Hemingwayovské mať a nemať

   ANTIKVARIÁT

Ernest Hemingway: Mať a nemať

Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1962

Americký spisovateľ Ernest Hemingway (1899–1961) patrí k veľkým postavám svetovej literatúry. Začínal ako novinár, reportér – a novinárske remeslo nikdy celkom nezanechal, pôsobil ako vyslaný redaktor či vojnový korešpondent v mnohých oblastiach sveta, – písal  tiež básne a poviedky, ale popularitu mu priniesli najmä romány: prvý čitateľský úspech zožal románom Zbohom zbraniam (1929), nasledovali ďalšie viac či menej vydarené knihy, pričom za najlepšie treba považovať román Komu zvonia do hrobu (1940) a novelu Starec a more (1952), za ktorú dostal Nobelovu cenu.

Román Mať a nemať z roku 1937 patrí kvalitatívne do stredu Hemingwayovej tvorby. Aj v ňom uplatnil svoj jadrný, úsporný štýl, v ktorom má významné miesto vecnosť, jednoduchosť i drsnosť. Z kompozičného hľadiska je trochu nevyvážený – poznamenajme, že vznikol spojením niekoľkých pôvodne samostatne publikovaných poviedok.

Hlavnou postavou je Harry Morgan – muž mora, rybár, ale i pašerák a vrah, človek so zvláštnym zmyslom pre česť a spravodlivosť, individualista a samotár, neschopný či neochotný prispôsobiť sa svetu, zmieriť sa so stavom vecí, so spoločenskou situáciou. Až na sklonku života dospieva k akémusi pokornému zmúdreniu. Ako čítame, trvalo mu dlho, kým to vyslovil, a trvalo mu celý život, kým to pochopil: „Jediný človek sa na nič sám nezmôže... Človek sám nijakovsky žiť nemôže.“

Z jednej strany osud kontroverznej postavy, z druhej strany sociálne otázky tvoria hlavnú líniu tohto románu. Mať a nemať – mať a nemať šťastie, peniaze, odhodlanie... mať a nemať pravdu, mať a nemať zmysel života. Na čom záleží? To je asi hlavná otázka, ktorá tu zaznieva.

Harry Morgan nakoniec doplatí na stretnutie s revolucionármi, ktorí „chcú pomôcť pracujúcemu človeku“. Jeden z nich, naivný a pomýlený idealista, hovorí: „My sme jediná skutočne revolučná strana. Chceme skoncovať so všetkými starými politikmi... Chceme začať celkom odznova a každému človeku dať príležitosť, aby sa uplatnil v živote. Chceme skoncovať s otročinou... Zatiaľ len získavame peniaze na vedenie boja... Aby sme ich získali, používame prostriedky, ktoré v budúcnosti nikdy nebudeme používať... Teror sa mi hnusí. A protivia sa mi aj metódy, ktoré musíme používať na získavanie potrebných peňazí. Ale nemáme inej voľby.“

Postavu dezorientovaného mladého revolucionára, vlastne ešte chlapca, môžeme vnímať ako okrajovú, ale ju môžeme vnímať, a to bude správnejšie, ako v istom zmysle kľúčovú – cez ňu sa nám osvetlí zmúdrenie hlavného hrdinu; ten po rozhovore s chlapcom uvažuje takto: „Kašlem na jeho revolúciu. Aby pomohol pracujúcemu človeku, vykradne banku, zabije chlapa, ktorý mu pomáha, a potom zabije aj toho mizerného bedára Alberta, ktorý jakživ nikomu neublížil.“

Hemingwayove prózy sú osobité, pôsobivé, aj keď takpovediac chlapsky drsné. Vanie z nich popritom zvláštna melanchólia, mužnosť prepojená s nepriznanou túžbou po uznaní a bezpečí. Dokumentárne a reportážne prvky sa prelínajú s umeleckými obrazmi ľudí a prírody. Hemingwayovské postavy zápasia so životom – a neraz prehrávajú, paradoxne, poráža ich vlastná slabosť.

Ján Maršálek

::

Čítanie beletrie človeka povznáša... Odporúčame:

Jozef Cíger Hronský: Svet na Trasovisku

Alexander Solženicyn: Rakovina

Giovanni Papini: Život Krista

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.