Prínosná kniha o biskupovi Štefanovi Barnášovi

V Ústave pamäti národa (v edícii Monografie) vyšla v roku 2017 kniha popredného slovenského historika Róberta Letza Biskup Štefan Barnáš. Kniha mapuje život a utrpenie katolíckeho pomocného biskupa Spišskej diecézy, ktorého za biskupa vysvätil už po nástupe komunistickej totality Ján Vojtaššák. Niektorí mu dávajú aj titul biskup pre kriminál, pretože krátko po svojej vysviacke bol internovaný, odsúdený, väznený a v izolácii svoj život aj predčasne ukončil.

Štefan Barnáš, teológ a filozof, ktorý bol rektorom seminára a profesorom na teologickej škole v Spišskej Kapitule, sa narodil 19. januára 1900 v Slovenskej Vsi. Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci. Pokračoval na premonštrátskom gymnáziu v Rožňave a maturoval na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. Prihlásil sa do diecézneho seminára v Spišskej kapitule. Od októbra roku 1920 študoval na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Štúdium ukončil v júni 1923. Potom absolvoval vojenskú službu. V apríli 1925 prijal nižšie svätenia,  31. mája subdiakonát a 28. júna diakonát. Sviatosť kňazstva prijal na sviatok sv. Petra a Pavla v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule z rúk biskupa Jána Vojtaššáka.

Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Námestove. V novembri 1927 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Popri pastorácii pokračoval aj v teologických štúdiách a 12. marca 1929 obhájil dizertačnú prácu. 20. júna 1929 sa podrobil skúške z morálnej a pastorálnej teológie, 15. mája 1930 absolvoval skúšku z dogmatickej a fundamentálnej teológie a 5. marca 1931 skúšku z biblických vied. Za doktora teológie bol promovaný na Karlovej univerzite v Prahe 7. marca 1931. Od 1. septembra 1933 ho biskup Ján Vojtaššák ustanovil za profesora špeciálnej dogmatiky a stal sa aj študijným prefektom seminára. Postupne mu pribudla aj liturgika a hebrejčina. Na začiatku roka 1939 sa habilitoval na miesto docenta na bohosloveckej fakulte v Bratislave, na toto miesto však nenastúpil. Po smrti dovtedajšieho rektora Ferka Skyčáka a nepokojnej dobe v seminári na Spiši bol 5. decembra 1945 bol menovaný rektorom seminára.

Pomery pre život Cirkvi v krajine sa po vojne zhoršovali. Nástup komunistickej strany k moci vo februári 1948 zasiahol aj do života Štefana Barnáša. 31. októbra 1949 tajomník internunciatúry Ottavio de Liva odovzdal Barnášovi latinský dekrét pápeža Pia XII. z 25. októbra 1949, ktorým ho menoval za pomocného biskupa v Spišskej diecéze, ako titulného biskupa Conanského. Biskupskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka, spolusvätiteľom bol svätiaci biskup M. Kheberich, 5. novembra 1949 v kaplnke seminára na Spišskej Kapitule.

Potom už nasledovalo pre biskupa ťažké obdobie. V nedeľu 4. júna 1950, deň po izolovaní biskupa Vojtaššáka, birmoval vo farnosti Chrásť nad Hornádom. To bola posledná verejná činnosť biskupa Barnáša v diecéze. Dňa 10. júna bol izolovaný, čo mu znemožnilo vykonávať funkciu pomocného biskupa i rektora seminára i mimoriadneho generálneho vikára. 25. júla 1950 bol eskortovaný do internačného tábora v Mučeníkoch, a tak už nebol priamym svedkom likvidácie seminára ani eskortovania biskupa Vojtaššáka do väznice, ani zinscenovanej voľby a inštalácie kapitulného vikára Ondreja Scheffera.

