Robert Hakala
Prichádzame.
Odchádzame.
Mama prejavuje radosť,
pohládza vnúčatá,
teší sa
ako dieťa, keď dostane čokoládu.
Odchádzame.
Mama prejavuje radosť,
pohládza vnúčatá,
teší sa
ako dieťa, keď dostane čokoládu.
Prichádzame.
Odchádzame.
Smútok jej vytláča
radosť z očí.
Pokyvuje hlavou,
pritakáva mi.
Vieš, mama, musíme už ísť,
deti chodia do školy,
my do roboty...
Viem, viem, pritakáva
a hlas jej zastrie hrdza
z nastávajúcej samoty.
Odchádzame.
Smútok jej vytláča
radosť z očí.
Pokyvuje hlavou,
pritakáva mi.
Vieš, mama, musíme už ísť,
deti chodia do školy,
my do roboty...
Viem, viem, pritakáva
a hlas jej zastrie hrdza
z nastávajúcej samoty.
Odchádzame.
Mama stojí v záhrade.
Pán jej zotrie každú slzu z očí,
schová ju do vreckovky,
ktorú žmolí v zostarnutých dlaniach.
Mama stojí v záhrade.
Pán jej zotrie každú slzu z očí,
schová ju do vreckovky,
ktorú žmolí v zostarnutých dlaniach.
Prejde zopár zím,
potom jar – leto,
jeseň a opäť zima...
niekoľko ráz obloha zmení farbu,
takisto kvety v záhrade.
potom jar – leto,
jeseň a opäť zima...
niekoľko ráz obloha zmení farbu,
takisto kvety v záhrade.
Prichádzajú.
Odchádzajú.
Čas sa vrátil,
všetko je to isté,
iba mamu sme vystriedali my,
rodičia.
Odchádzajú.
Nastupujú do áut,
vlakov,
lietadiel.
Odchádzajú.
Čas sa vrátil,
všetko je to isté,
iba mamu sme vystriedali my,
rodičia.
Odchádzajú.
Nastupujú do áut,
vlakov,
lietadiel.
Všetko je to isté. Pán stojí nad nami,
spolu s nami prežíva smútok.
Kývame, ale neplačeme.
spolu s nami prežíva smútok.
Kývame, ale neplačeme.
Zatiaľ.
::
Robert Hakala (ročník 1958) – básnik
a publicista. Debutoval básnickou zbierkou Mäsožravé mesto (1993),
nasledovali zbierky Deň pre bláznov a panny (1998), Rekviem za
Ježiša K. (2008), Krása a Bolesť (2012).
::
Rozhovor s autorom: Ísť svojou cestou
Pekná báseň. Smutná, ale pekná, pravdivá.
OdpovedaťOdstrániť