|
Ľudovít Košík |
Štátnym sviatkom si 17. novembra pripomíname
výročie zmeny pomerov v našej spoločnosti v novembri roku 1989. Teraz máme tiež
za sebou ôsme demokratické komunálne voľby... Zvlášť dobrú náladu ani dôvody
na oslavy nemám. Žijeme v demokratickej spoločnosti a mnohí sa právom
pýtajú: Čo nám táto zmena priniesla? Či nám bolo lepšie vtedy, alebo je nám
dnes? Na tieto otázky môžeme odpovedať subjektívne, alebo aj z pohľadu celospoločenského.
Každá doba má svoje špecifiká. Prešli sme kus
cesty, pribudli nám roky, zažili sme mnohé sklamania a hádam aj radostné a
príjemné chvíle. Mladá generácia, ktorá má menej ako štyridsať rokov, sa
väčšinou otázkami života pred Novembrom 1989 nezaoberá. Má iné pohľady na svet
i na spoločnosť. Dokonca ani v učebniciach dejepisu nie je tejto téme daný
veľký priestor a niektorí historici ju prezentujú zo svojho pohľadu, teda
tendenčne. Je to téma, ktorá trápi hlavne nás starších, pretože nás trápili
problémy, ktoré prinášal život vtedy, a tiež tie, ktoré nás zaťažujú dnes, keď
sme starší, zraniteľnejší, slabší, ohrozenejší...
Svet sa zmenil. Výrazne pokročila technika –
kým vtedy sme nevedeli, čo je osobný počítač, mobil, kopírka... dnes tieto veci
vlastníme a zápasíme o to, aby sme sa vyrovnali s ich využívaním. Veľkú
moc získali médiá, ktoré už prestávajú plniť úlohu informovať verejnosť, často
to dobre nerobia ani verejnoprávne, na ktoré prispievame okrem daní aj
špeciálnym poplatkom, skôr ovplyvňujú a formujú veľké skupiny obyvateľov v
prospech mocných a bohatých, ktorí majú prostriedky, moc a financie, ako
si ich nakloniť a získať na svoju stranu, aby plnili ich požiadavky a pomáhali
dosiahnuť ich ciele.
Osoba a váha jednotlivca a jeho hlasu
zoslabla. Dnes už len málokto pozitívne hodnotí a oceňuje morálku,
zodpovednosť, čestnosť, slušnosť, ba aj hrdinstvo. Máme mediálne hviezdy a
vzory, ktoré sa čoraz ľahšie dostávajú do povedomia verejnosti a získavajú
širokú popularitu na všetkých úrovniach spoločenského života. Pribúda tých,
ktorí sa ocitli vylúčení zo spoločnosti nielen vlastnou vinou, zápasia o prežitie,
strácajú zmysel a cieľ života a v bezradnosti sa nemajú o koho oprieť a nevedia
ako žiť. Je veľa ľudí, ktorí sa uchyľujú k drogám, alkoholu, pribúda
psychických ochorení, ba mnohí život neunesú a uchyľujú sa k samovražde.
Ak človek stratí sily, zdravie, oporu v rodine, bývanie, prácu... tak
spoločnosť ho dnes len ťažko dokáže, pri svojom systéme štátnej, súkromnej,
charitatívnej či inej pomoci, uspokojiť.
Je potrebné byť silným, aby človek obstál v dnešnej zložitej dobe. Ale ako sa ním stať? Aká je úroveň dnešného
vzdelávacieho systému, keď jedinou starosťou vyučujúcich je zabezpečiť si čo
najvyšší príjem? Úroveň vzdelávania za posledné roky poklesla, azda okrem
štúdia jazykov, osobitne angličtiny. Počul som názor, a skúsenosť ma o tom
presviedča, že dnešný vysokoškolák má menšie vedomosti vo svojom odbore ako
kedysi maturant. Neustále máme nejaké reformy – nielen s výmenou vlád, ale aj
každého ministra. Komu prospieva nevzdelanosť mladej generácie, kto z nej ťaží?
Kto má dnes záujem na vzdelávaní?
Sme svedkami podvodov pri získavaní skúšok, ba
i akademických titulov. Ale aj čudných poriadkov, keď poslankyňa, ktorá má
problém predložiť originál maturitného vysvedčenia, žiada cez médiá kolegu, aby
predložil svoju vysokoškolskú prácu. Kde sa z našej spoločnosti vytratila
morálka?
Celé obdobie socializmu sme žili z duchovného
aj materiálneho bohatstva, ktoré vytvorili generácie zodpovedných predkov, aj
počas druhej svetovej vojny a prvej Slovenskej republiky. Mnohí volili
radšej väzenie, pracovné či sústreďovacie tábory, len aby nestratili svoju
česť. Kde sú dnes morálne autority? Kto je ňou pre nás? Za koho by sme sa
zaručili? Kedy ste sa naposledy s takouto osobnosťou stretli? Máme vôbec takéto
osobnosti vo verejnom živote? Nepoznačené škandálmi z minulosti a v súčasnosti
pracujúce pre spoločné blaho všetkých?
