 |
| Milan Kupecký |
Je to smutné, že žijeme časy násilností,
krádeží, podvodov, podrazov, neprajnosti, klamstva, závisti a nenávisti, aké tu
v rokoch minulých, až do tzv. Nežnej (prevratu), neboli. Je to obraz celkového
stavu spoločnosti, počnúc vládou, parlamentom a vôbec politikmi a vládnucimi
oligarchami, z ktorých mnohí boli kedysi komunisti na vedúcich miestach.
Keď sa pozeráme na našich poslancov, napríklad
pri diskusiách v médiách, tak je to zúfalý pohľad na množstvo nevzdelaných
hlupákov. Tým slušnejším a vzdelaným ľuďom sa do takejto spoločnosti
zrejme nechce a niet sa potom čo čudovať, že realita je takáto.
Pritom sme vraj relatívne úspešnou krajinou, a
bezpečnou, hoci máme veľa bezdomovcov, žobrákov, nemáme energetické a ani iné
zdroje... Asi preto nemá veľa najmä mladých ľudí chuť žiť v tomto marazme, vo
vlastnej domovine, a hľadajú šťastie inde. A ak aj je nejaký záujem
o Slovensko z druhej strany, využívajú nás najmä ako lacnú pracovnú
silu.
Mnohí si ani len neuvedomujeme, že pomaly
strácame svoj kresťanský charakter, stávame sa krajinou odpadu nielen
železného, ale i potravinového, a dochádza k oslabovaniu Slovenska na
všetkých úsekoch hospodárskeho i spoločenského života, vrátane kultúry, ktorá
tvorí identitu každého národa.
Milan Kupecký
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Pán Kupecký, nie je ten váš pohľad, vyjadrený v glose, priveľmi pesimistický?
OdpovedaťOdstrániťMyslím že nie je pesimistický ale realistický. Pán Kupecký je majster na pozorovanie a glosovanie života v aforizmoch, čo nie je vždy jednoduché v jednej vete zložitú múdru pravdu. Ja to nedokážem ani na dvoch stranách a potom sa ľahko zamotávam. Všimol som si ako rýchlo sa nám v poslednom období vytrácajú zo života i z Cirkvi hodnoty, ktoré sú pre život základné a nevyhnutné, život sa nám komplikuje zbytočne, často stáva ťažkým a pre niektorých doslova peklom. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťPatrí sa odpovedať na otázku pisateľa J.M. Máte pravdu,čo sa týka toho pesimizmu. Čítam, sledujem, pozorujem zhováram sa, no na otázku mi pri stretnutí nik neodpovedá, že sa má dobre. A vypočujem si nejeden príbeh príbehom. Napríklad, ako ho sociálna poisťovňa "okradla" že sa ťažko žiť - parkovať, že potraviny pod reklamnou značkou "Znížené ceny" majú ešte vyššiu cenu ako tú pôvodnú. Ako vláda "cicá" najviac tých najchudobnejších, ľudí, ktorí tvoria hodnoty,vrátane poľnohospodárov. Že pracovať sa neoplatí, že už aj z každého domáceho výrobku, vrátane dochovania si domáceho prasaťa ako kedysi treba odovzdať štátu rentu. Dôchodcovia sú na ťarchu tohto štátu, hlavne že si poslanci bezočivo dvihli platy o tisíc korún, že sem vpúšťame cudzincov, ktorí sa nestotožňujú s našou kresťanskou kultúrou a tak by som mohol pokračovať. Fondy sú určené iba pre vyvolených a mohol by som tak pokračovať. Ako som už raz uviedol, iba humor ma drží tápajúceho sa trocha nad vodou. Mám však jednu mladícku vlastnosť. Viem sa tešiť aj z maličkostí, - hoc bez honoráru mi vyjde nejaký aforizmus, či kniha. Prípadne sa mi dostane pár pochvalných slov, teší ma, že sa mi podarilo aj niečo také vymyslieť, čo sa páči a urobí radosť aj iným. Inak, tak to vníma, ako som uviedol v príspevku. Neprotestujem, keď vidím ako sa ma iní snažia oklamať, no ak o tom viem, trápi ma to a pýtam sa: Čo sme to za ľudia? Žijeme čas vo svete, nielen na Slovensku, ktorý nežičí slušným ľuďom.Tých usmievavých a zhovorčivých ľudí je ako šafránu. S úctou a nech sa nám aspoň trocha darí, vieme, čo bude o 30 rokov no nevieme, čo bude zajtra...milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za odpoveď. I ja vnímam negatíva súčasnosti. Ide mi však o to, ako ste aj Vy naznačili, aby sa pri oprávnenej kritike nevytváral dojem, že Slovensko je nejakou čiernou dierou, že len tu sú veci zlé a inde (na západ od nás) dobré...
OdstrániťSpomeniem jeden postreh. Viem o ľuďoch, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, ale na odborné lekárske prehliadky chodia k našim lekárom – majú to tu pri porovnateľnej kvalite rýchlejšie a lacnejšie.
