Július Homola: Slnko a mračná nad Slovenskom
Bratislava, Ústav dejín kresťanstva, 2018
Július Homola sa narodil 15. marca 1930 v Lehôtke pod Brehmi. V roku
1947 ho – ešte ako gymnazistu – zaistila štátna bezpečnosť v súvislosti so
šírením ilegálneho študentského časopisu Nástup (prispel doň básňou Nad
hrobom prezidenta). Vo väzení strávil jedenásť mesiacov a ďalším
trestom bolo vylúčenie zo štúdií. Po prepustení pracoval ako robotník
a vojenskú službu si odkrútil v pomocných technických práporoch.
V šesťdesiatych rokoch absolvoval diaľkové štúdium na Hutníckej fakulte
VŠT v Košiciach, potom pracoval ako technik a výskumný pracovník, ale
už v roku 1970 ho z politických dôvodov, pre jeho zásadové
kresťanstvo a vlastenectvo, preradili znova na robotnícku pozíciu. Po páde
komunistického režimu bol rehabilitovaný a aktívne sa zapojil do verejného
života, najmä v organizáciách politických väzňov a v Slovenskom
misijnom hnutí.
Básne publikoval Július Homola časopisecky
a neskôr i knižne: v roku 2002 vydal zbierku Slovensko
v zápasoch a v roku 2017 zbierku Kytica veršov,
treťou v poradí je zbierka Slnko a mračná nad Slovenskom,
ktorá obsahuje verše napísané v priebehu niekoľkých desaťročí (prvá báseň
je z apríla 1945 a posledná z roku 2018). Básne v tejto
publikácii sú datované a radené chronologicky, predstavujú tak akúsi
kroniku života na Slovensku, respektíve slovenského života, života slovenského
človeka v uvedenom období. Osobné motívy sa tu prelínajú so spoločenskými,
alebo inak: vonkajšie okolnosti a politické tlaky ovplyvňujú život
jednotlivca, každý človek sa chtiac-nechtiac musí vyrovnávať s tým, čo ho
stretá, pričom neraz ide o prejavy ideologicky motivovanej svojvôle.
Mnoho naznačujú už názvy jednotlivých básní,
napríklad: Vojna pri Hrone, List dievčaťu z väzenia, Bezbožníkom,
Balada 1968, Zosnulej manželke (Obeti totalitnej normalizácie).
Ako čítame, Slovensko bolo dlho v okovách, boli to časy rúcania kláštorov
a stavania väzníc. Básnik hovorí: „Sme Božie deti a nie draví
vlci.“ Ale nie všetci podľa toho konajú: „Sen o šťastí vo vlnobití
sŕdc / triešti sa o živé skaliská.“
V prúde veršov opisujúcich historické
deje a osobné zážitky či vnútorné pohnutia sa sem-tam zaleskne číra
poetická krása – pod jej vplyvom vidíme viac a lepšie, uvedomujeme si váhu
vlastnej existencie: „Žblnká žľab času. Riečišťom / diaľav prúdia bystriny
našich duší.“ Človek by nikdy nemal strácať nádej, vždy by mal „zostať
človekom“, iba tak môže obstáť v skúškach, keď prichádza „zlý
diablov víchor“.
Profesorka Helena Hrehová v predslove
konštatuje, že verše Júliusa Homolu sú výpoveďami, ktoré vyšli na povrch
z hĺbky duše, „vyzretej v pokore, bázni i v úcte“.
Navyše, je to poézia krytá životom. Z toho pramení múdrosť i krása,
prijatie vlastného údelu skrze vieru, nádej a lásku – potvrdzujú to
i verše z básne Pred jarou (Žiar nad Hronom, január 1955): „Vzduch
bude zurčať ako prajná studňa, / len kľakni a pritisni na ústa. /
A život ako sestra milosrdná / odpustí všetkým, ktorí odpustia.“
Život a tvorbu autora približuje v závere
publikácie editor Martin Lacko. Píše, okrem iného, že Homolove verše, i tie
spred desaťročí, majú dosah aj na súčasnosť, minimálne v tom zmysle, že
vedú k uvažovaniu o pomeroch, ktoré dnes vládnu, a pripomína: „Miera
slobody sa posudzuje – kedysi i dnes – aj podľa slobody básnikov.“ Na
to by sme nemali zabúdať!
Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.