Slovo na záver

Možno budem sentimentálny: Slovo na nedeľu, ktoré bolo uverejňované približne tri roky (150 častí) končí. Môžem napísať iba lakonicky – všetko sa raz skončí, prečo by sa nemalo skončiť aj toto moje „pásmo“?

Dovoľte mi, aby som napísal niekoľko viet na úplný záver. Predovšetkým musím napísať, že nemám žiadne teologické vzdelanie, ale mám veľkú túžbu zapísať svoje myšlienky, úvahy, ktoré sa týkajú života nášho Pána Ježiša Krista. Možno bolo odvážne, aby som tieto moje myšlienky predstavil aj verejnosti, ale písať iba pre seba som považoval za nevhodné.

Bol som si vedomý toho, že nie každému sa budú moje texty páčiť, nie každý sa musí s mojimi názormi stotožniť. So záujmom som si prečítal každý jeden komentár a každému, kto akýmkoľvek spôsobom napísal svoj názor, som povďačný. Nereagoval som na ne, všetko, čo som chcel k danej téme povedať, som napísal, nepovažoval som za potrebné ešte niečo vysvetľovať, obhajovať, dopĺňať.

Verím, že moje úsilie nebolo márne a po prečítaní mojich textov ste sa zamysleli a porozmýšľali, o čom píšem, prečo takto píšem... A možno nejaká moja myšlienka vám utkvela v pamäti a stotožňujete sa s ňou. To ma teší najviac.

Chcem sa poďakovať Jánovi Maršálkovi za to, že mi poskytol takýto veľký priestor, aby som sa mohol realizovať. Verím, že naša plodná spolupráca bude pokračovať aj naďalej.

Ešte raz – vďaka, áno vďaka Vám, čitateľom, pretože ste ma nútili, aby som písal aj ďalšie a ďalšie časti mojich myšlienok o láske k Pánovi.

Robert Hakala

::

Rozhovor s autorom:

Ísť svojou cestou