Ján Černoch –
Skaličan, ktorý v cirkevnej hierarchii dosiahol najvyšší post kardinála... ostrihomský arcibiskup
Ľudovít Košík |
Keď svätý Štefan organizoval Cirkev
v Uhorsku, zriadil desať biskupstiev na čele s ostrihomským
arcibiskupstvom. Jeho hranice sa kryli s hranicami pribinovského
Slovenska. Svätý Štefan zveril celé
Uhorsko pod ochranu Svätej stolice, čo malo veľký význam i za čias kardinála Černocha. Od roku 1279 bol
ostrihomský arcibiskup prímasom uhorským. Prímas Uhorska bol Bonifácom IX. roku
1394 ustanovený za pápežského legáta, čo bolo potvrdené aj Mikulášom V.
a Levom X.
Ján Černoch sa narodil v Skalici 18. apríla 1852 v roľníckej rodine Pavla a Alžbety, rodenej Novákovej. Po
ukončení nižšieho gymnázia v Skalici, vyššieho a filozofie v Ostrihome,
teológiu študoval na Pazmáneu vo Viedni
a štúdiá dokončil už ako kňaz doktorátom z teológie na Augustíneu vo Viedni(za
kňaza bol vysvätený 18. novembra 1874). Počas štúdií ho podporoval jeho strýko
bratislavský kanonik Pavol Novák. Vždy počas štúdií bol výborným žiakom, tak ho
chceli poslať študovať na Sorbonnu do Paríža, no ostrihomský prímas vraj
povedal, že učených kňazov potrebuje aj doma.
Ján Černoch vynikal v súkromnej
spoločnosti i vo verejnom živote bystrosťou. V roku 1876 získal doktorát s
teológie a krátko pôsobil ako
kaplán v Radošovciach. V roku 1877
prešiel do Budapešti. V roku 1879 stal profesorom v seminári v Ostrihome.
Prednášal biblické vedy. V tomto období daroval Spolku svätého Vojtecha 2.000
korún. Po roku sa stal ceremoniárom a archivárom na arcibiskupskom
úrade. Odvtedy rýchlo pokračoval v kariére. V nasledujúcich rokoch sa stal monsignorom, potom arcibiskupským tajomníkom, pápežským
komorníkom, v roku 1888 riaditeľom arcibiskupského úradu a ostrihomským
kanonikom a v roku 1890 titulárnym štiavnickým opátom. V roku 1893 sa stal
farárom ostrihomského katedrálneho
chrámu. V roku 1898 novohradským a 1905 sídelným archidiakonom. To bolo
nielen prejavom dôvery zo strany arcibiskupskej kúrie, ale aj dôkazom jeho
schopností a veľkej pracovitosti.
V roku 1901 kandidoval v Skalici za poslanca
Ľudovej strany, ktorá sľúbila zastať sa Slovákov. A bol zvolený proti vládnemu
kandidátovi, čo sa opakovalo v rokoch 1905 a 1906. Poslanecký mandát mal
až do
roku 1910. Nebol len rečníkom, ale pracoval na sociálnom poli
prednáškami, príspevkami do novín a finančnou podporou. Podporoval študujúcu
mládež. V politickom živote nadobudol nielen známosti s osobnosťami vtedajšej
doby, ale aj vážnosť za svoje postoje. Z opozičnej strany prešiel medzi
podporovateľov vlády, osobitne ministra Aponyiho. Vraj povedal, že ak sa
Slováci nevedeli za tisíc rokov naučiť po maďarsky, treba im jazyky podrezať.
Pritom ani on sám si neosvojil dokonalú maďarskú výslovnosť. Priznával sa k
svojim príbuzným a k svojmu pôvodu.
Ako politik pomohol mnohým ľuďom zo Skalice
svojimi intervenciami a jeho zásluhou bolo aj miestne gymnázium povýšené na
osemročné. O rodné mesto mal vždy záujem. Naposledy birmoval v Skalici pred koncom vojny, potom zostal v
Maďarsku. Postaral sa o základinu 20.000 korún pre stredoškolský internát. Cez vojnu podporoval
mesto aj hmotne, poslal do Skalice dva vagóny obilia. Prispel aj na budovu
Katolíckeho kruhu.
