Ako sa orientovať v súčasnom novopohanskom svete?

Ľudovít Košík

Pred niekoľkými dňami sme slávili spomienku na svätú Luciu. Tento deň je opradený mnohými zvykmi, pranostikami, a toto meno nosí mnoho dievčat a žien žijúcich medzi nami. Prečo život mladého dievčaťa z 3. storočia nezavial prach času a zabudnutia? Dôvodom je silná viera v jedného Boha, ktorému svätá Lucia zasvätila svoj život.

Keď sledujem dianie okolo seba, tak vidím, ako rýchlo sa zo života vytráca slušnosť, morálka, zodpovednosť, hodnoty. Ľudia, na ktorých sa ešte nedávno dalo spoľahnúť, vám včera niečo sľúbili a dnes už to nie je pravda. Nemyslím len na predstaviteľov moci, ktorí sa inak vyjadrujú pred voľbami a inak po voľbách – svoju rétoriku i postoje menia v okamihu zaujatia funkcie, ale aj na bežnú životnú prax, ktorá sa ma denne dotýka.

Kedysi, keď sedliak dorábal väčšinu svojho živobytia vlastnými silami a prostriedkami, takéto konanie nebolo možné. Jednoducho by neprežil. Dnes, keď si väčšinu vecí svojej spotreby  kupujeme v obchodoch, možnosti ako oklamať tých druhých a získať čo najviac pre seba sa zvýšili a špekulanti a podvodníci dosahujú vrcholné rebríčky spoločenského života. Slušný človek, ktorý sa živí prácou svojich rúk, akoby ani nemal šancu prežiť, pretože  sa ho mnohí snažia presvedčiť a smerovať tak, aby z neho mali čo najviac iní, ale na jeho základné potreby neberie nikto ohľad.

Žijeme v spoločnosti, ktorá sa globalizuje, nie je možné prežiť svoj život v izolácii. Sme odkázaní jeden na druhého, na vzájomnú spoluprácu. Nedá sa uzavrieť do ulity tak, aby ma okolie nezaujímalo, nie sme ostrovy, aby stačilo povedať: ak sa mám dobre ja, ak funguje moja rodina, moja firma, môj dom...

Hodnoty, ktoré preferuje svet, ovplyvňujú náš život, naše vzťahy, blízkych, rodinu... a naša hierarchia hodnôt ovplyvňuje pozitívne alebo negatívne naše okolie, aj iných ľudí, spoločenstvá a cez necelú spoločnosť. Ani vysoké múry okolo niektorých domov dokonale neochránia súkromie ich majiteľov. Nemožno zanedbať ani vplyv médií, ktorému sme denne vystavení. A tak na nás vplývajú mnohí, ktorí nie sú ochotní ani schopní nič pozitívneho vytvoriť, ale len parazitovať, využívať, konzumovať výsledky práce iných; stále chcú čosi spochybňovať, kritizovať, reformovať, rozkladať, rozoštvávať... pričom ich cieľom je čo najviac prihrať sebe; len si neuvedomujú, že skaza, ktorej súčasťou sa stali, zničí aj ich spoločníkov a nakoniec aj ich samotných, lebo základom úspešného života je tvorba hodnôt. Zatiaľ, čo oni sa správajú hrubo, drzo, arogantne, od iných vyžadujú absolútnu poslušnosť a podriadenosť. Inak hovoria a inak konajú. Nie to, čo hovoria alebo napíšu, by malo byť pre nás smerodajné, ale podľa výsledkov ich práce by sme sa mali rozhodovať. Podľa toho, čo vytvorili, mali by sme vidieť, či rešpektujú hodnoty, alebo žijú z rozbrojov, rozoštvávania a výsledkov práce iných. Ich reč nám môže byť signálom, či za tým, čo hovoria, si aj stoja, či v ďalšej vete nepopierajú to, čo povedali v predchádzajúcej. Najvýraznejším signálom je však to, čo vyjadrujú svojimi životnými postojmi a ako žije ich rodina. Či žijú v usporiadanom manželstve, či vychovávajú svoje deti k zodpovednosti a k hodnotám, čo ponúkajú verejnosti z toho, čo vytvorili, či to nie sú len prázdne frázy, povrchnosť, balast, polopravdy... Ľahko sa búra, ťažko sa buduje.