Cirkev, aj tá slovenská, zápasí s problémami –
i keď zatiaľ nám duchovných a katechétov platí štát. Títo organizujú rozličné
zbierky, akoby vyberanie peňazí pre niekoho bola hlavná náplň ich činnosti.
Skupiny veriacich stoja proti sebe, niekto ich rozoštváva, vytvárajú sa umelé
problémy.
Kresťania sú však napriek všetkému
najmorálnejšou a najdisciplinovanejšou skupinou obyvateľstva, sú pritom
najľahšie ovplyvniteľní, a o to sa usilujú mocní a bohatí pred každými
voľbami, aby ich získali na podporu svojich nekresťanských aktivít.
Kam smeruje naša kultúra?
Sú umelci tými, ktorí by nás dvíhali z každodenných starostí k niečomu peknému,
dobrému, hodnotnému? Vidíme, že aj politická kultúra je veľmi biedna. Politici
nás k čomu vedú? Sú autoritou, dokážu sa zodpovedne postaviť k tomu, čo
trápi nás občanov? Nie sú to bábky v niečích rukách? Dokážu nás ochrániť pred
záujmami mocných zo všetkých svetových strán, ktorí by radi určovali podmienky
a hodnoty, podľa ktorých by sme mali na Slovensku žiť, tak aby sme boli celkom
v službách ich záujmov? Spisovatelia, učitelia, lekári, inteligencia... iste sa
medzi nimi nájdu aj výnimky, ale nezasiahol ich až priveľmi boj o vlastné
záujmy, presadenie sa, postavenie, výhody?
Rodinný život narušil už v minulosti
vnucovaný socialistický spôsob života. Ale akosi sa tvárime, že nám na rodine
záleží. Mali sme morálne zdravú generáciu rodičov a starých rodičov, ktorí sa
dokázali pre ňu obetovať do krajnosti. Aké percento detí sa dnes rodí mimo
manželstva? A ešte viac ich vyrastá mimo fungujúceho manželstva a fungujúcej
rodiny. Sme schopní si to aspoň priznať a zamýšľať sa nad tým? A čo podporujeme
my, aký spôsob života našich najbližších, ako vychovávame mládež? K akým
hodnotám ju smerujeme? Akým kandidátom dávame dôveru vo voľbách? Tým, ktorí
našu spoločnosť budujú alebo z nej parazitujú a ju rozkladajú? Bez
morálky ani odbornosť nemusí byť zárukou ich kvality.
Každé negatívne konanie prináša dôsledky. Keď robíme veci naopak, nečudujme sa, že
výsledky sú zlé. Nestačia len slová, sľuby, formy, tváre. Treba nám pozitívne
skutky. Viac investovať do našich vzťahov a viac rozdávať ako prijímať. Aby sme
sa za krátkodobé výhody nedali zviesť k niečomu nekalému, nízkemu, podradnému.
Investovať máme tam, kde to prináša úrodu. Kto by investoval akékoľvek
prostriedky do bankrotujúcich firiem? Niektorí si neuvedomujú dosah svojich
slov a skutkov. Im možno stačí, že im to prináša momentálne výhody, moc,
kariéru, peniaze. Lož, podvod, dvojtvárnosť ani polopravdy neprinesú dobré
kvalitné ovocie do nášho života, vzťahov, spoločnosti. Nebezpečenstvo nám hrozí
zo všetkých strán. Nemôžeme sa spoliehať na to, že nás niekto zachráni zvonka,
ak nedokážeme urobiť sami všetko pre záchranu vlastnú.
Buďme vďační, že napriek mnohým ohrozeniam
žijeme v pokoji a relatívnom blahobyte. Štát nám funguje, i keď ekonomika s
veľkým dlhom, a ako-tak aj školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém. Kto
chce pracovať, ten má možnosť podľa svojich schopností a záujmov. Ak sa
spoločne nezasadíme za Spravodlivosť, Pravdu, Dobro, tak dnešný systém s jeho
lákadlami nás ľahko môže pohltiť a zničiť. Buďme tými, ktorí zodpovedne chránia
a vytvárajú hodnoty, život, rodinu, zdravie, životné prostredie a svojou
prácou sa podieľajú na spoločnom dobre.
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Teodor Križka v novom čísle Kultúry (21/2018) píše:
OdpovedaťOdstrániť„Reťazenie udalostí sa z čírych vôd prevratu postupne zmenilo na stoku. Postupne sme sny o slobode, láske a pravde menil na trhací kalendár, ideály opadávali ako na jeseň lístie. Spoločnosť sa prestala venovať duchovnému rastu, sústredila sa na utilitárne ciele...“