Uplynulo 29. rokov od Novembra 1989

Ľudovít Košík

Štátnym sviatkom si 17. novembra pripomíname výročie zmeny pomerov v našej spoločnosti v novembri roku 1989. Teraz máme tiež za sebou ôsme demokratické komunálne voľby... Zvlášť dobrú náladu ani dôvody na oslavy nemám. Žijeme v demokratickej spoločnosti a mnohí sa právom pýtajú: Čo nám táto zmena priniesla? Či nám bolo lepšie vtedy, alebo je nám dnes? Na tieto otázky môžeme odpovedať subjektívne,  alebo aj z pohľadu celospoločenského.

Každá doba má svoje špecifiká. Prešli sme kus cesty, pribudli nám roky, zažili sme mnohé sklamania a hádam aj radostné a príjemné chvíle. Mladá generácia, ktorá má menej ako štyridsať rokov, sa väčšinou otázkami života pred Novembrom 1989 nezaoberá. Má iné pohľady na svet i na spoločnosť. Dokonca ani v učebniciach dejepisu nie je tejto téme daný veľký priestor a niektorí historici ju prezentujú zo svojho pohľadu, teda tendenčne. Je to téma, ktorá trápi hlavne nás starších, pretože nás trápili problémy, ktoré prinášal život vtedy, a tiež tie, ktoré nás zaťažujú dnes, keď sme starší, zraniteľnejší, slabší, ohrozenejší...

Svet sa zmenil. Výrazne pokročila technika – kým vtedy sme nevedeli, čo je osobný počítač, mobil, kopírka... dnes tieto veci vlastníme a zápasíme o to, aby sme sa vyrovnali s ich využívaním. Veľkú moc získali médiá, ktoré už prestávajú plniť úlohu informovať verejnosť, často to dobre nerobia ani verejnoprávne, na ktoré prispievame okrem daní aj špeciálnym poplatkom, skôr ovplyvňujú a formujú veľké skupiny obyvateľov v prospech mocných a bohatých, ktorí majú prostriedky, moc a financie, ako si ich nakloniť a získať na svoju stranu, aby plnili ich požiadavky a pomáhali dosiahnuť ich ciele.

Osoba a váha jednotlivca a jeho hlasu zoslabla. Dnes už len málokto pozitívne hodnotí a oceňuje morálku, zodpovednosť, čestnosť, slušnosť, ba aj hrdinstvo. Máme mediálne hviezdy a vzory, ktoré sa čoraz ľahšie dostávajú do povedomia verejnosti a získavajú širokú popularitu na všetkých úrovniach spoločenského života. Pribúda tých, ktorí sa ocitli vylúčení zo spoločnosti nielen vlastnou vinou, zápasia o prežitie, strácajú zmysel a cieľ života a v bezradnosti sa nemajú o koho oprieť a nevedia ako žiť. Je veľa ľudí, ktorí sa uchyľujú k drogám, alkoholu, pribúda psychických ochorení, ba mnohí život neunesú a uchyľujú sa k samovražde. Ak človek stratí sily, zdravie, oporu v rodine, bývanie, prácu... tak spoločnosť ho dnes len ťažko dokáže, pri svojom systéme štátnej, súkromnej, charitatívnej či inej pomoci, uspokojiť.

Je potrebné byť silným, aby človek obstál v dnešnej zložitej dobe. Ale ako sa ním stať? Aká je úroveň dnešného vzdelávacieho systému, keď jedinou starosťou vyučujúcich je zabezpečiť si čo najvyšší príjem? Úroveň vzdelávania za posledné roky poklesla, azda okrem štúdia jazykov, osobitne angličtiny. Počul som názor, a skúsenosť ma o tom presviedča, že dnešný vysokoškolák má menšie vedomosti vo svojom odbore ako kedysi maturant. Neustále máme nejaké reformy – nielen s výmenou vlád, ale aj každého ministra. Komu prospieva nevzdelanosť mladej generácie, kto z nej ťaží? Kto má dnes záujem na vzdelávaní?

Sme svedkami podvodov pri získavaní skúšok, ba i akademických titulov. Ale aj čudných poriadkov, keď poslankyňa, ktorá má problém predložiť originál maturitného vysvedčenia, žiada cez médiá kolegu, aby predložil svoju vysokoškolskú prácu. Kde sa z našej spoločnosti vytratila morálka?