Svet sa akosi ľahko a rýchlo vzdáva hodnôt, na ktorých bol vybudovaný. Demokracia sa nám rúca v základoch. Súčasťou nášho života sú stovky mŕtvych a zranených v dôsledku teroristických či iných útokov na verejných priestoroch: Nórsko, Francúzsko, Nemecko, Amerika... Protesty žltých viest vo Francúzsku, ktoré sa pokúšajú preniknúť aj do iných krajín, sú výsledkom života nad pomery, čo nemá kto zaplatiť – a nikto nemá chuť ani silu sa uskromniť.

Ani u nás z pelechov hriechu, na ktoré sme premenili v posledných desaťročiach naše byty a domácnosti, ktoré sme získali ešte v bývalom režime alebo zaťažením sa astronomickými úvermi, pričom na ich splácanie hrdlačíme v provizórnych dielňach na výrobu aut, určite šťastie, úspech ani prosperita nepríde.

Nedá sa nájsť východisko, ak zoberieme do úvahy len časť pravdy a doplníme si to svojím názorom, polopravdou alebo klamstvom. To nás zbytočne vyčerpá a my budeme ešte zraniteľnejší, slabší, ak to vôbec prežijeme. Podobne ako loď, alebo lietadlo, ale ani auto nemôže byť bezpečné len z časti. Boží Zákon, Kristova Pravda, sa nedá prijať len z časti, ako sa  to mnohí pokúšajú prezentovať. Vybrať si to, čo sa mi páči, čo mi momentálne vyhovuje. Ušiť si náboženstvo pre seba. Ježiš nás pred tým varoval.

Svet odmieta Boha, aj politické elity spoločnej Európy, rovnako ako elity väčšiny európskych krajín. Svet nám kresťanom nechce rozumieť, a my sa mu snažíme prispôsobiť. Mnohí jednotlivci, duchovné osoby aj mnohé tzv. kresťanské inštitúcie sa už svetu prispôsobili, vzdali sa podstaty kresťanstva a identity, vďaka ktorej Cirkev i ľudstvo prežili dve tisícročia.

Ak chceme obstáť, nezostáva nám nič iné, len viesť zodpovedný kresťanský život. Nedať sa ovplyvňovať pseudokresťanskými názormi, ktorých terčom sa stáva osobitne naša mládež, ale aj ostatní, ktorí sa viery nechcú vzdať, ale sa podľa nej úprimne usilujú žiť. Zachovať vernosť kresťanskej morálke, správať sa zodpovedne k životu a k hodnotám, bez ktorých je šťastný život nemožný, k Pravde, Dobru, Láske, Kráse, Spravodlivosti... Byť ochotný obetovať sa a slúžiť, ale nie tam, kde sa našu službu ktosi usiluje zneužiť pre vlastné nízke, prízemné ciele.

Solidarita, citlivosť na bolesti a ťažkosti iných tiež nie slepá, nedá sa zneužívať. Investícia do detí, mládeže a zdravej rodiny sa vyplatí a prinesie úrodu. Nedať sa stiahnuť do balastu, prázdnoty, prízemných cieľov mocných. Sedliak neseje pšenicu s kúkoľom a burinou. Musí vynaložiť nemalé úsilie, aby sa buriny zbavil. Nie je možné byť aj zlý, aj dobrý, ale treba sa nám usilovať o dobro a k nemu smerovať. Nedá sa byť ani neutrálnym, treba smerovať k Bohu, ku Kristovi, byť pevný v modlitbe, sviatostnom živote, byť verný Božiemu Slovu, rásť v božských i ľudských čnostiach a tak s Božou pomocou dosiahnuť svoj cieľ. Vtedy obstojíme pred Bohom, sebou i svetom. Tak ako to dokázala Lucia, mladé dievča zo Syrakúz, že aj po sedemnástich storočiach nám svieti jej svedectvo živej viery.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom:

Kresťanstvo vybudovalo Európu