|
Ľudovít Košík |
Súčasnú situáciu v Cirkvi akoby
charakterizoval úpadok a boj medzi jednotlivými skupinami kresťanov, ktorí
strácajú schopnosť viesť vzájomný dialóg, schopnosť byť kvasom, aj riešiť
súčasné pribúdajúce problémy. Akoby boj o odkresťančovanie Slovenska či
Európy už neprebiehal len tlakom na Cirkev zvonku, ale v jej vnútri –
a zdá sa, že vcelku úspešne. Cirkev je oslabená odchodom mnohých, ktorí ju
v posledných desaťročiach opustili a považujú sa za ateistov alebo
agnostikov, o dialóg s ňou väčšinou nemajú záujem.
Cirkev dneška akoby nedokázala byť jednotná
ani vo svojich základných postojoch. Liberálni kresťania, niekedy aj
s aroganciou, výsmechom a pohŕdaním voči tradičným kresťanom, akoby
pomocou médií preberali úlohu hlavných vodcov a hovorcov Cirkvi, hlásajú akúsi
modernosť a toleranciu ku všetkému možnému, vrátane hriechov a zvráteností,
spochybňujú platnosť Dekalógu a Ježišove výroky či výroky apoštola Pavla
pokladajú za verné svojej dobe, ktoré vraj v súčasnosti treba interpretovať
podľa nových trendov. Chcú sa prispôsobiť
dnešnému svetu, je však len otázkou času, kedy ich svet, ktorý otvorene
hlása myšlienky v rozpore s Božím posolstvom, celkom pohltí, ako
mnohých pred nimi.
Popri nich existuje skupina verných, ktorí sa
usilujú žiť podľa pravidiel, ktorými sa Cirkev riadila po stáročia, a byť verní
hodnotám evanjelia, ktoré pokladajú za základnú normu pre život. Myslím, že
budúcnosť, ako vo svete, tak aj v Božom kráľovstve, patrí tým, ktorí prijali
Ježišovo učenie do svojho života a dokážu ho nezmenené odovzdávať ďalej.
V súčasnom svete mnohí podkopávajú hodnoty, na ktorých stojí ľudské
šťastie a život. Šliapu po
hodnotách, ktoré nás dvíhajú, robia lepšími a obohacujú, na druhej strane
podporujú to, čo človeka a ľudstvo degeneruje a ničí. Svet prestáva fungovať a
i keď technicky možno napreduje, prírodné podmienky nás varujú, ekologická
situácia je na hranici únosnosti a ak svoje správanie nezmeníme, varovania sa
môžu zmeniť na ohrozenia, ktoré budú zabíjať.
|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Spôsobujeme si to sami tým, že netúžime po
dokonalosti a svätosti, uspokojujeme sa s priemerom či minimom,
nestaviame život na láske, ale na egoizme, páchame hriech a odmietame robiť
pokánie, budujeme svet i naše vzťahy na princípoch sebectva. Praktizovanie
viery, pokiaľ ešte pretrváva, sa väčšinou neodráža na kvalite života, pokúša sa
len vytvárať imidž, kontakty, program na voľné chvíle či sviatočné dni... ale
nemení život podľa Ježišových požiadaviek, ktoré sú radikálne, nesmeruje k
večnému životu. Niektorí sa potom dajú strhnúť okolím či davom, ktorým
manipulujú mocní tohto sveta, k povrchnému a prázdnemu životu.
Kresťan sa nemôže spoliehať len na moc sveta,
na techniku, peniaze, majetok... Sila kresťana je v láske k Bohu i ľuďom.
Kresťan nemôže mať len prízemné ciele. Byť kresťanom znamená nasledovať Ježiša
až po kríž a zmŕtvychvstanie – takéto kresťanstvo dáva silu obstáť
v skúškach a odolať nástrahám a lákadlám sveta i ľudí.
Tí takzvane pokrokoví, moderní, ale vnútorne vyprázdnení,
povrchní kresťania, ktorí kresťanstvo využívajú či zneužívajú často na prízemné
ciele a na manipuláciu a ovládanie iných, rozkladajú, rozrieďujú,
spochybňujú všetko a všetkých okrem seba a svojich názorov, ktoré menia s
vanúcimi vetrami politických, ekonomických, mocenských či mediálnych skupín;
obyčajne vedia, čo by mali robiť iní a tlačia ich k plneniu vlastných
požiadaviek, využívajú a konzumujú ich služby a obety, no nedokážu často
ani prejaviť úprimnú vďačnosť, nedokážu alebo nechcú tvoriť, dávať, deliť sa,
slúžiť...
