre kňazstvo.

K. Dučák: A čo vo svete? Ja osobne vidím veľkú perspektívu v krajinách Afriky a Ázie. Kým v Európe počty duchovných povolaní klesajú, v Afrike a Ázii sú semináre preplnené. Ako to vnímate vy? Myslíte, že tu raz budeme mať afrických a ázijských kňazov, tak ako to už dnes vídam v Rakúsku, kde pracujem?

S. Brečka: Máte pravdu, počty klesajú. Ale najmä v západnej Európe. Starý kontinent žije vážnu dobu, ktorá môže vyústiť až do veľmi hlbokej spoločenskej krízy. Cez ňu však, paradoxne, môžeme dospieť do katarzie. K niečomu úplne novému. Verím, že aj duchovne hodnotnejšiemu. Krajiny Afriky a Ázie, ktoré spomínate, nie sú tak ekonomicky vyspelé a tak „zhýčkané“ ako tie, ktoré si s hrdosťou hovoria – civilizované. Preto majú k Bohu bližšie. Ale nepredpokladám, že by došlo k tomu, čo naznačujete. Skôr si myslím, že sa Európa obnoví. Mravne aj duchovne. Bude musieť, inakšie zanikne v tej kresťanskej podobe, ako sme ju poznali po dlhé stáročia.

Samuel Brečka na Národnej púti k Sedembolestnej

K. Dučák: Spomínali ste, že ste vlastne pokrstený evanjelik, ktorý sa stal v dospelom veku katolíkom. Poznáte viac prípadov konverzií evanjelikov na katolícku vieru vo svojom okolí? Je to podľa vás hromadný, alebo skôr ojedinelý jav?

S. Brečka: Moji rodičia ma dali pokrstiť, keď som bol ešte malé bábätko. Otec bol pokrstený evanjelik a mama katolíčka. Vieru však nepraktizovali. Tým chcem povedať, že ani ja som nežil život viery. Nechodil som do evanjelického kostola a nežil evanjelické vierovyznanie. Moja konverzia úzko súvisela s obrátením sa k Bohu. Ani neviem, či sa dá hovoriť o konverzii z jedného vierovyznania k druhému, ak to prvé vôbec nebolo žité... Ale nech už sa to nazve akokoľvek, som šťastný, že som sa otvoril Bohu a mohol byť druhýkrát pokrstený. Bolo to tesne predtým, než sa začali vzájomne uznávať krsty Katolíckej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v. Preto druhýkrát. Žijem s rodinou v katolíckom prostredí na západnom Slovensku a preto neviem o ďalších takýchto prípadoch. V médiách som však počul o viacerých konverziách vo svete. Naposledy som zaregistroval, že do Katolíckej cirkvi prestúpil Ulf Ekman, známy pastor a zakladateľ cirkvi Slovo života. Čítal som o tom aj jeho knihu. Na rozdiel od mojej cesty, Ulf žil s Ježišom v osobnom vzťahu dlhé roky. U neho išlo aj o porovnávanie vierovyznaní formou konfrontácie s poznaným Božím slovom, ktoré som ja pri obrátení nepoznal. Všetko som spoznával postupne.

K. Dučák: Ste teda šťastný ako slovenský katolík? Čo vás teší a čo naopak bolí, keď sledujete ľudí okolo seba a situáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku?

S. Brečka: Bolí ma vlastný hriech, do ktorého stále padám. Ale som šťastný, lebo viem, že Božia láska je väčšia ako moje hriešne srdce. Dokonca je väčšia ako srdcia všetkých Slovákov. Mám preto veľkú nádej v obnovu Slovenska. Veľmi dúfam, že sa na Slovensku zastaví zabíjanie nenarodených detí. Nemôžeme predsa chcieť od Boha požehnanie, ak legálne zabíjame bezbranné deti, ktoré On poslal na svet.

Modlitebník hnutia Modlitby za kňazov

K. Dučák: Čo plánujete do budúcnosti?

S. Brečka: Mojou túžbou je, aby v každej farnosti na Slovensku vzniklo malé spoločenstvo minimálne troch ľudí, ktorí sa budú pravidelne stretávať a modliť za svojho duchovného otca, respektíve ďalších kňazov. Podobne, ako sa stretávajú mladé ženy v hnutí Modlitby matiek. Ako pomôcka alebo návod, ako sa modliť v takomto spoločenstve, môže poslúžiť malá brožúrka s modlitbami za rôzne skupiny duchovných otcov, ktorú hnutie Modlitby za kňazov vydalo v tomto roku. Sú v nej modlitby za starých a chorých kňazov, za nové povolania, ale aj za kňazov, ktorí prežívajú krízu. Tiež za zosnulých, alebo napríklad aj za biskupov a Svätého Otca Františka.

Prichádzajú pozvania z farností, aby sme hnutie Modlitby za kňazov predstavili, priniesli brožúrky a pomohli so založením miestneho spoločenstva MZK.

Okrem toho plánujeme aj tento rok uskutočniť 40-dňovú reťaz pôstu a modlitieb za kňazov (15. 9. – 24. 10.) a Púť za kňazov (29. 9.) v Národnej bazilike v Šaštíne. Účasť prisľúbil otec Marián Kuffa a tiež otec arcibiskup Stanislav Zvolenský.

K. Dučák: Čo by ste odkázali slovenským biskupom?

S. Brečka: Neviem, či im treba niečo cez médiá odkazovať. Radi to robia tí, ktorí ich kritizujú. Možno snáď iba to, že ich mám rád a som vďačný, že ich máme. Keď som mal jedenásť rokov, odišiel odo mňa a od rodiny môj otec. Viem, čo je to život bez otca. Otec je potrebný v každej rodine. Tak ako v biologickej, tak aj v duchovnej. A my si ich v zmysle štvrtého Božieho prikázania máme ctiť. Aj s ich chybami. Buďme za nich vďační.

K. Dučák: Aké je vaše najvrúcnejšie želanie do budúcnosti?

S. Brečka: To najvrúcnejšie je samozrejme spájané s mojou rodinou. Aby sme sa nikdy neodlúčili od Otca.

K. Dučák: Ďakujem za rozhovor.

::

Pripájame odkaz na internetovú stránku spoločenstva Modlitby za kňazov, kde možno nájsť aj kontaktné adresy: mzk.sk

:: 

PriestorNet

Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.

Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.

Cítime zodpovednosť: hľadáme pravdu, odmietame bulvárne témy.

Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.

Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.