Markéta Doležalová (ed.): Velehrad vás volá
Ústav pro studium totalitních režimů, Praha, 2017
Na pulty kníhkupectiev sa v roku 2017 dostala kniha
s názvom Velehrad vás volá, ktorú vydal Ústav pro studium totalitních režimů
Praha. Je to vlastne zborník prednášok, ktoré zazneli na rovnomennej
konferencii, konanej v dňoch 11. až 12. júna 2015 na moravskom Velehrade pri
príležitosti 30. výročia púte k 1100. výročiu smrti sv. Metoda (6.–7. júla
1985). Zároveň s konferenciou bola
otvorená aj výstava s touto tematikou.
Úvodné slová konferencie patrili olomouckému
arcibiskupovi Janovi Graubnerovi, ďalej riaditeľovi Ústavu pro studium
totalitních režimů Zdenkovi Hazdrovi a vtedajšiemu predsedovi Správnej
rady Ústavu pamäti národa Ondrejovi Krajňákovi. Konferencia bola nielen
spomienkou na tak výnimočnú a významnú udalosť spred tridsiatich rokov, keď
veriaci dali verejne najavo nespokojnosť s protináboženským bojom
v Československu a túžbu po náboženskej slobode, ale zasadila dianie
v Cirkvi do širších historických súvislostí. Čestným hosťom bol kardinál
Joachim Meisner z Kolína nad Rýnom.
Organizátorom konferencie z Ústavu pro studium
totalitních režimů sa podarilo zhromaždiť historikov, teológov, občianskych
aktivistov a pamätníkov pamätnej púte. Prednášajúcimi boli okrem českých aj
slovenskí, poľskí, bieloruskí, ukrajinskí, ruskí a nemeckí autori, ktorí
osvetlili pôsobenie tajnej cirkvi aj v iných krajinách východnej Európy a
spôsoby boja totalitných režimov proti nej.
Príspevky sú v knihe zoradené do piatich
častí podľa obsahových súvislostí. V časti Od Helsínk po Velehrad je zaradená
prednáška Libora Svobodu Vplyv Helsinskej konferencie na rozvoj aktivít cirkví
v stredoeurópskom priestore, prednáška bývalého veľvyslanca vo Vatikáne
Františka Xavera Halasa Velehradská púť 7. júla 1985 a diplomacia Svätého
stolca, príspevok Pavla Jakubčina z ÚPN Aktivity Štátnej bezpečnosti na
Slovensku v súvislosti púťami na Velehrade v roku 1985 a príspevok
Stanislavy Vodičkovej z ÚSTR Akcia Velehrad – plány, priebeh a
vyhodnotenie štátno-bezpečnostných akcií v súvislosti s velehradskou púťou v
júli 1985.
V časti Kresťania v zápase za slobodu vyznania
nachádzame príspevok Arkadiusza Czwoleka z Univerzity Mikuláša Koperníka
v Toruni Situácia náboženských obcí v Bielorusku – koniec komunizmu,
súčasný stav a vyhliadky, tiež príspevok Vojtecha Vlčka z univerzity
v Ostrave nazvaný Politické procesy a perzekúcie kňazov a rehoľníkov v 70.
a 80. rokoch 20. storočia v Českých krajinách, príspevok Sylwie
Galij-Skarbinskej, tiež z univerzity v Toruni, Výbory nádeje a pomoci
– vznik a úloha cirkevných výborov na pomoc väzneným, internovaným,
perzekvovaným a ich rodinám v Poľsku v dobe vojnového stavu, text Jozefa Hallu,
z Masarykovej univerzity v Brne Zneužitie § 124 trestného zákona pri
perzekúcii náboženských aktivít, príspevok Jeleny Gluškovej, nezávislej
bádateľky z Ruska, Prečo v Rusku nebol Velehrad? a prednášku Patrika
Dubovského z ÚPN Konfrontácia ŠtB s kňazmi a laickým apoštolátom v 80.
rokoch 20. storočia.
Časť Snahy o návrat cirkví do verejného
priestoru ponúka príspevok Tomsza Szyszlaka z Vratislavskej univerzity Vplyv KBSE
na konflikt okolo obrodeneckého procesu ukrajinských gréckokatolíkov, tiež
príspevok Petra Borzu a Atanáza Mandzáka z Gréckokatolíckej teologickej
fakulty Prešovskej univerzity Sonda do života Gréckokatolíckej cirkvi v
Československu v období normalizácie.
Časť Spolupráca s cirkvou v zahraničí obsahuje
prednášku Adolfa Hampla z Nemecka Pomoc nemeckých kresťanov českej Katolíckej
cirkvi v dobe normalizácie, Mireie Ryškovej a Libora Ovečku z Katolíckej
teologickej fakulty Univerzity Karlovej Praha Erfurtské štúdium saleziánov –
neznáma kapitola spolupráce nemeckej a českej cirkvi v 80. rokoch 20. storočia,
Evy Vybíralovej z KTF UK Praha Tajné svätenia Čechov a Slovákov v
zahraničí v dobe komunistickej totality a prednášku Jaroslava Šebeka z
Historického ústavu Akadémie vied ČR Duchovné tradície ako nástroj odporu proti
komunistickému režimu.
Záverečná časť s názvom Iniciatívy za
ľudské práva, cirkev a mladá generácia spája odborné príspevky so spomienkovými
textami. Petruška Šustrová, občianska aktivistka, publicistka
a prekladateľka: Kresťania a iniciatívy za ľudské práva, Rudolf Smahel
z Cyrilometodějskej teologickej fakulty Univerzity Palackého Olomouc: Tlač
kresťanského samizdatu v rokoch 1974–1979, Jan Wisniewski z Univerzity
v Toruni: Enklávy slobody – akademická pastorácia v Poľsku v rokoch
1975–1981, Markéta Doležalová z ÚSTR: Kde sa vzala všetka tá mládež na
Velehrade? Pastorácia mládeže nielen v dobe normalizácie.
Kniha je vydaná v pevnej väzbe, má 408 strán,
je bohato doplnená vhodnými fotografiami z mapovaného obdobia. Sumár
jednotlivých príspevkov je v angličtine. Mladším čitateľom poslúži k rozšíreniu
rozhľadu zoznam skratiek. K ďalšiemu štúdiu problematiky poslúži zoznam
prameňov a literatúry. Nechýba ani zoznam autorov príspevkov a menný register.
Kniha poslúži nielen ako zdroj informácií o
prelomovej púti na Velehrade v roku 1985, ale čitateľom rozšíri pohľad na celé
obdobie komunistickej totality v krajinách východnej Európy, osobitne na spôsob
života kresťanov, ktorí sa neboli ochotní svojej viery ani za ponúkané výhody
vzdať, ale jej boli verní a dokázali pre ňu prinášať aj obety a trpieť. Je
vhodná pre odbornú i laickú verejnosť... Statočný boj mnohých kresťanov proti
totalitnému režimu v rokoch 1948–1989 by nemal v spoločnosti upadnúť
do zabudnutia, ale mali by sme si ho dôstojne pripomínať.
Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.