Liberalizmus, tak ako aj komunizmus, likviduje skutočných kresťanov,
pokúša sa z nich vytvoriť akúsi sterilnú slúžiacu skupinu. Mysleniu liberálnych kresťanov sú často
bližší daňoví podvodníci, zlodeji, kšeftári s pozemkami a nehnuteľnosťami,
ľudia parazitujúci na nešťastí a bolesti iných, zneužívajúci dobročinnosť, ako
kresťania usilujúci sa žiť podľa Božieho poriadku – tých sa snažia umlčať,
ponížiť, likvidovať... Mnohí sa usilujú Boží poriadok vo svete spochybniť, lebo
môžu byť ohrozené ich záujmy. Ježiš je aj dnes z pohľadu mnohých
nebezpečný, ako bol kedysi pre Herodesa, Piláta a mnohých vladárov i strojcov
dnešného „pokroku“.
Mnohí si dnes myslia: ak okradnem, podvediem,
podrazím, ponížim... iných, budem bohatší, mocnejší a dôležitejší ja. Ježišova logika
je iná: kresťan bohatne spolu s inými dávaním (získavame tak nielen poklad
v nebi, ale bohatne svet a nám sa to bohato vráti).
Ľahko sa ničí, búra, ťažšie je budovať
a tvoriť. Egoizmus a jeho logika nielenže nikoho šťastným neurobí, ale
ochudobňuje človeka i spoločnosť. Len láska buduje, spája, obohacuje a dáva
zmysel životu. Cirkev, ktorá prijíma logiku tohto sveta, speje k zániku, lebo
koná v rozpore s Božím poriadkom. Jej existencia nedáva zmysel. Svet ju veľmi
rýchlo pohltí a umlčí.
Bez Božieho požehnania márne sú ľudské
namáhania, hovorili naši starí rodičia. Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú
tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia,
napísal žalmista (Ž 127, 1). Ak vylúčime Krista a jeho zásady zo života
osobného, rodinného i spoločenského – s myšlienkou, že sa nám bude ľahšie
žiť bez neho, či vystačíme si sami – veľmi sa mýlime. Zapríčiňujeme zbytočnú
biedu, bolesti a trápenie sebe aj iným. Ak sa niektorí v Cirkvi pokúšajú meniť
zásady overené dvoma tisícročiami jej existencie v ťažkých dobách, s túžbou po
akejsi falošnej modernosti, a reformovať axiómy, môžeme sa len čudovať.
Zdá sa, že budovateľom sveta bez Boha sa darí
v súčasnom boji o tvár sveta
i Cirkvi víťaziť, ale nám kresťanom zostáva nádej, že Boh svojich verných
neopustí. Len aby sme si ju nedali vziať a my neopustili Jeho, lebo pokušenia
sú veľmi silné. Oproti tomu, Ježiš pozýva jasnou rečou ľudí všetkých čias: „Kajajte
sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15).
Ľudovít Košík
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Pre kresťanov mám zlú správu. Čím ďalej tým menej sa podľa kresťanských názorov bude krútiť svet. Problém vidím v klamstve a podvode náboženských učení, teda nielen v kresťanstve. Morálne správanie má byť postavené na našej prirodzenosti, nie na nepravdivej ilúzii.
OdpovedaťOdstrániťVraj, „morálne správanie má byť postavené na našej prirodzenosti“.
OdstrániťK najväčším, omylom či podvodom ľudstva patrí tvrdenie, že človek sa rodí prirodzene dobrý a že tomu treba prispôsobiť výchovu aj spoločenské pravidlá. Zdôrazňujem: je to blud!
Alebo sa chceme pridŕžať takých prejavov prirodzenosti ako trebárs kanibalizmus alebo mnohoženstvo?!
Anonymný, Vaše choré názory už nikoho neoslovia. Vaši súdruhovia, ktorí nenávideli Cirkev tak ako Vy, priviedli do gulagov a väzení milióny ľudí a Vy nám chcete kázať o morálke?! Lenže našu Cirkev brány pekelné nepremôžu, pretože to garantoval náš Pán Ježiš Kristus. Vy a Vám podobní budete len trápne bľabotať na hanbu všetkým Vám, zvráteným humanistom.
OdstrániťPrišiel mi na um jeden bonmot, ktorý som počul z úst vdp. Kuffu:
OdstrániťVšetky „izmy“ budú mať cirkevný pohreb. (Fašizmus, komunizmus, liberalizmus, genderizmus... aj humanizmus...)
Pre Ján M. Do tej prirodzenosti patrí aj racionákne kritické myslenie , ktoré náboženstvá odmietajú a nahradzujú slepou vierou, ktorú označujú ako cnosť.
OdpovedaťOdstrániťPán Dučák, tá cirkev je historicky zločinecká organizácia postavená na klamstve a podvode, a vy sa cítite byť jej členom s povinnosťou ju nezmyselne obhajovať. Vývoj ide iným smerom tak ako naznačil pán Ján M, aj k zániku katolicizmu.
Anonymný,
Odstrániť1. nemuseli by ste sa hanbiť za svoje meno;
2. treba si všimnúť, že to „racionálne kritické myslenie“ sa rozvinulo práve v kresťanských častiach sveta (prečo asi?);
3. treba si všimnúť i to, že „racionálne kritické myslenie“ – nekorigované Božím zákonom – sa mnohokrát (ako nás učí história) zvrhlo na svojvôľu a neraz doslova beštialitu, v porovnaní s ktorou sú všetky myslené viny kresťanstva zanedbateľné;
4. Katolícka cirkev, ktorú vy nazývate zločineckou, v skutočnosti vybudovala západnú civilizáciu – tú civilizáciu, ktorej výdobytky doteraz využívajú a zneužívajú aj takí ako vy.