Kupeckého " pesimizmus" je iba zrkadlom reality...taká je skutočnosť. Sen o veľkej Európe sa mení na dym...Už Dostojevskij v druhej polovici 19.st.napísal, že ruskí Slovania pomôžu menším slovanským kmeňom lepšie sa adaptovať a prežiť, ale odmenou bude fakt, že sa mu obrátia chrbtom a budú ho osočovať v západných krajinách... už je to skutkom. Strácame schopnosť sa zomknúť, kľúče na uliciach už nič nevyriešia, iba poukážu na našu nespokojnosť. A to je všetko...ak nebude právo čisté ako Božie oko, tak spoločnosť nemôže fungovať v optimálnych podmienkach života.Zapríčinili sme si to sami nesprávnym výkladom humanity a humanizmu vôbec.Akékoľvek ústupky zo svojich predssavzatí sa v budúcnosti odzrkadlia v problémoch, ktoré nebudeme mať šancu riešiť...Tu už totiž nejde iba o objem práce a kto ju realizuje, tu sa hrá o identitu národa. Nesúhlas s Marrakášskou dohodou je prvý pozitívny krok, ale je iba krok. A kráčať treba neustále...takže je tu nádej za hmlou pesimizmu...V.J.
OdpovedaťOdstrániťNeviem, co ste chceli povadat tym, ze niektore javy v nasej spolocnosti do Neznej neboli. Ze bolo lepsie? Ze nebola korupcia? Vsetci boli spokojni, lebo nebola ziadna kritika, ktora by poukazovala na negativa systemu? Zrejme preto, ze nemohla byt, nie preto, ze bolo vsetko v poriadku.
OdpovedaťOdstrániťZ Vašej odpovede predpokladám, že ste socializmus nezažili. Ja áno. Polovicu aktívneho života som prežil v socializme. Pamätám si dobré aj zlé stránky tohto systému. Mohol by som popísať x stránok textu a neprišiel by som k výsledku či bolo alebo nebolo lepšie za socializmu. Ale jedno som si uvedomil až po "revolúcii", keď nás prepadol zničujúci pocit neistoty. Tento pocit neistoty sme v socializme nezažívali. Žili sme v pohode a istote, len sme o tom nevedeli! Za tým pocitom pohody a istoty mi je ľúto. Za tú pohodu a istotu by som asi vymenil súčasnú "slobodu". Samozrejme, je to zjednodušené ale tak to cítim. A bol by som veľmi opatrný pri znevažovaní socializmu pred obyčajnými ľuďmi.
Odstrániťiste chyby boli aj vtedy. Dokonalé to bude až v Božom Kráľovstve. Mnohí sa právom pýtajú, prečo sa nám tak komplikuje život, totalitu ideologickú nahradila totalita majetku a peňazí a človeka nikto nepripravuje na to ako v nej obstáť. A tých negatívnych javov v spoločnosti pribúda. Každý sa má právo pýtať, či bolo lepšie vtedy alebo je dnes. Dnes síce máme teoretickú slobodu ale mnohí nemáme prostriedky ako ich dosiahnuť, napríklad necestujem, pretože nemáme za čo. Niektorí mladí nemôžu študovať, lebo ich rodičia im to nedokážu zaplatiť... A vplyvy rozličných ideológií nás nenechávajú na pokoji ani v súčasnosti, vtedy to bola komunistická, dnes ich máme celé zástupy a každá sa usiluje človeka oblbnúť. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťNebola taká chudoba, bezdomovci, žobráci, obyčajní ľudia, ktorí nemajú ako podnikať a nemajú prácu a žijú zo svojho chudobného dôchodku (oklamaného zavedením inflačného eura), nemyslím tým Obyčajných ľudí Maťovičovú rodinu ukrytú v straníckej bunke a vysoko dotovanej, podobne rafinovane ukrytej, ako boli kedysi vysokí stranícki funkcionári a politici. Ak ste nedajbože z rodiny privatizačnej (zlodejskej), tak prepáčte, vás sa to potom netýka, je to najmä o marazme v ktorom žijeme. Je toho viac, mladí ľudia, ktorí bez rodičovskej podpory (podstaty) si nevedia založiť, ani uživiť rodinu. Kedysi si ľudia brigádnicky pomáhali, hoci tiež sa kradlo i bude kradnúť, lebo ľudská bytosť (svet) je postavený a funguje na klamstve, človek dnes stretá iného človeka (vraví sa tomu biznis) aby ho mohol ošmeknúť. Uvediem príklad, kedysi komunisti bojovali za sebestačnosť v potravinách, načo sú počítače, keď musíme jesť potraviny, ktoré si vieme (zdravé) dorobiť? Predtým mal predseda družstva dom a mal ho aj robotník. Komunisti robili socializáciu, dnes sú nie žiadne vlastnícke vzťahy, polia (vrátane urbariátu) obrábajú cudzí ľudia. Viď zlodej Kiska, nestačí.? Boli aj vtedy chyby, mali sa dobre relatívne všetci ak aj tí, kltorým sa nechcelo, lebo každý musel byť zamestnaný (umelo) a myslíte, že je to v štátnej správe dnes ináč? Kde vy vlastne žijete, koľko máte prosím vás rokov a stretávate sa s ľuďmi, ktorí postavili pred tzv. Nežnou tento štát na nohy. Nehovoriac o medziľudských vzťahoch, dnes musíme mať vďaka diktátu USA 16 stíhačiek, a nemáme na posyp chodníkov, a pomaly ani na chleba. Papaláši si zdvihli platy o tisíc eúr, nehovoriac o ďalších výhodách a spodine zvýšili dôchodcom o pár centov. Pohybujete sa dnes medzi ľuďmi a žijete v tomto klamlivom prostredí (najviac peňazí sa dáva na zabíjanie ľudí)? Neviem čo vám ešte povedať. Vy ste neboli nikdy chorá? Stačí si sadnúť do nejakej zdravotníckej čakárne a hneď začnete nadávať na svojvôľu a benevolenciu zdravotníkov. Hádam stačí. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť