New age a jeho vplyv na jednotlivca a spoločnosť

Kristína Ondrkálová

Denne môžeme stretnúť rôznych „mudrcov”, „charizmatických ľudí”, túžiacich ukázať ostatným možnosti a význam svojho uvedomovania, stretávame „guru” snažiacich sa nahrádzať hluk západnej kultúry východným tichom a posvätnom, digitálny chlad Západu poľudštiť šamanskými tancami, materializmus záhadami, mystikou, mágiou; hedonizmus a nestriedmosť konzumného sveta sa snažia vyvážiť asketizmom a podobne (1). Aj toto sú niektoré z  prejavov synkretistického hnutia New age.

Všimnime si najprv vplyv postmodernizmu a globalizácie na infiltáciu hnutia New age do  spoločnosti. Korene postmodernizmu možno nájsť už u Nietzscheho, ale jeho základy stoja v 70-tych rokoch 20. storočia (2). Postmodernizmus zahŕňa a  označuje intelektuálne rozpoloženie a celý rad kultúrnych prejavov, ktoré spochybňujú ideály, princípy a hodnoty, ktoré tvorili základ moderného postoja. Éru postmoderny môžeme potom chápať ako   nanovo vznikajúcu epochu, dobu v ktorej žijeme, keď postmoderný pohľad na svet stále viac formuje našu spoločnosť.

Postmodernizmus je širokospektrálny fenomén, ktorý nachádza svoje uplatnenie v rôznych oblastiach a naberá stále konkrétnejšie podoby v  aktuálnej spoločnosti.  Predovšetkým však  preniká vedomím nastupujúcej generácie a predstavuje radikálny rozchod s predpokladmi minulosti (3).

Ľudia postmoderny už nehľadajú pravdu, pretože veria, že množstvo právd môže existovať vedľa seba. Postmodernizmus opúšťa pojem objektívneho sveta a moderný svetonázor nahrádza množstvom rôznych názorov a svetov. A pretože neexistujú žiadne spoločné objektívne kritériá, na ktoré by sa dalo odvolávať pri posudzovaní myšlienok, názorov a životných štýlov, ľudstvo bez stredu predstavuje len akúsi sieť a spoločnosť sa stáva „konglomerátom spoločností”.

Postmoderné kultúrne prejavy sa zameriavajú na náhodnosť a pominuteľnosť a implicitne potláčajú ideál nadčasovej všeobecne platnej pravdy. Hnutie New age je podľa Moravčíkovej špecifickým produktom a  jedným z prejavov postmoderny, je príkladom postmoderného náboženstva (4).

Na jednej strane akoby pribúdal počet ľudí hlásiacich sa k ateizmu, keď pokračuje proces sekularizácie, na strane druhej badať príklon a rešpektovanie časti najmä humanisticky vzdelaných a orientovaných ľudí k náboženstvu. Človek 21. storočia potrebuje prežívať istotu vyplývajúcu z prijatia a stotožnenia sa s určitým systémom hodnôt, no zároveň súčasne všetko relativizuje. Objektívna pravda je neexistujúca, hoci ju ľudia potrebujú na zachovanie si vnútornej integrity. V opačnom prípade sú vystavení prudkému vplyvu médií, ktoré im podsúvajú presné vzorce správania a konkrétne návody na instantne šťastný život. Postmoderný človek nepotrebuje hľadať pravdu, ale niečo, čo uspokojí jeho emocionálne potreby a vďaka médiám má presvedčenie, že to existuje. Širokosprektálne zamerané synkretistické hnutie New age tak reflektuje na potreby našej doby a ponúka presne to, čo ľudia potrebujú a čo ich zaujíma. Myšlienky toho hnutia sa šíria rýchlo a nepozorovane hlavne preto, že hnutie dokáže potreby ľudí nielen uspokojiť, ale ich aj umelo podporiť a vyvolať. Taktiež globalizácia vytvára na celom svete akúsi „multireligióznu spoločnosť”, tento fenomén je jasne badateľný aj v druhej dekáde milénia v celej Európe i na Slovensku.

