„Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
(Mk 10, 47)
Sme predurčení k tomu, aby sme neustále
hľadali a nachádzali. Aby sme sa neuspokojili s málom, ale išli do
hĺbky. Máme túžby objavovať a spoznávať. Chceme vedieť viac, ako dokážeme
pochopiť. Máme túžbu ovládnuť to, čo je mimo našej kompetencie. Chceme meniť
prírodu a porušiť jej krehkú rovnováhu.
Áno, sme poznačení túžbou ísť neustále
dopredu. Poháňa nás túžba objaviť nepoznané. Chceme poznať pravdu. Pravdu
o sebe. O svete. Pravdu nášho stvorenia. Pravdu o našom hriechu.
Chceme byť jedineční a ničím neobmedzovaní. Jednoducho – absolútne
nezávislí. Od ničoho a od nikoho.
Iba sami. Nik iný nám nechýba. Myslíme si, že
si vystačíme svojím jednoduchým (a obmedzeným) ľudským rozumom. Ach, aká
naivita. Aký nezmysel a pochabosť! Veď všetko, čo nám bolo, je a bude
dané, máme od Boha. Jedine s jeho pričinením môžeme pomýšľať na splnenie
všetkých našich výziev. Ak to nepochopíme, márna je naša snaha. Márny je náš
boj za niečo nové. Iba budeme tápať a umárať sa myšlienkami nad vlastnou
neschopnosťou.
Pane, nevšímaj si naše naivné pokusy obísť ťa.
Vynechať ťa zo svojho života. Viem, že každý z nás bude v ťažkých
chvíľach hovoriť iba jedno jediné: Ježišu, zmiluj sa nado mnou...
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (149)
Nikto sa nad nami nezmiluje, je to naivit a biznis.
OdpovedaťOdstrániťAk by to bola pravda, ak by sa nikto nad nami nezmiloval, bola by to smrť, večná smrť.
OdstrániťAj ja to tak vnímam. Náš život je jednorázový neopakovateľný životný príbeh a netreba ho premrhať ale čo najšťastnejšie a najsprávnejšie prežiť.
OdstrániťDnes som dostal poštou novoročný vinš, v ktorom sa okrem iného píše:
Odstrániť„Šťastie nie je vo vašich rukách. Vo vašich rukách sú slobodné rozhodnutia.“
Súhlasím, mnohokrát hrá dôležitú úlohu náhoda, aby čosi dopadlo šťastne. Ale náhoda je vraj priesečník dvoch zákonitostí.
Odstrániť