Z Mučeníkov bol prevezený do internačného kláštora v Nových Zámkoch. Tam bol 23. februára 1951 zaistený, potom vyšetrovaný a v následnom procese 28. novembra 1951 odsúdený na 15 rokov väzenia, peňažný trest 50 000 Kčs, prepadnutie majetku a stratu čestných práv občianskych na 10 rokov. Z väzenia, kde sa mu značne poškodilo zdravie, ho vyslobodila amnestia 10. mája 1960. Svoj život dožil v charitnom domove v Pezinku, kde aj zomrel 19. apríla 1964. Pochovaný bol vďaka pohotovosti svojich príbuzných v rodnej obci.

V knihe je možné viac sa dozvedieť aj o podmienkach vo väzniciach, kde boli väznení kňazi zo všetkých diecéz a rehoľníci zo všetkých mužských reholí. Štefan Barnáš počas svojho pobytu v československých väzniciach sa stretol s viacerým kňazmi, s ktorými sa predtým stretával počas svojho štúdia či kňazského pôsobenia (6. marca 1953 ho eskortovali z Ilavy do väznice Mírov spolu so Štefanom Sandtnerom, Titusom Zemanom, Leonardom Tiklom, Andrejom Dermekom, Jozefom Paulíkom, Pavlom Pobieckým, Viliamom Mitošinkom, Emilom Šafárom, Justínom Beňuškom, Františkom Minárových a ďalšími).

Z Mírova ho premiestnili v júli 1953 do leopoldovskej väznice, kde boli sústreďovaní viacerí kňazi a biskupi z celej Československej republiky (Ján Vojtaššák, Michal Buzalka, Pavol Gojdič, Stanislav Zela, Štepán Trochta, Karel Otčenášek; spolu s Barnášom sedem biskupov, teda viac, než ich pôsobilo v pastorácii). Pred Vianocami 1956 biskupov a kňazov premiestnili do jednej budovy, aby ich izolovali od laikov, čo umožnilo vzniknúť „muklovskému Vatikánu“ – centru väznenej katolíckej kňazskej elity z celého vtedajšieho Československa. Ocitli sa tu: Ladislav Hanus, Michal Mrkva, Jozef Cehuľa, Karol Uhlárik, Štefan Šmálik, Jozef Tomanócy zo Spišskej diecézy, dominikáni Pius Krivý, Aquinas Gabura, jezuita Ján Dieška, salezián Titus Zeman, redemptorista Ján Ivan Mastiliak, farári z Trnavskej apoštolskej administratúry Augustín Pozdeh, Karol Cibira a mnohí iní. Z českých kňazských osobností jezuita Adolf Kajpr, benediktín Anastáz Opasek, dominikán Silvestr Braito, Jozef Zvěřina a Oto Mádr a ďalší. Vzájomne diskutovali, usporadúvali semináre, rozoberali filozofické a teologické témy.

Kniha je cenným prínosom k zoznámeniu sa s významnou osobnosťou života Cirkvi, ktorá prešla ťažkým utrpením a prenasledovaním. Mohla  by  byť  aj povinným čítaním všetkých dnešných seminaristov a novicov, aby sa aspoň v krátkosti zoznámili s bežnými podmienkami života kňazov i veriacich v internácii, väzniciach a pracovných táboroch, ktoré museli prijať len pre svoju vernosť Bohu a Cirkvi v nie až tak vzdialenej minulosti; mnohí  museli v dôsledku ťažkých podmienok predčasne odísť z tohto sveta a svoje zážitky si odniesli v tichosti do večnosti.

Kniha je v pevnej väzbe, má 200 strán, na obálke je portrét biskupa Štefana Barnáša. V úvode knihy sú zachytené diela venované tejto významnej kňazskej osobnosti Spiša a Slovenska a záver publikácie zas zhŕňa základné životopisné údaje. K dispozícii je tiež zoznam prameňov a literatúry, výberová bibliografia prác Štefana Barnáša, sumár v angličtine, menný register a bohatá fotografická príloha.

Ľudovít Košík