Vyberá si Ježiš svojich kňazov?

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. (Jn 15, 16)

Robert Hakala

Nad týmito veršami z Písma rozmýšľam už veľmi, veľmi dlho a veľmi často. Masovokomunikačné prostriedky nás pravidelne informujú o rôznych mravných pokleskoch katolíckych kňazov. Či už ide o zneužívanie mladistvých, prípadne rôzne milostné aféry, alebo o trestnú ekonomickú činnosť. Áno, je to skutočnosť a netreba ju nijako zahmlievať či zatajovať. V konečnom dôsledku kňazi, ktorí sa takýchto prehreškov dopúšťajú, sú súdení a aj odsúdení, pošramotená povesť kňazského stavu však zostáva.

Tieto činy sú vážnym problémom a sú jednou z hlavných príčin odchodu množstva ľudí z Cirkvi. Vždy sa sám seba pýtam: Ako je to možné? Veď ak si ich vybral Pán, ten pozná každého dokonale, a teda musí vedieť aj to, čoho sa títo „vybraní“ v budúcnosti dopustia. Preto si hádam oprávnene myslím, že nie každého kňaza si vybral Pán, ale niektorí si vybrali Pána. Aké dôvody ich k tomu viedli? Osobný prospech? Ctižiadosť? Alebo dokonca úmysel pod kňazským rúchom vedome znevažovať kňazský stav?

Spomeniem teraz príbeh jedného môjho priateľa, žiaľ už nebohého, ktorý mi v mnohom otvoril oči. Vedel som o ňom, že začal študovať teologickú fakultu v Bratislave (70. roky minulého storočia), ale ju nedokončil. Raz som sa odvážil a opýtal som sa ho, prečo odišiel z fakulty. Odpoveď je veľmi smutná:

Svätý kňaz Ján Nepomucký

„Bývali sme v internáte, doobeda prednášky, modlitby, cvičenia, poobede a večer voľný čas. A počas tohto voľna sme sa neformálne stretávali so spolužiakmi, preberali rôzne témy. Nebudeš veriť, ale časť mojich spolužiakov sa z toho, čo sme sa učili, smiala. Bolo to pre nich terčom posmeškov. Ako mohla byť Panna Mária pannou... veď je to hlúposť... a ako mohol Ježiš kriesiť mŕtvych...? A takéto reči som počúval v izbách, kde boli ubytovaní budúci kňazi. Nemohol som to počúvať, a tak som radšej z fakulty odišiel. Uľavilo sa mi a šiel som ďalej...“

Musím dodať, že priateľ potom vyštudoval ekonómiu a na teologickú fakultu sa po revolúcii vrátil, vyštudoval ju, ale bez vysvätenia za kňaza – bol už ženatý, mal deti. Iróniou osudu je, že on, ktorý ostal verný Kristovi (pracoval aktívne v podzemnej Cirkvi), kňazom sa nestal – a tí... sú kňazmi, možno niektorí dodnes. Urobil dobre, že odišiel z fakulty? Mal zostať?

V jednej gospelovej piesni je takýto text (voľný prepis): „Dieťa sa pýta rodičov: Kto je to kňaz? Rodičia mu odpovedajú: Kňaz, to je druhý Ježiš.“ Nesúhlasím. Kňaz nie je druhý Ježiš. Ježiš bol, je a bude iba jeden jediný! Kňaz je človek, ktorého si vybral Ježiš, aby rozsieval Jeho slová medzi ľudí. Kňazov sú tisíce. V tom prípade máme aj tisíce Ježišov? Absurdné.

Pýtam sa: „Myslíte si, že kňazov si naozaj vyberá Ježiš? Samozrejme, nehádžem všetkých kňazov do jedného vreca, našťastie drvivá väčšina z nich je skutočne tá, ktorú si vybral Ježiš. A ostatní? Nech si to sami vysporiadajú vo svojom svedomí...

Robert Hakala

::

Odporúčané:

Katolícky pozdrav

Cesta vlakom

Ježiš zo záložne

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.