Na automobily značky Trabant sa tí skôr
narodení zaiste veľmi dobre pamätajú, dnes sú však skôr raritou. Aj ja som ich
často vídal, najviac na cestách bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Na
ich adresu padlo neraz veľa posmeškov i vtipov, napriek tomu sa však tieto
autá predávali nielen v NDR a bývalých socialistických krajinách, ale
aj na kapitalistickom Západe. Napríklad v roku 1966 sa predalo v Nemeckej
spolkovej republike 229 trabantov a v roku 1967 ďalších 151 kusov
týchto východonemeckých automobilov. Trabanty sa však exportovali aj do
Belgicka, Holandska, Fínska, Nórska, Rakúska, Švajčiarska a Grécka.
Ešte úspešnejší bol ďalší osobný automobil
Wartburg, ktorého sa predalo v Nemeckej spolkovej republike v roku 1967 až 334 kusov. Ba wartburgy
sa krátkodobo exportovali aj na náročný trh USA.
Vráťme sa však k trabantom. Samotný názov
Trabant znamená v preklade družica. Trabanty sa začali vyrábať v roku
1957 (nultá séria v počte 50 kusov) a pomenovanie auta bolo
inšpirované štartom prvej sovietskej kozmickej družice Sputnik. Výrobný závod Sachsenringwerke
mal svoje sídlo v meste Zwickau. Od roku 1957 do roku 1991 bolo vyrobených viac
ako tri milióny trabantov. Až do roku 1989 sa tento automobil vyrábal výhradne
s dvojtaktným motorom, v roku 1989 sa začali do nich montovať 1,1-litrové
štvortaktné motory VW Polo. Posledné trabanty zišli z výrobných pásov
automobilky v apríli 1991. V tom istom roku putovala posledná
exportná zásielka do Turecka.
Tieto autá však ani zďaleka nie sú nenávratnou
minulosťou. Práve naopak, dnes sú ešte vzácnejšie ako v minulosti
a sú vyhľadávané milovníkmi automobilových veteránov ako cenné historické
exponáty. Aj dnes jazdia po cestách, a to dokonca nielen v krajinách
bývalého východného bloku, ale aj v západnej časti Európy. Mávajú tam aj
svoje zrazy.
Jedného takého zrazu som sa zúčastnil 15.
septembra 2018 v rakúskom meste Mauthausen. Áno, v tom Mauthausene,
v blízkosti ktorého sa nachádza bývalý koncentračný tábor, postavený
nacistami počas ich hrôzovlády v Rakúsku. Nadšencov trabantov je
v Rakúsku pomerne veľa a sú združení v kluboch. Majú dokonca aj svoju
webovú stránku: trabantfreunde.at.
Zraz trabantov v Mauthausene bol jedným
z mnohých, ktoré fanúšikovia týchto vozidiel organizujú. Podujatie nieslo
názov 1. Mauthausener Trabant –Treffen (1. mauthausenský zraz trabantov). Na
zraz sa dostavili zachované trabanty s rôznymi typmi karosérie,
z ktorých najstaršie boli vyrobené v rokoch 1968 a 1971. Predstavili
sa v rôznych farbách a vytvorili tak pestrú farebnú zmes malých
dvojtaktných automobilov, vyrobených v dnes už neexistujúcom štáte
v druhej polovici 20. storočia. Zraz organizoval Alexander Nerat, sám
nadšený vodič trabanta, ktorý privítal nielen majiteľov trabantov, ale aj
zvedavých divákov. Jeden z účastníkov zrazu, ktorý hrdo prezentoval svoj trabant
z roku 1968, sa okrem iného vyjadril: „Chceme zachytiť pre potomkov kus
nemeckej automobilovej histórie.“
Je zjavné, že tento automobilový klenot
z bývalej Nemeckej demokratickej republiky sa aj naďalej teší veľkej obľube
v Rakúsku – organizátori plánujú uskutočniť podobné podujatie
v Mauthausene aj na budúci rok.
Text a snímky: Karol Dučák
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Priznávam, nevedel som, že „trabant“ znamená „družica“... Ďakujem za článok.
OdpovedaťOdstrániťInak, tieto autá sa nám kedysi zdali škaredé, no rokmi akosi opekneli...