Stránky

16. decembra 2018

Slovo na nedeľu (148)


Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!
(Lk 13, 25)
Všetci máme domov, miesto, odkiaľ pochádzame a kde sú naše korene. V dnešnej dobe však už málokto ostáva na jednom jedinom mieste po celý svoj život. Sťahujeme sa. Odchádzame a prichádzame: z miesta na miesto. Niekde pobudneme dlhšie, inde iba krátky čas.
Tak ako meníme adresy, spoznávame nových ľudí. Väčšinou iba povrchne. Na nejaké pevnejšie vzťahy a väzby nie je čas. Doba sa zrýchlila a my sme podľahli tej neľútostnej rýchlosti. Presne to isté sa stáva aj s našou vierou. Nemáme na ňu čas. Čo tam po návšteve kostola! Veď stačí iba krátka modlitba pred spaním, nie? Prípadne ani to.

Uspokojujeme sa klamlivými výhovorkami: veď sa nič nestalo, nabudúce už určite zájdem na svätú omšu... Lenže žiadne „nabudúce“ sa nekoná. Pretože doba sa zrýchlila a my máme tak málo času... Občas si spomenieme na „muža na kríži“, ale len tak narýchlo, jednou myšlienkou, neurčitým gestom znázorňujúcim prežehnanie sa...
Nie je čas na rozhovor s Pánom, na prijatie Eucharistie... Nie je na nič čas...
A potom – potom sa to všetko zvrtne. Prechádzame na druhú stranu, odkiaľ už niet návratu. A pred nami sú dvere, úzka brána... A my – klopkajúci a v očakávaní prichádzame na stretnutie s Pánom. Lenže doba sa zrýchlila a dvere, tie ostávajúce zatvorené. Klopkáme, neskôr prepadáme panike a začíname silno búchať... „Pane, Pane!“ kričíme a stále dúfame. Dvere zostávajú zatvorené. Brána je pritesná. A čas sa zastaví. Zostávame predo dvermi a zrazu – máme veľmi veľa času... Ibaže ho niet s kým využiť.

::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (147)

2 komentáre:

  1. Anonymný16.12.18

    Aj dnes som chcel navštíviť svätý stánok, no nebol som na to pripravený - neoholený, neodetí, ako sa do spoločnosti patrí a čas sa krátil aj na stihnutie pravidelnej hygienickej očisty a svätá omša začala už ráno o ôsmej hodine. Navyše vonku bol sneh a zima, obdobie, ktoré nemám rád, podobne ako extrémne horúčavy, no vtedy sú rána ideálne aj na návštevu kostola. Potom som si prečítal Slovo na nedeľu, ktoré bolo s mojim konaním identické. Nuž je to tak nejako, najmä čo sa týka toho času, náhlenia sa a konštatovania, že pomaly na nič nie je čas, čo si uvedomujeme, ale nedá sa proti tomu ubrániť,lebo časa ako sa vraví a je aj pravda, že sú peniaze. Z niečoho žiť človek musí, najmä ak dôchodok nesiaha na živobytie. A nie je to iba v nedeľu, kedy by sme mali aj oddychovať, ale takto beží v podstate celý týždeň, ktorý ubehne ako voda. A tých povinností pribúda a je to s tým časom tak ako to uviedol v svojom pravidelnom Slove na nedeľu autor. Prajem všetkým pekný požehnaný deň! milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný17.12.18

    Podľa mňa je to úplne presne tak ako to s duchovným životom popísal autor, ibaže si to nepriznáme takto napriamo a nepovieme to nahlas. Možno sa vyhovárať na všeličo - na čas, peniaze a neviem na čo ešte, ale darmo. Keď si už na Pána Boha človek nenájde žiaden čas, je to zlé.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.