Celé obdobie socializmu sme žili z duchovného aj materiálneho bohatstva, ktoré vytvorili generácie zodpovedných predkov, aj počas druhej svetovej vojny a prvej Slovenskej republiky. Mnohí volili radšej väzenie, pracovné či sústreďovacie tábory, len aby nestratili svoju česť. Kde sú dnes morálne autority? Kto je ňou pre nás? Za koho by sme sa zaručili? Kedy ste sa naposledy s takouto osobnosťou stretli? Máme vôbec takéto osobnosti vo verejnom živote? Nepoznačené škandálmi z minulosti a v súčasnosti pracujúce pre spoločné blaho všetkých?

Cirkev, aj tá slovenská, zápasí s problémami – i keď zatiaľ nám duchovných a katechétov platí štát. Títo organizujú rozličné zbierky, akoby vyberanie peňazí pre niekoho bola hlavná náplň ich činnosti. Skupiny veriacich stoja proti sebe, niekto ich rozoštváva, vytvárajú sa umelé problémy.

Kresťania sú však napriek všetkému najmorálnejšou a najdisciplinovanejšou skupinou obyvateľstva, sú pritom najľahšie ovplyvniteľní, a o to sa usilujú mocní a bohatí pred každými voľbami, aby ich získali na podporu svojich nekresťanských aktivít.

Kam smeruje naša kultúra? Sú umelci tými, ktorí by nás dvíhali z každodenných starostí k niečomu peknému, dobrému, hodnotnému? Vidíme, že aj politická kultúra je veľmi biedna. Politici nás k čomu vedú? Sú autoritou, dokážu sa zodpovedne postaviť k tomu, čo trápi nás občanov? Nie sú to bábky v niečích rukách? Dokážu nás ochrániť pred záujmami mocných zo všetkých svetových strán, ktorí by radi určovali podmienky a hodnoty, podľa ktorých by sme mali na Slovensku žiť, tak aby sme boli celkom v službách ich záujmov? Spisovatelia, učitelia, lekári, inteligencia... iste sa medzi nimi nájdu aj výnimky, ale nezasiahol ich až priveľmi boj o vlastné záujmy,  presadenie sa, postavenie, výhody?

Rodinný život narušil už v minulosti vnucovaný socialistický spôsob života. Ale akosi sa tvárime, že nám na rodine záleží. Mali sme morálne zdravú generáciu rodičov a starých rodičov, ktorí sa dokázali pre ňu obetovať do krajnosti. Aké percento detí sa dnes rodí mimo manželstva? A ešte viac ich vyrastá mimo fungujúceho manželstva a fungujúcej rodiny. Sme schopní si to aspoň priznať a zamýšľať sa nad tým? A čo podporujeme my, aký spôsob života našich najbližších, ako vychovávame mládež? K akým hodnotám ju smerujeme? Akým kandidátom dávame dôveru vo voľbách? Tým, ktorí našu spoločnosť budujú alebo z nej parazitujú a ju rozkladajú? Bez morálky ani odbornosť nemusí byť zárukou ich kvality.

Každé negatívne konanie prináša dôsledky. Keď robíme veci naopak, nečudujme sa, že výsledky sú zlé. Nestačia len slová, sľuby, formy, tváre. Treba nám pozitívne skutky. Viac investovať do našich vzťahov a viac rozdávať ako prijímať. Aby sme sa za krátkodobé výhody nedali zviesť k niečomu nekalému, nízkemu, podradnému. Investovať máme tam, kde to prináša úrodu. Kto by investoval akékoľvek prostriedky do bankrotujúcich firiem? Niektorí si neuvedomujú dosah svojich slov a skutkov. Im možno stačí, že im to prináša momentálne výhody, moc, kariéru, peniaze. Lož, podvod, dvojtvárnosť ani polopravdy neprinesú dobré kvalitné ovocie do nášho života, vzťahov, spoločnosti. Nebezpečenstvo nám hrozí zo všetkých strán. Nemôžeme sa spoliehať na to, že nás niekto zachráni zvonka, ak nedokážeme urobiť sami všetko pre záchranu vlastnú.

Buďme vďační, že napriek mnohým ohrozeniam žijeme v pokoji a relatívnom blahobyte. Štát nám funguje, i keď ekonomika s veľkým dlhom, a ako-tak aj školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém. Kto chce pracovať, ten má možnosť podľa svojich schopností a záujmov. Ak sa spoločne nezasadíme za Spravodlivosť, Pravdu, Dobro, tak dnešný systém s jeho lákadlami nás ľahko môže pohltiť a zničiť. Buďme tými, ktorí zodpovedne chránia a vytvárajú hodnoty, život, rodinu, zdravie, životné prostredie a svojou prácou sa podieľajú na spoločnom dobre.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom:

Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.