Každoročné poďakovanie za úrodu

Otče náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes...

Kostol v Bánove

V bánovskom farskom kostole svätého Michala archanjela každoročne v septembrovú nedeľu, po zbere plodov zeme, respektíve po žatve, ďakujú tamojší poľnohospodári Pánu Bohu za požehnanú úrodu. V tomto roku sa koná takéto vďakyvzdanie už jubilejný dvadsiaty raz. Uskutočňuje sa pod patronátom tamojšieho farského úradu a v spolupráci s najväčším poľnohospodárskym podnikom v obci, ktorý patrí pod akciovú spoločnosť Poľnohospodár Nové Zámky.

K tým, čo stáli pri zrode tohto podujatia, patrí Anežka Šimuneková so svojimi kolegyňami a deťmi – prvý raz pred dvadsiatimi rokmi spolu s dekanom Ľubomírom Havranom pripravili výzdobu v miestnom kostole a tým založili túto tradíciu. V ďalších ročníkoch podporili túto myšlienku aj členovia akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky na čele so Štefanom Palackom, vtedajším predsedom predstavenstva tejto akciovej spoločnosti.

Po zmene politického režimu obec so štyritisíc obyvateľmi, ktorá je katolícka, slovenská, so silným náboženským cítením, privítala možnosť usporadúvať regionálnu ďakovnú svätú omšu za úrodu. V Bánove je myšlienka vďakyvzdania zvlášť umocnená, pretože táto oblasť (okolie Šurian) bola po dlhé roky epicentrom sucha na Slovensku, hoci výsledky tamojšieho Poľnohospodára vždy vyčnievali nad priemer dosiahnutých výnosov na Slovensku, čo sa časom považovalo za samozrejmosť.

Tamojší občania, najmä poľnohospodári, vrátane drobnopestovateľov, respektíve záhradkárov, si však uvedomovali, že tá samozrejmosť sa realizuje nielen ich pričinením, ale i rešpektovaním života v prírode, ku ktorej patrí aj sucho, záplavy a podobne. Vďakyvzdanie za úrodu sa teda stalo tradíciou, ktorá sa v Bánove udomácnila. Všetko pokračovalo aj potom, čo po desiatich rokoch v bánovskej farnosti vystriedal v roku 2001 dekana Ľubomíra Havrana duchovný Patrik Adam, ktorý slúžil na fare plných dvanásť rokov.

Výzdobu miestni veriaci pripravujú niekoľko dní pred omšou. Pozostáva najmä z obilnín či strukovín. Takú výzdobu kostola treba vidieť na vlastné oči, až potom uveríte. Pravdaže, kostol je sväté miesto, kde zväčša nebýva príležitosť na nejaké novinky, čo sa zdobenia týka. Táto výzdoba citlivo vzdáva hold úrode. Napríklad, tvoria ju originálne precízne vypracované obrazy svätcov, výjavy a citáty zo Svätého písma.

Výzdoba je robená z prírodných materiálov. Stojace obrazy sú lepené. Používajú sa rôzne druhy ovocia, zeleniny, obilnín, či strukoviny. Deti z cirkevnej školy v Šuranoch s učiteľkami, ktoré žijú v Bánove, pripravili nádherné náboženské obrazy, napríklad kríž a hostiu z tisícok zrniek rôznych plodín, obraz Krista s nápisom „Poďte za mnou“, obraz Panny Márie s vetou „Ó, Matka Pána“, ľudskú ruku zakliesnenú do ruky Božej s výzvou „Veď ma, Pane“. Následne sú vždy všetky dary posvätené.

Svätá omša (celebruje vdp. Dušan Argaláš)

Určitý pozitívny zlom nastal po niekoľkých rokoch, keď výrazným krokom vstúpili do tohto sviatočného aktu vďakyvzdania majitelia väčších podnikateľských subjektov: Marek Šimunek a majitelia pekární, bratia Juraj a Jozef Oremusovci ,a tiež záhradkári pod vedením Patrície Zajíčkovej, ako i podnikateľský subjekt Slovkvet.

Samozrejme, vďakyvzdanie je každý rok iné, vrátane atmosféry, no nikdy nechýba jedna z prosieb adresovaných Pánovi, vychádzajúca z modlitby Otče náš: Chlieb náš každodenný daj nám dnes...čo vystihuje atmosféru tohto sviatočného dňa.

Na jednej zo sviatočných omší odzneli aj myšlienky o kresťanskom zmysle obrábania pôdy, ktorým je orientovať sa na nasýtenie každého človeka. Éterom zaznelo a v hlavách prítomných sa udomácnilo želanie, aby sa bohaté štáty podelili o chlieb s krajinami, kde pre biedu a hlad zomierajú nevinní, lebo Boh pre všetkých posiela na našu zem hrejivé lúče slnka, zavlažuje ju dažďom a ovieva lahodným vánkom. Z jeho dobroty prináša zrno zasiate do pôdy pracovitou roľníkovou rukou úrodu.

Človekovi bolo všetko len prepožičané, teda i pôda, aby ju podľa pôvodného zámeru Stvoriteľa obrábal. Ak si to človek uvedomí a ak uctieva Boha, celkom inak pristupuje k práci v záhrade, na poli a k životu vôbec. Pracovať na pôde, to je akási misia, ktorou človeka poveril Boh. Pri viere v neho nadobudneme správny vzťah k pôde, prírode, k svetu.

Na omšiach pri týchto príležitostiach vždy zaznejú metaforické vyjadrenia vďaky, spojené s posvätením darov zeme. Zaznieva aj pieseň „Teba, Bože, chválime“... Ešte nie tak dávno sme žili v časoch, keď všetko bolo spoločné a dnes nie je spoločné nič, ale všetko niekomu patrí... Lenže, majiteľom všetkého je Boh! Preto si uvedomujme zodpovednosť za to, čo a ako konáme.

Milan Kupecký

Fotografie: archív autora