Bol veľmi praktickým človekom. Mal ohromnú
pamäť na ľudí, aj ako arcibiskup poznal každého kňaza po mene. Vedel sa dobre
pohybovať aj vo vysokej spoločnosti. V roku 1908 sa stal biskupom
v Čanáde. Biskupskú vysviacku
prijal 10. mája 1908 v Temešvári. V roku 1911 sa stal kaločským
arcibiskupom. Keď sa potom vzdal úradu kardinál Klaudius Vaszary, stal sa 13. decembra
1912 ostrihomským arcibiskupom, prímasom Uhorska a 25. mája 1914 bol pápežom Piom X.
vymenovaný za kardinála.
Dvakrát sa zúčastnil konkláve pri voľbe
pápeža: Benedikt XV. a Pius XI. Zomrel 25. júla
1927 v Ostrihome a v hrobke pod bazilikou je aj pochovaný. Bolo vyslovené podozrenie, že cestu
k najvyššej hodnosti v krajine si pripravil nie najčistejším
spôsobom. Ľud nebol veľmi nadšený novým prímasom Černochom, ktorého dosadil
vlastne kráľ. Vždy sa u neho prejavoval praktický a obchodný duch.
U pápeža Benedikta XV. sa vraj prihováral za zrušenie povinného celibátu.
Maďarskej vláde zostal verný aj po utvorení
Československej republiky. V roku 1916 korunoval Karola IV. Habsburského za
uhorského kráľa. V novembri 1918 stál na čele delegácie, ktorá ho prišla
požiadať, aby rezignoval na uhorskú kráľovskú korunu. Nezmieril sa so vznikom
Československej republiky. V lete 1918 navštívil Skalicu. Koncom roka 1918 sa
jeho brat Jozef s manželkou, ktorí boli bezdetní, stali v Skalici obeťou
beštiálnej lúpežnej vraždy, ktorá zostala neobjasnená. Možno si vrah myslel, že
po návšteve prímasa u neho budú uschované peniaze alebo cennosti, alebo to bola
politická pomsta, vražda na objednávku za politické postoje kardinála Černocha
voči novovzniknutej Československej republike. Pohrebu sa kardinál nezúčastnil.
Vydal dôverný obežník, v ktorom vyzýval
kňazov, aby začali s prácou na záchranu Uhorska a aby ľud upozornili na
nebezpečenstvo, ktoré ho čaká v spojení s Čechmi. Bál sa najradikálnejšej časti českých vodcov, o
ktorých bol presvedčený, že prinesú liberalizmus do náboženského života. Andrej
Hlinka postoj kardinála považoval za nemiestne a netaktné prekročenie hraníc jeho kompetencie a krok eminentne
politický.
Možno ho hodnotiť ako v pastorácii skúseného a
pritom objektívneho biskupa. Po rozpadnutí Rakúsko-Uhorskej
monarchie sa stalo Maďarsko republikou a časť kňazstva vytvorila tzv. kňazskú
radu, ktorá chcela radikálne zmeniť cirkevnú disciplínu. Prispením kardinála Černocha sa
nebezpečenstvo vnútorného rozpadu cirkevného poriadku pominulo.
Pri
nástupe na arcibiskupský stolec v Ostrihome Dr. Ján Černoch adresoval
svojim veriacim pastiersky list. Jeho
text je aj v slovenčine, má 15 strán, vyšiel tlačou. Vidieť v ňom snahu
osloviť v kresťanskom duchu všetkých.
Jeho aktuálnosť sa nestratila
ani dnes. Aj tým
ukázal Dr. Ján kardinál Černoch, že bol pastierom na svojom mieste a zaslúži si
našu spomienku. Pamätná tabula s jeho menom je na budove skalického gymnázia,
kde študoval.
Ľudovít Košík
Použitá literatúra:
Jozef Šátek: Ján Černoch; rukopis uložený
v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica
Pavol Dinka: Korunoval uhorského kráľa (Dr.
Ján Černoch); Skalica a Záhorie, str. 132–137, Skalica – Bratislava, 2008
Lexikón katolíckych kňazských osobností
Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Dr. Ján kardinál Černoch; prednáška, ktorá
odznela na podujatí Zvony domova v Skalici,
Skalica – monografia, 2014
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.