V neposlednom rade zmýšľanie dnešného človeka je ovplyvnené bežným prístupom k životu – jeho materiálnym rozmerom. Tento rys sa objavuje aj v duchovnom živote a hodnotách súčasného človeka. Preto nemáme čas študovať a čítať knihy, v ktorých je zachytená múdrosť generácií a kultúr, ale svoju duchovnú cestu a životné hodnoty z nej vyplývajúce čerpáme z internetu a tenkých brožúr, kde je všetko v kocke vysvetlené. Človeka dneška teda nezaujíma, „ako niečo funguje, ale že to funguje” (5).

Stručná história termínu a hnutia  New age

Podľa Orbanovej sa termín „New age” prvýkrát objavuje už v 19. storočí ako rovnomerný názov časopisu, ktorý vydávalo sociálno-utopistické spoločenstvo v anglickom Ham Commnon. V tomto období v Amerike vrcholilo obrodenie milenaristických (6) náboženských kultov.

V 20. stor. sa termín New age zviditeľnil zásluhou ruskej imigrantky Heleny Petrovny Blavatskej (1831–1891), zakladateľky okultnej Teozofickej spoločnosti v roku 1875. Blavatská bola presvedčená, že v 75. roku každého storočia sa okultní majstri stále znova pokúšajú zrealizovať svoj duchovný plán – a to spojiť náboženstvá sveta do jedného celku. Preto sa aj rok 1975 viaže na oficiálne vyhlásenie New age, ktoré nadviazalo a zviditeľnilo myšlienky Teozofickej spoločnosti.

Taktiež Alica A. Bayleiová ako jedna z popredných osôb Teozofickej spoločnosti, ktorá cez jej údajné paranormálne telepatické schopnosti sprístupnila posolstvá tzv. himalájskych duchovných majstrov (v roku 1957 ich aj publikovala v diele „Zviditeľnenie hierarchie”), sa zaslúžila o to, aby náboženský utopizmus Teozofickej spoločnosti nadobudol globálny charakter. Tento krok bol pre Teozofickú spoločnosť významným medzníkom, pretože ústredným cieľom tejto okultnej spoločnosti bolo zjednotiť východné a západné náboženstvá do jedného celku a to cestou synkretizmu (7).

Podľa J. Wolfa (2000) Američanka Baleyová vo svojom diele „Kristov návrat” po prvýkrát použila názov Vek vodnára (age of Aquaris) a Nový vek (New Age), aby tak označila prichádzajúcu novú éru človeka na Zemi. K propagácií myšlienky hnutia New age prispelo v druhej polovici 20. storočia aj doznievajúce hnutie hippies. Na zviditeľnenie hnutia New agemalo v 20. stor. významný podiel napr. hnutie ľudského potenciálu (Human Potential Movement), ktoré združovalo priaznivcov rôznych psychologických škôl (najmä jungovskej psychoanalýzy a z nej odvodených terapií – dianetika, scientológia...).

Dlhodobý vplyv na rozvoj hnutia Nového veku mali aj unitári (8) či transcendentálna meditácia (9). Z týchto a mnohých ďalších zdrojov hnutie New age čerpalo a v priebehu 20. storočia sa stalo výrazom nových potrieb a úsilia moderného človeka o nové postavenie a úlohu vo svete (10).

Synkretistická „spiritualita” a hlavné myšlienky New age

Typologicky sa na hnutie New age v rámci religionistiky používa termín „nové náboženské hnutie” (11), alebo alternatívne náboženstvo, resp. alternatívna religiozita. Medzi religionistami sa však vedú diskusie o tom, či ide o hnutie, sektu alebo náboženstvo, nakoľko New age nemá zakladateľa, dátum, miesto zrodu ani individuálne črty (12).

Hnutie možno zaradiť medzi kulty (13) a psychokulty, ktoré exemplárne tvoria New age. Tieto kulty a psychokulty spadajú do kvázináboženských útvarov. Hnutie New age predstavuje prepletenec, sieťové zoskupenie kultov (prevažne synkretistických), ktoré zasahujú do rôznych oblastí života spoločnosti. Kulty sa spravidla vyznačujú voľným, nikým a ničím nekontrolovaným členstvom, ako aj slobodným prijímaním náboženských útvarov a nemajú vybudovanú pevnú byrokratickú štruktúru (14).

