|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Toto je svedectvo Icchaka, poľského Žida, ktorý
po niekoľkých desaťročiach prišiel z Izraela do Poľska, aby sa vyrovnal so
svojimi adoptívnymi rodičmi, viedol ich k zmiereniu s Bohom vo sviatosti
pokánia a ukázal im milujúceho Ježiša, ktorý odpúšťa a umožňuje odpustenie,
ktorý je Pravda a Milosrdenstvo samotné.
A to sa podarilo. Žid z Izraela
priniesol požehnanie a vieru poľskej rodine, stratenej a žijúcej ďaleko od
Boha. Priniesol im Ježiša, Božieho Syna, Mesiáša Poliakov a Židov.
Mali sme
šťastie privítať ho aj v redakcii Miłujcie się!
A súhlasil so zapísaním
svojho svedectva:
Keď ma moji priatelia v redakcii Miłujcie się!
pozvali, aby som sa modlil Korunku k Božiemu milosrdenstvu, nevedel som, čo to
znamená. Usadil som sa v kaplnke spolu s nimi a počúval som. Zrazu som
pocítil, aká hlboká a milá Bohu je modlitba za milosrdenstvo pre celý svet.
Kľakol som si a modlil som sa s nimi, prosiac o milosrdenstvo pre hriešnikov, o
obrátenie zločincov, o ešte jednu šancu pre svet pred Posledným súdom.
Zistil som, že Korunka k Božiemu milosrdenstvu je znakom Pánovej lásky k
národom. Prosíme v nej o milosrdenstvo „pre nás a pre celý svet“. Iba ten,
kto sa cíti byť svätý, neprosí o milosrdenstvo. My prosíme, pretože vieme, že
len ono nás môže zachrániť.
Som poľský Žid. Stalo sa tak, že nepoznám
svojich rodičov, ale preto, že som bol ôsmy deň po narodení obrezaný
v súlade s rituálom (Brit Mila), som si istý, že moja matka musela byť
Židovka. Bol som vychovaný v sirotinci pre židovské deti, ktoré viedli sestry
uršulínky. Ich láska, starostlivosť a obetavosť mali ohromný vplyv na mňa a
moju dušu, ale nestal som sa katolíkom.
Keď bol sirotinec rozpustený, mal som šesť
rokov. Vzala si ma poľská rodina, ktorá ma adoptovala. Som im za to veľmi
vďačný, aj keď som ako malý Žid veľa vytrpel. Chlapci vo dvore ma opovržlivo
volali „Icek“ – napriek tomu, že som dostal poľské meno a im bolo zakázané ma
takto nazývať. Aj moji pestúni si niekedy dovolili posmievať sa mi pre moju
obriezku – ale ja im to nemám za zlé.
Odpúšťam im všetko kvôli Ješuovi (Ježišovi
Kristovi), židovskému Mesiášovi, ktorý vykupuje ľudí z každého národa. Navyše
si myslím, že sa to všetko muselo stať, že moje objavenie sa na ich ceste – a
ich na mojej – nebola náhoda. Nenáleží človeku súdiť iných, to je vec Boha. On
je skvelý a spravodlivo súdi každého. Človek vždy krivdí tomu, koho súdi;
ponižuje ho, čo svedčí o nedostatku pokory. Nikdy nevie a nepozná svojho
blížneho tak, ako ho pozná Pán –zvnútra. Nemohol som už dlhšie nosiť v sebe
bremeno minulosti, preto som prišiel zmieriť sa s pestúnskymi rodičmi a
požiadať ich, aby šli na spoveď a aby sa zmierili s Bohom.
Sme povolaní žehnať a nie zlorečiť, a
preto s úprimným srdcom chcem žehnať ich, ako aj celé Poľsko a poľský národ.
Pán Boh nikdy nikoho nenúti, aby žehnal druhým – nenútil ma, aby som žehnal
poľský národ, aby som bol pre vás bratom, aby som vás miloval. Prišiel som sem,
pretože Pán tak chcel, on ma k tomu pritiahol, pretože vás miluje.
CESTA K POZNANIU
Môj silný cit židovskej identity spôsobil, že
po dokončení vzdelávania som sa rozhodol urobiť „aliju“ – návrat do krajiny Praotcov, do Izraela. Ako som už spomenul, nestal som sa katolíkom napriek
nátlaku mojich pestúnov. Myslím si, že nedostatok príkladu autentickej viery z
ich strany vytvoril v mojom srdci blokádu, pretože ich spôsob života bol vo veľkom
nesúlade s tým, čo som zažil so sestrami uršulínkami. V srdci som mal veľkú úctu
ku Katolíckej cirkvi a bol som presvedčený, že kresťanstvo musí mať v sebe
Božiu pravdu a poslanie vo svete. Napriek tomu som však bol ako väčšina Židov
znepokojovaný tým, že príslušnosť k Cirkvi je zradou Boha Izraela.
V Izraeli som sa stal študentom Ješivy –
židovskej vyššej náboženskej školy. Objavil som ohromné duchovné bohatstvo
Izraela: Talmud (knihy Mišna a Gemara), náuka praktického judaizmu (halacha) a kniha
Zohar, ktorá obsahuje najväčšie tajomstvo židovskej spirituality. Halacha sa
stala základom môjho života a správania, objavil som v nej bohatú symboliku
vernosti Bohu v každodennom živote, služby Bohu v chráme svojho srdca.
