 |
| Ľudovít Košík |
Kňaz, národný pracovník, náboženský spisovateľ
Ladislav Alagovič sa narodil 14. decembra 1767 v zemianskej rodine
v Malženiciach, i keď sa niekedy ako jeho rodisko uvádza Krupina. Bolo ich
päť súrodencov: Alexander, Imrich, Ladislav, Anna a Ján. Jeho brat Alexander
bol kňazom a biskupom v Záhrebe,
zanechal hlbokú brázdu pri obrodení Slovákov i Chorvátov, na poli cirkevnom ako
aj spoločensko-kultúrnom. Je pochovaný v Katedrále svätého Ladislava v Záhrebe,
tiež brat Ján bol kňazom.
Ladislav Alagovič bol po absolvovaní
teologických štúdií v Trnave kaplánom v Nitre, v rokoch 1794–95 v Trenčíne,
potom farárom v Bošáci, kde propagoval ľudový kostolný spev. Od 29. novembra
1820 bol inkardinovaný do Ostrihomskej arcidiecézy, pôsobil ako správca
farnosti v Plaveckom Svätom Petre a od 1. novembra 1821 pôsobil ako dekan farár v
Skalici, kam sa presťahoval 10. novembra 1821.
Bol riadnym členom Slovenského učeného
tovarišstva, v záznamoch ho uvádzali ako spisovateľa. Skalický kníhtlačiar
Jozef Škarnicel o ňom napísal, že vydal v náklade 3.000 výtlačkov pekný
slovenský modlitebník, v Skalici a na okolí aj u Moravských Slovákov veľmi
obľúbený, dosiahol viaceré vydania. Tiež vydal Pobožné pisňe k duchownému
prospechu werících duší fári Bošáckeg a Moravsko Lieskowskég (Trnava
1817, Skalica 1828), Pobožné pisňe k duchownému prospechu werících dussi
Fary Skalickég (Skalica 1826).
Bol tiež prísediacim súdnych tabúľ v
Trenčianskej a Nitrianskej stolici. Bol sebavedomý a prchký. Magistrátu mesta
odkázal: „Nech nepozerá na farára ako na svojho sluhu, ktorému môže po drábovi
hocičo odkázať, ale ako na služobníka Božieho, ktorý sto ráz lepšie pozná
liturgiu ako hocikto zo senátu a ktorého si má ctiť ako i farár si ctí
magistrát i súkromne i verejne.“
O hospodárstvo sa staral, polovicu farských
pozemkov dal do prenájmu na sadenie, aby sa pôda vypracovala, druhú polovicu
pohnojil a osial vo vlastnej réžii, tak to každý rok striedal. Každý deň
obišiel na koči všetky miesta, kde boli farské role a dobre si všímal, ako kto
hospodári na nich. Keď prišla ženička, aby jej znížil nájomné, lebo mala zlú
úrodu, odsekol: „Čuš, však som videl, akú fazuľu tam máš. Moje obilie proti tomu
nič.“ Cez zimu mal najatých mlatcov, ktorí vo farskej stodole mlátili obilie. I
tam každý deň chodil pozerať... Zomrel
31. decembra 1846 v Skalici a tam je aj pochovaný.
Ľudovít Košík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.