V „spiritualite” New age ide v podstate o synkretizmus ezoterických a sekulárnych prvkov, pospájaných navzájom v dôsledku rozšíreného presvedčenia, že dozrel čas na základnú zmenu v jednotlivcovi, spoločnosti i vo svete, na tzv. zmenu paradigmy (15). Alternativizmus je jednou z hlavných čŕt hnutia. A preto New age zahŕňa rôzne pseudovedecké smery ako je astrológia, numerológia, ezoterika, mágia, okultizmus, veštenie a výklad tarotových kariet, parapsychológia, neidentifikovateľné lietajúce objekty (UFO), mysticizmus, komunikácia s duchmi a z hinduisticko-budhistickej tradície prebralo new age napr. reinkarnáciu a meditáciu (16).

„Medzi tradície, ktoré sa zaraďujú do New age patria aj starodávne egyptské okultné praktiky, kabala, ranokresťanský gnosticizmus, sufizmus, druiská múdrosť, keltské kresťanstvo, stredoveká alchýmia, renesančný hermetizmus, zenbudhizmus, joga atď.” (17).

Je zrejmé, že centrálne miesto v synkretistickej spiritualite New age patrí svetovým náboženstvám – a to predovšetkým kresťanstvu, hinduizmu, budhizmu a taoizmu. Čo sa týka kresťanských zdrojov, v učení New age sú infiltrované hlavne texty nezaradené ku kresťanskej kanonickej literatúre – inšpiratívne sú najmä  apokryfy Novej zmluvy z 3.–4 stor. po Kristovi.

Z mnohých  novodobých inšpiratívnych zdrojov možno uviesť napr. „Piate evanjelium Rudolfa Steinera či svetový bestseller Dana Browna Da Vinciho kód, v ktorom sa autor otvorene hlási k ideológii nového veku slovami: Teraz však vstupujeme do obdobia Vodnára, podľa ktorého sa človek dozvie pravdu a dokáže samostatne myslieť. Ideologický posun je obrovský a deje sa práve teraz“ (18). Spoločným zámerom uvedených prameňov je však vytvoriť nekanonický pohľad na misiu a život ústrednej postavy kresťanstva Ježiša Krista (19).

Čo sa týka hlavných myšlienok hnutia (uvedieme len niektoré z nich), ako sme už načrtli, ústrednou myšlienkou je tzv. zmena paradigmy. Zmena paradigmy – jedného obdobia na paradigmu druhého (nového veku) nezávisí od slobodného rozhodnutia človeka, ani od dohody medzi národmi. Prichádza automaticky a magicky, žiaducim a nevyhnutným spôsobom, na základe astrologického fatalizmu, prechodom zo znamenia Rýb do znamenia Vodnára.

Nová paradigma si podľa New age vyžaduje zmenu na všetkých úrovniach – vo vzdelávaní, plánovaní výstavby ciest, v medicíne (použitím alternatívnych terapií), v dietetike, v psychologickej, ekonomickej a politickej oblasti, vo vzťahu muža a ženy (od mužskej patriarchálnej nadvlády k oslave ženskosti) (20), od moderného zdôrazňovania rozumu až po vyzdvihovanie pocitov, emócií a skúseností (t. j. prechod od racionálneho uvažovania ľavej hemisféry mozgu k intuitívnemu uvažovaniu pravej hemisféry – teda od mužského myslenia k mysleniu ženskému) a pod. Pri zmene paradigmy ide teda skôr o celkovú zmenu perspektívy spochybňujúcej nielen obsah ale aj základnú intrpretáciu tej predošlej, než o postupný vývoj (21).

Teoreticky je New age v rozpore so všetkými konkrétnymi náboženstvami, so sekulárnou existenciou, pričom z nich v najradikálnejšom rozpore je s monoteistickými náboženstvami (judaizmus, kresťanstvo, islam) a predovšetkým s Katolíckou cirkvou, hoci New age svoju protikresťanskú militantnosť zo strategických dôvodov často zakrýva (22).

„V praxi New age ponúka zmenu myslenia, všeobecne sa hovorí o eschatológii Nového veku, ktorá vychádza z myšlienky, že vek Vodnára harmonicky prekoná protikladnosť človeka a Boha, hmoty a ducha ľudskej spoločnosti a prírody, pričom nastane vek tolerancie, duchovného rastu, intuície, citu a podobne” (23).

