Ľudovít Košík |
Pred niekoľkými dňami sme slávili spomienku na
svätú Luciu. Tento deň je opradený mnohými zvykmi, pranostikami, a toto meno
nosí mnoho dievčat a žien žijúcich medzi nami. Prečo život mladého
dievčaťa z 3. storočia nezavial prach času a zabudnutia? Dôvodom je
silná viera v jedného Boha, ktorému svätá Lucia zasvätila svoj život.
Keď sledujem dianie okolo seba, tak vidím, ako
rýchlo sa zo života vytráca slušnosť, morálka, zodpovednosť, hodnoty. Ľudia, na
ktorých sa ešte nedávno dalo spoľahnúť, vám včera niečo sľúbili a dnes už to
nie je pravda. Nemyslím len na predstaviteľov moci, ktorí sa inak vyjadrujú
pred voľbami a inak po voľbách – svoju rétoriku i postoje menia v okamihu
zaujatia funkcie, ale aj na bežnú životnú prax, ktorá sa ma denne dotýka.
Kedysi, keď sedliak dorábal väčšinu svojho
živobytia vlastnými silami a prostriedkami, takéto konanie nebolo možné.
Jednoducho by neprežil. Dnes, keď si väčšinu vecí svojej spotreby kupujeme v obchodoch, možnosti ako oklamať
tých druhých a získať čo najviac pre seba sa zvýšili a špekulanti a podvodníci
dosahujú vrcholné rebríčky spoločenského života. Slušný človek, ktorý sa živí
prácou svojich rúk, akoby ani nemal šancu prežiť, pretože sa ho mnohí snažia presvedčiť a smerovať
tak, aby z neho mali čo najviac iní, ale na jeho základné potreby neberie nikto
ohľad.
Žijeme v spoločnosti, ktorá sa globalizuje,
nie je možné prežiť svoj život v izolácii. Sme odkázaní jeden na druhého, na
vzájomnú spoluprácu. Nedá sa uzavrieť do ulity tak, aby ma okolie nezaujímalo,
nie sme ostrovy, aby stačilo povedať: ak sa mám dobre ja, ak funguje moja
rodina, moja firma, môj dom...
Hodnoty, ktoré preferuje svet, ovplyvňujú náš
život, naše vzťahy, blízkych, rodinu... a naša hierarchia hodnôt ovplyvňuje
pozitívne alebo negatívne naše okolie, aj iných ľudí, spoločenstvá a cez necelú
spoločnosť. Ani vysoké múry okolo niektorých domov dokonale neochránia súkromie
ich majiteľov. Nemožno zanedbať ani vplyv médií, ktorému sme denne vystavení. A
tak na nás vplývajú mnohí, ktorí nie sú ochotní ani schopní nič pozitívneho
vytvoriť, ale len parazitovať, využívať, konzumovať výsledky práce iných; stále
chcú čosi spochybňovať, kritizovať, reformovať, rozkladať, rozoštvávať...
pričom ich cieľom je čo najviac prihrať sebe; len si neuvedomujú, že skaza,
ktorej súčasťou sa stali, zničí aj ich spoločníkov a nakoniec aj ich samotných,
lebo základom úspešného života je tvorba hodnôt. Zatiaľ, čo oni sa správajú
hrubo, drzo, arogantne, od iných vyžadujú absolútnu poslušnosť a podriadenosť.
Inak hovoria a inak konajú. Nie to, čo hovoria alebo napíšu, by malo byť pre
nás smerodajné, ale podľa výsledkov ich práce by sme sa mali rozhodovať. Podľa
toho, čo vytvorili, mali by sme vidieť, či rešpektujú hodnoty, alebo žijú z
rozbrojov, rozoštvávania a výsledkov práce iných. Ich reč nám môže byť
signálom, či za tým, čo hovoria, si aj stoja, či v ďalšej vete nepopierajú to,
čo povedali v predchádzajúcej. Najvýraznejším signálom je však to, čo vyjadrujú
svojimi životnými postojmi a ako žije ich rodina. Či žijú v usporiadanom
manželstve, či vychovávajú svoje deti k zodpovednosti a k hodnotám, čo ponúkajú
verejnosti z toho, čo vytvorili, či to nie sú len prázdne frázy,
povrchnosť, balast, polopravdy... Ľahko sa búra, ťažko sa buduje.
