Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som
vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec
dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. (Jn 15, 16)
|
Robert Hakala |
Nad týmito veršami z Písma rozmýšľam už
veľmi, veľmi dlho a veľmi často. Masovokomunikačné prostriedky nás
pravidelne informujú o rôznych mravných pokleskoch katolíckych kňazov. Či už
ide o zneužívanie mladistvých, prípadne rôzne milostné aféry, alebo
o trestnú ekonomickú činnosť. Áno, je to skutočnosť a netreba ju
nijako zahmlievať či zatajovať. V konečnom dôsledku kňazi, ktorí sa
takýchto prehreškov dopúšťajú, sú súdení a aj odsúdení, pošramotená povesť
kňazského stavu však zostáva.
Tieto činy sú vážnym problémom a sú jednou
z hlavných príčin odchodu množstva ľudí z Cirkvi. Vždy sa sám seba
pýtam: Ako je to možné? Veď ak si ich vybral Pán, ten pozná každého
dokonale, a teda musí vedieť aj to, čoho sa títo „vybraní“
v budúcnosti dopustia. Preto si hádam oprávnene myslím, že nie každého
kňaza si vybral Pán, ale niektorí si vybrali Pána. Aké dôvody ich k tomu
viedli? Osobný prospech? Ctižiadosť? Alebo dokonca úmysel pod kňazským rúchom
vedome znevažovať kňazský stav?
Spomeniem teraz príbeh jedného môjho priateľa,
žiaľ už nebohého, ktorý mi v mnohom otvoril oči. Vedel som o ňom, že
začal študovať teologickú fakultu v Bratislave (70. roky minulého
storočia), ale ju nedokončil. Raz som sa odvážil a opýtal som sa ho, prečo
odišiel z fakulty. Odpoveď je veľmi smutná:
|
Svätý kňaz Ján Nepomucký |
„Bývali sme v internáte, doobeda prednášky,
modlitby, cvičenia, poobede a večer voľný čas. A počas tohto voľna sme sa
neformálne stretávali so spolužiakmi, preberali rôzne témy. Nebudeš veriť, ale
časť mojich spolužiakov sa z toho, čo sme sa učili, smiala. Bolo to pre
nich terčom posmeškov. Ako mohla byť Panna Mária pannou... veď je to hlúposť...
a ako mohol Ježiš kriesiť mŕtvych...? A takéto reči som počúval v
izbách, kde boli ubytovaní budúci kňazi. Nemohol som to počúvať, a tak som
radšej z fakulty odišiel. Uľavilo sa mi a šiel som ďalej...“
Musím dodať, že priateľ potom vyštudoval
ekonómiu a na teologickú fakultu sa po revolúcii vrátil, vyštudoval ju,
ale bez vysvätenia za kňaza – bol už ženatý, mal deti. Iróniou osudu je, že on,
ktorý ostal verný Kristovi (pracoval aktívne v podzemnej Cirkvi), kňazom
sa nestal – a tí... sú kňazmi, možno niektorí dodnes. Urobil dobre, že odišiel
z fakulty? Mal zostať?
V jednej gospelovej piesni je takýto text
(voľný prepis): „Dieťa sa pýta rodičov: Kto je to kňaz? Rodičia mu odpovedajú:
Kňaz, to je druhý Ježiš.“ Nesúhlasím. Kňaz nie je druhý Ježiš. Ježiš bol, je
a bude iba jeden jediný! Kňaz je človek, ktorého si vybral Ježiš, aby
rozsieval Jeho slová medzi ľudí. Kňazov sú tisíce. V tom prípade máme aj
tisíce Ježišov? Absurdné.
Pýtam sa: „Myslíte si, že kňazov si naozaj
vyberá Ježiš? Samozrejme, nehádžem všetkých kňazov do jedného vreca, našťastie
drvivá väčšina z nich je skutočne tá, ktorú si vybral Ježiš.
A ostatní? Nech si to sami vysporiadajú vo svojom svedomí...
Robert Hakala
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Nadhodený problém má toľko stránok, že je veľmi ťažké vyjadriť sa k nemu na malej ploche. Preto len niekoľko čiastkových poznámok:
OdpovedaťOdstrániťPrvoradým faktom je, že každý človek je hriešny, vo väčšej či menšej miere, ale vždy hriešny. Aj v tomto je kresťanstvo a osobitne katolíctvo realistické, lebo s týmto faktom ráta a ráta aj s dedičným hriechom. Na druhej strane, každý sa môže obrátiť, každý sa môže – možno v poslednej chvíli – zachrániť.
Uvedomme si, že medzi Dvanástimi, ktorých si Ježiš vybral, bol aj Judáš.
Satan je skutočná bytosť, reálne pôsobiaca v našom svete!
Kto viac dostal, od toho sa bude viac žiadať. Byť kňazom je veľká pocta – a zároveň veľká zodpovednosť. A ako hovorí Písmo: Beda tým, skrze ktorých prichádza pohoršenie!
Na margo toho konkrétneho svedectva zo seminára: Obdobie komunizmu bolo špecifické. Cirkev, ako vieme, bola sledovaná a prenasledovaná. Na Slovensku bol povolený jediný kňazský seminár a vedelo sa, že medzi jeho vedúcimi a vyučujúcimi i medzi poslucháčmi sú ľudia nehodní, spolupracovníci ŠtB. Komunisti ovplyvňovali aj prijímacie konanie, preto viacerí muži úprimne túžiaci po kňazstve radšej riskovali útek z vlasti, aby mohli študovať a byť vysvätení v zahraničí.
Ono je to asi dané aké motívy vedú človeka stať sa kňazom. Ak chce slúžiť Bohu i ľuďom tak je to jasné, ide dopredu. Ak chce len parazitovať na Cirkvi a veriacich tak dnes sa aj to darí, doba je zložitá a popletená. Akoby ani Cirkev nerešpektovala hranice medzi dobrom a zlom. Ak sa kňaz dá do služby Krista Božieho Kráľovstva môže urobiť veľa dobrého. Sám si vážim mnohých takýchto kňazov, ktorí ma v živote usmernili správnym smerom o tých druhých radšej pomlčím, oni obyčajne vedia využiť svojej pozície a manipulovať davom tak aby mali z toho úžitok hlavne oni Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťPravdaže, svoje robí aj doba, vonkajšie okolnosti, celková atmosféra v spoločnosti.
OdstrániťTreba povedať a uznať, že kňaz, usilujúci sa naplno žiť svoje kňazstvo, to dnes nemá ľahké...
ale kto tom dnes ľahké, ak sa človek snaží o čnostný život, nemusí byť ani kňazom, smejú sa mu nielen nepriatelia ale je na smiech aj v jeho najbližšom okolí aj v Cirkvi, aj tam sa presadzuje akási nová doba Ľudovít
OdstrániťPravda. Je to tak.
Odstrániť