Aktivisti z hlavného mesta

Ilustrácia: Andrej Mišanek

V jednom nemenovanom časopise som si prečítal: 

„Po výhre Mariana Kotlebu v župných voľbách v roku 2013 sa na Slovensku rozmohol nový šport. Skupiny umelcov, aktivistov a intelektuálov z hlavného mesta naštartovali autá a vyrazili do regiónov. Traumatický šok, spôsobený víťazstvom fašistu v povstaleckom kraji, pretavila spoločenská elita do zvýšeného záujmu o rôzne kúty našej krajiny.“

Je to úryvok z dlhšieho textu. Nie je teraz dôležité, o čom je celý ten článok. Uvedený citát vytrhávam z kontextu. Zámerne. Chcem ho totiž použiť ako prostriedok na vyjadrenie istého svojho pocitu, nielen pocitu – myšlienky.

Nemôžem si pomôcť, ale z citovaných slov na mňa dýcha povýšenectvo, namyslenosť až arogancia. Niekto arogantne – podľa falošného kľúča – delí ľudí na vzdelaných, moderných, pokrokových „aktivistov a intelektuálov z hlavného mesta“ a na nevzdelaných, nemoderných, zaostalých obyvateľov „rôznych kútov našej krajiny“, vytvára kasty, pričom seba samozrejme ráta k tým lepším. Hoci navonok možno slušne, v podstate veľmi neslušne a najmä neodôvodnene spája väčšinu Slovákov s extrémizmom, alebo v lepšom prípade s frustráciou či neschopnosťou.

Takýchto samozvaných príslušníkov spoločenskej elity, v súčasnosti napospol zástancov „liberálnej demokracie“ a „prozápadnej orientácie“, ktorí v mene tolerancie tolerujú len seba a svojich, považujem za poľutovaniahodných namyslencov, respektíve karieristov, obracačov kabátov. Povedané slovami Georgesa Bernanosa, takíto elitári, hlásatelia svetlých zajtrajškov, predstavujú „najodpornejší druh meštiaka“.

Mnohí z nich sú síce zcestovaní, ale svoj domov nepoznajú. Žijú na Slovensku, ale všetko slovenské im je cudzie. Sú ochrancami zvierat, ale život nenarodených detí ich nezaujíma. Obhajujú práva menšín, ale nie všetkých, a právami väčšiny pohŕdajú...

Takíto elitári, ako sami hovoria, kráčajú s dobou – no práve preto sú v nej uväznení, mentálne sú pripútaní k prítomnej chvíli a móde – bez snahy o pochopenie minulosti a tradície, bez snahy o pochopenie širších a hlbších súvislostí. Rečnia o demokracii, ich zmýšľanie je však boľševické... Nech nás Boh chráni pred takou spoločenskou elitou!

Ján Maršálek

::

Odporúčané:

Mizéria a nádej Slovenska

Dohovor za rodinu (Zastavme zlo z Istanbulu)

Starosti našej kaviarne

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.