Svet sa akosi ľahko a rýchlo vzdáva hodnôt, na ktorých bol
vybudovaný. Demokracia sa nám
rúca v základoch. Súčasťou nášho života sú stovky mŕtvych a zranených v dôsledku
teroristických či iných útokov na verejných priestoroch: Nórsko, Francúzsko,
Nemecko, Amerika... Protesty žltých viest vo Francúzsku, ktoré sa pokúšajú
preniknúť aj do iných krajín, sú výsledkom života nad pomery, čo nemá kto
zaplatiť – a nikto nemá chuť ani silu sa uskromniť.
Ani u nás z pelechov hriechu, na ktoré sme
premenili v posledných desaťročiach naše byty a domácnosti, ktoré sme získali
ešte v bývalom režime alebo zaťažením sa astronomickými úvermi, pričom na ich
splácanie hrdlačíme v provizórnych dielňach na výrobu aut, určite šťastie,
úspech ani prosperita nepríde.
Nedá sa nájsť východisko, ak zoberieme do
úvahy len časť pravdy a doplníme si to svojím názorom, polopravdou alebo
klamstvom. To nás zbytočne vyčerpá a my budeme ešte zraniteľnejší, slabší, ak
to vôbec prežijeme. Podobne ako loď, alebo lietadlo, ale ani auto nemôže byť
bezpečné len z časti. Boží Zákon, Kristova Pravda, sa nedá prijať len z časti,
ako sa to mnohí pokúšajú prezentovať.
Vybrať si to, čo sa mi páči, čo mi momentálne vyhovuje. Ušiť si náboženstvo pre
seba. Ježiš nás pred tým varoval.
Svet odmieta Boha, aj politické elity spoločnej
Európy, rovnako ako elity väčšiny európskych krajín. Svet nám kresťanom nechce
rozumieť, a my sa mu snažíme prispôsobiť. Mnohí jednotlivci, duchovné osoby aj
mnohé tzv. kresťanské inštitúcie sa už svetu prispôsobili, vzdali sa podstaty
kresťanstva a identity, vďaka ktorej Cirkev i ľudstvo prežili dve tisícročia.
Ak chceme obstáť, nezostáva nám nič iné, len viesť zodpovedný kresťanský
život. Nedať sa ovplyvňovať
pseudokresťanskými názormi, ktorých terčom sa stáva osobitne naša mládež, ale
aj ostatní, ktorí sa viery nechcú vzdať, ale sa podľa nej úprimne usilujú žiť.
Zachovať vernosť kresťanskej morálke, správať sa zodpovedne k životu a k
hodnotám, bez ktorých je šťastný život nemožný, k Pravde, Dobru, Láske, Kráse,
Spravodlivosti... Byť ochotný obetovať sa a slúžiť, ale nie tam, kde sa našu
službu ktosi usiluje zneužiť pre vlastné nízke, prízemné ciele.
Solidarita, citlivosť na bolesti a ťažkosti
iných tiež nie slepá, nedá sa zneužívať. Investícia do detí, mládeže a zdravej
rodiny sa vyplatí a prinesie úrodu. Nedať sa stiahnuť do balastu, prázdnoty,
prízemných cieľov mocných. Sedliak neseje pšenicu s kúkoľom a burinou. Musí
vynaložiť nemalé úsilie, aby sa buriny zbavil. Nie je možné byť aj zlý, aj
dobrý, ale treba sa nám usilovať o dobro a k nemu smerovať. Nedá sa byť ani
neutrálnym, treba smerovať k Bohu, ku Kristovi, byť pevný v modlitbe,
sviatostnom živote, byť verný Božiemu Slovu, rásť v božských i ľudských
čnostiach a tak s Božou pomocou dosiahnuť svoj cieľ. Vtedy obstojíme pred
Bohom, sebou i svetom. Tak ako to dokázala Lucia, mladé dievča zo Syrakúz,
že aj po sedemnástich storočiach nám svieti jej svedectvo živej viery.
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.