Po zmene paradigmy potom všetko závisí od osobného úsilia vyznávačov New age a praktizovania metódy ľudského potenciálu usmerňovaného astrologickými vodcami (horoskopmi, veštcami...). Tá pravá podstata začína v New age prameniť v osobnej skúsenosti šťastia a naberania mystických skúseností – pričom  nie je podstatné, v čo človek verí, ale ako sa cíti. K osobnej a sociálnej transformácií človeka New age ponúka široké možnosti a rôzne techniky a praktiky, pričom všetky cesty, ktoré neprinášajú zlo sú vhodné (24).

Všetky tieto techniky chápané ako psychotechnológie majú priniesť zmenu v myslení, správaní a celkovom prístupe k životu a svetu. A to všetko podľa stúpencov New age sa môže vykonávať bez akejkoľvek väzby na náboženskú skupinu. New age tiež vyznáva holistické vnímanie sveta – tzn. že celok je viac ako súhrn častí, pričom každá časť zároveň nesie v sebe obraz tohto celku. Evolúcia je podľa hnutia New age pre človeka trancendentáciou (presahom), skokom do vedomia kozmickej jednoty, k evolučne vyšším formám vedomia (25).

Podľa stúpencov New age je našou skutočnou identitou naše „Vyššie ja”, ktoré je mostom medzi Bohom, ktorý je božskou mysľou a ľudstvom. Potom duchovný rast znamená kontakt s naším „vyšším ja”, pomocou ktorého sa prekonávajú všetky formy dualizmu medzi subjektom a objektom, životom a smrťou. V učení New age je za Boha považovaná každá ľudská myseľ či ľudský duch vtedy, keď človek  prijme „božskú”, alebo „kristovskú energiu”. Titul „Kristus” sa prisudzuje tomu, kto dospel do takého vedomia, v ktorom človek vníma vlastné božstvo, a preto o sebe môže tvrdiť, že je sám sebe „univerzálnym učiteľom” (26).

„Ježiš z Nazareta nebol teda jediný Kristus, ale len jedna z historických postáv, v ktorých sa táto kristovská povaha zjavila, ako napríklad v prípade Budhu či iných osobností” (27). V rámci New age taktiež neexistuje pojem hriech, ale hovorí sa len o nedokonalom poznaní (28). Hnutie taktiež neverí v smrť, ale reinkarnáciu (prechod duše z jedného tela do druhého) (29).

Vplyv a záujem o hnutie New age na Slovensku podľa sociologických výskumov

Doterajšie sociologické výskumy (30) vykonané na Slovensku podľa Letavajovej a kol.  ukazujú, že hnutie New age je najpopulárnejšie medzi tzv. „papierovými” (vlažnými) kresťanmi,  u osôb ešte nevyhranených a hľadajúcich v otázke duchovna, osôb ľahšie ovplyvniteľných a pozitívne stanovisko k otázke New age vyjadrili aj osoby liberálne zmýšľajúce. Pozitívny vzťah k hnutiu majú podľa uvedených realizovaných sociologických výskumov v SR najmä mladí ľudia hľadajúci alternatívu voči tradičnému náboženstvu, najmä voči kresťanstvu.

Podľa Letavajovej a kol. (2014) je teda možné domnievať sa, že svetonázorové formy New age si budú získavať stále väčšiu pozornosť u mladých ľudí a to aj pre ich pocity neistoty vyplývajúce z obáv čo prinesie budúcnosť. Títo mladí sympatizanti a stúpenci hnutia New age bývajú najmä vo veľkých mestách, kde alebo študovali či pracovali.

New age sa v súčasnosti na Slovensku stáva alternatívou voči inštitucionálnemu náboženstvu hlavne vo veľkých mestách. Realizované výskumy ďalej potvrdzujú, že celkové preferencie a znalosť New age nie sú u slovenských respondentov dominujúce, čo možno pripísať neinštitucionalizovanému charakteru New age, čo ho robí zatiaľ menej konkurencieschopným voči tradičnému kresťanstvu. Newage najviac akceptujú ľudia, ktorí hľadajú novú náboženskú skúsenosť a zážitok, pretože tradičné náboženstvo ich už neoslovuje (31).

