Slovo na nedeľu (137)

Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“

(Jn 10, 20)

Človek, ktorý v niečom vyniká, stáva sa predmetom záujmu. Ten, ktorý je v niečom iný, má schopnosti, ktoré sú mimoriadne, výnimočné, nie vždy dostane patričnú úctu a pochopenie. Darmo, ľudská závisť je zakódovaná v nás a všetko, čo sa nám zdá „iné“, je veľmi často proti našej vôli. Nevieme prijať nové, nevieme pochopiť, že výnimočnosť je dar, ktorý by sme mali obdivovať a nie zavrhnúť. Hľadáme spôsoby, aby sme takéhoto výnimočného človeka nejako znemožnili, odsúdili. Aby sme mu dali nálepku nespoľahlivého, prípadne ho úplne odpísali.

Takúto skúsenosť pravidelne zažíval aj Pán Ježiš Kristus. Často sa stával terčom najrôznejších útokov, ktoré sa snažili podkopať jeho dôveryhodnosť. Ich cieľom bolo presvedčiť ostatných, že Ježiš nie je v ničom výnimočný. Všetko, čo robí, robí iba pomocou „zlého ducha“.

Prípadne sa ho snažili označiť za blázna... Za každú cenu chceli umlčať Ježišov hlas a presvedčiť všetkých, aby ho nepočúvali. Ich cieľ bol jediný: zabrániť, aby Ježiš rozprával to, čo mu bolo dané od Otca. Ježišove slová sa nezhodovali s tým, čo dovtedy počúvali. Ježišove skutky ich nútili prehodnocovať dovtedajšie postoje, a to v nijakom prípade nechceli dopustiť. Preto volili cestu ohovárania a lží.

To isté sa deje aj v dnešnom svete. Ten, kto hovorí pravdu, ktorá nie je v súlade s aktuálnou „životnou líniou“, je umlčovaný a zosmiešňovaný. Našťastie, výnimoční ľudia sa nedajú zastrašiť a znechutiť, ale pokračujú vo svojom poslaní naďalej. Iba tak sa môže ľudstvo posúvať dopredu, hoci to nie je vždy každému príjemné.

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (136)