Anonymný, Váš problém spočíva v tom, že brak, ktorý študujete, Vám udiera do mozgu. Prečítajte si, prosím, hodnotnú faktografiu. Sú jej kvantá. Narýchlo Vám dám zopár tipov:
Odstrániťhttps://doverujem-a-verim.blogspot.com/2018/10/zazraky-svatej-faustiny-kowalskej.html
https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000731/1379579/Neuveritelny-zazrak--Dokaz--ze-zivot-po-smrti-skutocne-existuje
https://www.hlavnespravy.sk/dokaz-o-zivote-po-smrti-doktor-tvrdi-ze-pocul-nebesku-hudbu-videl-vodopady/1242414
https://legacy.blisty.cz/art/37126.html
A takto by som mohol ešte dlho pokračovať a odporúčať Vás na vedecké publikácie, ktoré vyvracajú nezmysly ateistov. Aj najväčší skeptici a uznávaní vedci pod ťarchou dôkazov uverili. Vy chcete ostať hlupákom? Vaša vec. Nás však svojimi primitívnymi argumentmi nepresvedčíte.
Ja som tu veľmi jemne napísal čo si myslým o živite a smrti. Z kontextu tejto úvahy vyplýva nezmyselnosť všetkých náboženstiev, nielen katolíckeho. https://www.seniorklub.sk/forum/duchovn%C3%BD-svet-spiritualita-n%C3%A1bo%C5%BEenstvo/452-%C5%BEijeme-len-raz
OdstrániťPriamo k článku:
OdpovedaťOdstrániťNechcem autorove slová vyvracať, naopak, považujem ich za správne a opodstatnené, ale myslím si, že hlavnou príčinou odchodu ľudí z Cirkvi je niečo iné – je to neochota dodržiavať morálne záväzky, ktoré z kresťanstva vyplývajú (napriek tomu, že sa kritériá v poslednom čase zvoľňujú a Cirkev už nežiada také obety ako v minulosti; napríklad v otázke pôstu).
Mimochodom, za príznačný považujem výrok, ktorý som náhodne začul na ulici. Muž v stredných rokoch povedal:
„Som rozvedený a teraz mám priateľku, už s ňou aj žijem... kedysi sa to nemohlo, ale teraz je iná viera, už sa to môže...“
Aj keď som nemal problémy dodržiavať morálne princípy podľa katechizmu RKC s cirkvi som vystúpil. Uznávam význam náboženstiev pre jednoduchých ľudí, ktorým nevadí ich podvodnícky charakter, ale vidia v ních akúsi záruku morálneho konania, hlavne tých druhých, nie seba. A tým ešte jednoduchším, lahodí prísľub večného života a strach z večného zatratenia.
OdstrániťChápem, vy nie ste jednoduchý, vy ste viac! Zjedli ste všetku múdrosť, prerástli ste všetky doterajšie pokolenia, poznáte všetky tajomstvá života a smrti... Nuž, márne je s vami diskutovať!
OdstrániťAle ja som ochotný diskutovať ďalej. Rád vám odovzdám čosi z tej mojej múdrosti, aj z tých tajomstiev. Kde je tá vaša pokora?
Odstrániť„Nech nik neklame sám seba. Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve...“
Odstrániť(1 Kor 3, 18–19)
Práve som si vypočul múdre slová Mons. Piťhu (videorozhovor) – o stave našej spoločnosti, o kresťanstve, viere a neviere, o prebiehajúcej náboženskej vojne aj o posadnutosti diablom... Odporúčam:
OdpovedaťOdstrániťhttps://www.youtube.com/watch?v=kyWwh0Vb4DM
Myslím si, že hlavnou príčinou odchodu ľudí z Cirkvi je niečo iné – je to neochota dodržiavať morálne záväzky, ktoré z kresťanstva vyplývajú (napriek tomu, že sa kritériá v poslednom čase zvoľňujú a Cirkev už nežiada také obety ako v minulosti). Ved "desatoro" to nie je cirkevný príkaz, to je oveľa viac - je to základný morálny kódex pre cele ľudstvo, aby sa vzájomne nevyvraždilo. Július Forsthoffer + milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPravdaže, Desatoro má všeľudskú hodnotu a platnosť. Žiaľ, niektorí ľudia, nie z nevedomosti, to nechcú pripustiť. Lenže, kto pochováva Desatoro ten pochováva i svoj rod, kultúru i seba samého.
OdstrániťZabudli ste na jedno slovíčko - božích. Mama nám deťom vždy prízvukovala, že treba dodržiavať Desatoro BOŽÍCH prikázaní. milan kupecký
OdstrániťNaše mamy vedeli, čo sa patrí... Bez internetu!
Odstrániť