Na základe realizovaných výskumov vieme ďalej  konštatovať, že predispozície k vstupu do alternatívnych náboženských komunít majú najmä mladí ľudia a ľudia so stredných sociálnych vrstiev majúci relatívne vysokú úroveň vzdelania. Väčšina z nich prežila pred stretnutím sa s alternatívnou religiozitou viaceré záťažové situácie. Ženy neboli celkovo spokojné so svojím životom a celkovou životnou situáciou a túžili po zmene – zaujímali sa najmä o ezoteriku, astrológiu, mágiu (zvlášť ľúbostnú) a alternatívnu medicínu. Čo sa týka záujmu alternatívnej religiozity hnutia New age u mužov, ich zaujímala ideológia náboženskej komunity či vedúca osobnosť hnutia.

Stúpenci hnutia New age majú podľa výskumov záujem o zmenu svojho životného štýlu (menia stravovacie návyky, navštevujú združenia zdravého životného štýlu), majú záujem o spirituálne techniky ako je modlitba, meditácia, zaujímajú sa o sny. Spoločenský žvot stúpencov hnutia v SR sa odohráva najmä v čajovniach, kníhkupectvách s ezoterickou literatúrou (v  ich ponuke sú aj tzv. meditačné kútiky, predaj sortimentu s vonnými sviečkami, olejmi, liečebnými kameňmi, obrazmi, hudbou...).

Väčšina opýtaných respondentov a sympatizantov New age pravidelne navštevovala čajovne, ezoterické festivaly na SR i v zahraničí, sledovala internetové stránky s tematikou duchovna, zapájala sa do diskusií na rôzne témy týkajúce sa ezoteriky či čítala publikácie a periodiká hnutia New age (32).

Čo povedať na záver?

„Nádejou Európy je Kristus. V tomto nás podporuje a vedie istota, že Kristus Pán je cesta, on lieči naše vnútorné aj vonkajšie zranenia, obnovuje v nás božský obraz, ktorý sme hriechom stratili. Dnes, na prahu nového tisícročia, treba živiť toto presvedčenie, aby sme mohli Európe ponúknuť novú nádej” (33).

Kristína Ondrkálová

Poznámky:

(1) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku. Trnava : Filozofická fakulta

(2) MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005, 14.

(3) GRENZ, S. Úvod do postmodernizmu. Praha : Návrat domů, 1997, 21–22.

(4) MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age, 13-14.

(5) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 53–54.

(6) Milenarizmus:  pojem spájaný s náboženskými skupinami, ktoré ohlasovali bezprostrednú transformáciu sveta a nastolenie spravodlivosti a harmónie v ňom. V 19. stor. mal medzi miletaristicky kresťansky orientovanými vetvami významné postavenie adventizmus. Milenarizmus sa odvádza od hnutia milleritov, ktorého zakladateľ William Miller predpovedal koniec sveta na rok 1843. * ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age. Trnava : Filozofická fakulta TU, 2010, 16.

(7) ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age, 16,18.

(8) Unitári: voľnomyšlienkari, usilujúci sa o novú etickú a praktickú činnosť v duchu jednoty, znášanlivosti a slobody náboženského myslenia a vyznania.  * WOLF, J. Kdo je,kdonení v hnutí nového věku:  Praha : Votobia, 2000, 16.

(9) Trancendentálna meditácia: technika celkového uvoľnenia zameraná na ducha  spočívajúca v odpútaní sa od zmyslových a pohybových podnetov, pričom  meditujúci sa v priebehu koncentrácie na určité slová (mantry) dostáva až do stavu zmeneného vedomia. Techniku transcendentálnej meditácie vypracoval Mahariši Mahéš Jógí v Indii r.1958. Pomocou opakovania slovných formuliek (mantier) sa účastníci kurzov mali naučiť uvoľniť, odpútať od reality a relaxovať v stave rozšíreného vedomia. * Enroth, R., et. al. Za novými světy. Praha. 1994. s. 116.

(10) WOLF, J. Kdo je, kdo není v hnutí nového věku: Svět náboženství a duchovních směrů na konci milénia. Praha : Votobia, 2000,14–16.

