Kresťanstvo je život

Jozef Nemčok

Nejde mi z mysle nedeľné čítanie evanjelia a kázeň k tomuto evanjeliu z úst mladého kaplána dp. Martina Kňažeka z farnosti Šahy na svätej omši 14. októbra v Kostole svätého Michala v Demandiciach. Hovoril o chlebe. Nie o tom, ktorý požívame každý deň ako bežný pokrm, ale o chlebe Božom, o chlebe, ktorý je duchovným pokrmom nás kresťanov, o chlebe viery v Ježiša Krista.

O chlebe hovoríme aj v modlitbe „Otče náš“. V utorok (16. októbra 2018) večer sa tiež hovorilo o chlebe v televízii Markíza, v hlavných správach, pretože bol Deň chleba. Chlieb  naozaj požívame ako pokrm každý deň – v rôznych podobách. Chlieb, ktorý je dorábaný roľníkom, možno tiež povedať dolovaný z útrob zeme mozoľnatými rukami poľnohospodárov.

Chlieb hmotný a chlieb duchovný – základ nášho života. Život potrebuje základ i poriadok, normy a pravidlá. V tých súvislostiach, uvažujúc o tom, zaujal ma článok Karola Dučáka v PriestorNete Proti Katolíckej cirkvi sa vedie štvavá kampaň (s podtitulom Mariána Kuffu si nedáme!).

Autor v článku spomína vdp. Kuffu, ktorý sa stal terčom kritiky niektorých ľudí uvažujúcich v intenciách komunizmu. Článok je ilustrovaný fotografiou poukazujúcou na jeden hanlivý článok Michala Havrana – jedného z tých, ktorí na kňaza Kuffu útočia. Ako uvádza pán Dučák, akoby sme nežili v slobodnom štáte, kde by mala byť náboženská výchova súčasťou bežného života, na školách, vo verejnom  živote vôbec.

Kým Karol Dučák sa zamýšľa nad svojou mladosťou, osudmi ľudí pred rokom 1989, ktorí sa nebojácne hlásili ku kresťanstvu, ale aj ľudí obdivujúcich službu duchovného pastiera vdp. Kuffu, Havran (údajne ako vyštudovaný evanjelický teológ) prezentuje nezmyselné vyjadrenia, ktoré urážajú, dovolím si povedať, väčšinu ľudí žijúcich na Slovensku.

Havranove slová kritizujú viacerí verejní činiteľa. Vyjadril sa aj pán Štefan Harabin (i keď nesúhlasím z mnohými jeho názormi), ako kandidát národných a kresťanských síl na prezidenta. Okrem iného napísal: „Na rozdiel od kňaza Kuffu, ktorý je nositeľom filozofie života, je pán Havran hlásateľom neotrockistickej liberálnej diktatúry, agendy LBGTI a gender ideológie, z ktorých nevzniká ľudský život ani pokračovanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti a štátu. Pán Kuffa nielen káže o kresťanskej morálke, ale podľa nej aj reálne žije a pomáha ľuďom v núdzi a utrpení. Túto misiu robí úprimne na podklade kresťanského presvedčenia a z lásky k blížnemu, bez toho aby vôbec čo i len pomýšľal na odmenu. Tu je prítomný ďalší diametrálny rozdiel  s pánom Havranom, ktorý práve a len za judášske  peniaze ako mediálny sektár šíri iba jediný Sorosom povolený názor na rodinu, spoločnosť a štát. Za tie isté peniaze pritom bezdôvodne špiní aj kňaza Kuffu. V živote ale nie je vylúčené nič. Ani to, že pán  Havran raz bude napokon v Žakovciach u pána Kuffu hľadať pomoc. Nepochybujem ani na sekundu, že kňaz Kuffa ho kresťansky prichýli...“

Tieto slová pána Harabina nepotrebujú komentár. Sú len dôkazom toho, že redaktor Havran žije ešte v dobe, keď cirkev, jej hodnostári, rehoľné sestry i radoví občania boli za svoju vieru, nielen tú katolícku, prenasledovaní, väznení – a mnohí pre vieru zomierali.

Osobne si myslím, že redaktor Havran svojimi článkami vnáša do spoločnosti nenávisť, zlobu (príkladom je i relácia Večera s Havranom v RTVS). Na tieto pohoršujúce mediálne výstupy by mali zareagovať kompetentní, hlavne však politici. Veď sloboda slova má svoje zákonitosti a pravidlá, ktoré by mal rešpektovať každý.

Záverom k tým havranovským reportážam a reláciám by som uviedol len toľko, ako hovorí slovenské príslovie, že „nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina“. To asi platí i o redaktorovi Havranovi.

Jozef Nemčok

::

Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu.

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.