(11) Nové náboženské hnutie: termín bol použitý už na začiatku 70. rokov a boli ním označené niektoré kontroverzné náboženské skupiny, ktoré získali prostredníctvom médií väčšiu pozornosť (napr. hnutie Božie deti (neskôr označované ako Rodina lásky alebo Rodina),  HareKrišna, Cirkev zjednotenia, Scientológia či Trancendentálna meditácia). Týmto termínom bývajú označované nielen hnutia vychádzajúce z orientálnych tradícií, ale všeobecne všetky sociálno-religiózne reality, ktoré sa rozvinuli v rôznych spoločnostiach v posledných desaťročiach. * TÍŽIK, M. K sociológii novej religiozity. Bratislava: Univerzita Komenského, 2006,169.

(12) MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age, 200.

(13) Kulty zvyčajne  rozdeľujeme na audienčné kulty, klientske kulty a kultovné hnutia.  Pozn. aut.

(14) ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age, 28–30, 32.

(15) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody: kresťanská úvaha o new age. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 21-22.

(16) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku. Trnava : Filozofická fakulta univerzity sv. Cyrila a Metoda, 2014,61–62.

(17) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody, 21.

(18) ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age,55-56.

(19) ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age, 57.

(20) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 59-60.

(21) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody, 22.

(22) MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age, 200.

(23) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 61.

(24) Ide najmä o techniky vychádzajúce z východných náboženstiev (hinduizmus, budhizmus, taoizmus, džinizmus), ale aj kvantovej fyziky, hlbinnej psychológie, ezoteriky, okultizmu, špiritizmu, channelingu, alternatívne techniky a terapie (lekárske dietetické), astrológiu, šamanstvo, feminizmus, ekologizmus, mágiu, veštenie, liečenie pomocou kryštálov (crystalomancia), bojové umenia (východné, japonské), kabalu, meditáciu, psychologické sebapozorovanie, parapsychologické javy, reinkarnáciu duší, kozmické cykly a pod., a to všetko je nasiaknuté „kozmickou” alebo „ kristovskou” energiou. *  MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age, 217.

(25) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 61.

(26) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody,42–43.

(27) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody,42.

(28) KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody,75.

(29) MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age, 228.

(30) Ide napríklad o opakovaný výskum kolektívu vedeckých pracovníkov pod vedením Matulník-Minichová-Kratochvíl z katedry sociológie FF TU z roku 2007 a 2009. * LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 68–69.

(31) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 68-69.

(32) LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku, 77–78.

(33) STANČEK, Ľ. Pastoračné dokumenty Jána Pavla II. Spišská Kapitula : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2003, 252.

Zoznam použitej literatúry:

ENROTH, R., et. al. Za novými světy. Praha : Návrat domů, 1994. 186 s. ISBN 80- 85495-29-5.

GRENZ, S. Úvod do postmodernizmu. Praha : Návrat domů, 1997. 200 s. ISBN 80-85495-74-0. 

KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Ježiš Kristus – prameň živej vody: kresťanská úvaha o new age. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2005. 117 s. ISBN 80-7162-508-6.

LETAVAJOVÁ, S. a kol. Súčasná alternatívna religiozita na Slovensku. Trnava : Filozofická fakulta univerzity sv. Cyrila a Metoda, 2014. 188 s. ISBN 978-80-8105-577-5.

MORAVČÍKOVÁ, M. (ed.) New age. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. 686 s. ISBN 80-89096-19-0.

ORBANOVÁ, E. Náboženský synkretizmus v hnutí New age. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2010. 210 s. ISBN 978-80-8082-343-6.

STANČEK, Ľ. Pastoračné dokumenty Jána Pavla II. Spišská Kapitula : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2003. 268 s. ISBN 978-80-9689-0941.

TÍŽIK, M. K sociológii novej religiozity. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 392 s. ISBN 80-223-2131-1.

WOLF, J. Kdo je, kdo není v hnutí nového věku: Svět náboženství a duchovních směrů na konci milénia.  Praha : Votobia, 2000. 230 s. ISBN 80-7220-092-5.

::

Odporúčané:

Niet dobra bez Boha

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.