Učil som sa byť verným v malom, aby som bol
verný aj vo veľkých veciach. Zrazu som zistil, aké blízke je to všetko ku
kresťanskej spiritualite, o ktorej som sa dozvedel v Poľsku. Napríklad: Kniha
Zohar hovorí o strome života (Ec Chaim) – ale veď tým stromom je Ježiš,
vyrastajúci zo židovských koreňov a dávajúci ovocie života všetkým národom
(porov. Rim 11,16–24.). Nachádzal som Yeshuu – Ježiša skrytého v každom
prikázaní, v každom obrade a každom tajomstve judaizmu, a predovšetkým v každej
svätej knihe hebrejskej Biblie. A tak počas môjho štúdia na židovskej vyššej
náboženskej škole mi pomaly padalo beľmo z očí.
Na tomto mieste by som chcel obrátiť na
všetkých kresťanov s prosbou, aby neodsudzovali ortodoxných Židov kvôli
nedostatku viery. Ich oči sú zaclonené a oni skutočne nevidia, že Yeshua Ha-Mashiach
(Ježiš Kristus) je prítomný v nimi vyznávanom judaizme. Dokonca majú jeho
meno napísané vo svojej vlastnej modlitebnej knihe a každoročne to hovoria na
sviatok Jom Kippur: „Yeshua Sar ha-Panim“ („Ježiš, princ tváre [Pánovej]“) –
čiže minister, ktorý reprezentuje Boha Izraela), nazývajú ho Vyvýšeným, ešte
väčším ako anjeli. Avšak drahí bratia a sestry, verte mi, že skutočne možno
vyslovovať meno Ježiša a nevidieť Ho. Preto prosím, aby ste nesúdili Židov, ale
pomohli im odstrániť závoj z očí a uzrieť Toho, koho oni už dávno poznajú,
ale vidia „akoby v zrkadle“. Naozaj potrebujú vaše modlitby a vašu pomoc!
Pravdaže, to je pôsobenie Mesiáša, to
Najsvätejší Pán, Boh Izraela, otvára oči – závoj je strhnutý – a zrazu
v spisoch hebrejských, v spisoch židovských vidno svetlo, ktoré by človek
nikdy v živote nemohol uzrieť vlastnými silami. Je to možné len vďaka
osvieteniu, ktoré osvieti každého z nás. Toto svetlo je „Yeshua Ha-Mashiach“
(Ježiš Kristus), ktorý povedal o sebe: „Ja som svetlo, ja som strom života, ja
som cesta, ja som poznanie, ja som tajomstvo Božie“. On je tým mostom, ktorý
spája celé ľudstvo a vytvára jeden svet. Večný Pán mi otvoril oči pre túto
vec.
Ukončil som Ješivu a získal certifikát
„sofer stam“– pisára, oprávneného prepisovať zvitky Tóry. Židovská tradícia
vyvinula množstvo zábran a obmedzení, ktoré zabezpečili pretrvanie posvätných
textov v nezmenenej forme až dodnes, preto len ľudia splňujúci požiadavky
tradície (Masora) sa môžu zaoberať prepisovaním Tóry. Okrem toho som získal
oprávnenie inšpektora „kašrutu“– čiže predpisov židovskej rituálnej čistoty,
týkajúcej sa jedla a iných záležitostí každodenného života. Pracoval som v
nemocnici Bnei Brak, ktorú riadili ortodoxní Židia, a vtedy som spoznal moju nastávajúcu
manželku.
Príbeh jej viery a utrpenia je samostatnou
témou. Napokon v USA bola vydaná jej kniha „His Testimony”, takže o tom nebudem
veľa písať. Vysvetlím len to, že pochádza z kňazskej rodiny, teda z rodu Árona,
a keď spoznala v Ježišovi Mesiáša, celá rodina sa od nej odvrátila. Paradoxne,
jej príbuzní takmer vôbec neboli nábožní, nepraktizovali judaizmus, ale keď
vyznala svoju vieru v Ješuu (Ježiša) a začala sa vystríhať sabatu a iných
židovských predpisov, všetci ju považovali za zradkyňu židovstva. Bola vyhodená
z domu – bez groša, bez práce, bez možnosti vrátiť sa ... Vtedy vlastne Boh
spôsobil, že sme sa zoznámili.
VYZNANIE VIERY
Bol som erudovaný v Písme, človek vzdelaný a
dodržiavajúci židovské tradície. Náhle sa Boh dotkol môjho srdca a vďaka
svedectvu mojej ženy sa všetko uložilo v mojej mysli v jeden celok: moja
katolícka výchova v Poľsku, rekolekcie, ktorých som sa zúčastnil, stretnutia s
mesiánskymi Židmi v Krakove, dôvera v Ježiša ako Pána a Spasiteľa, židovská
vzdelanosť a religiozita. Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus), prítomný vo
všetkých neľahkých epizódach môjho života, sa mi dal poznať ako ten, o ktorom
spoločne svedčí židovská Biblia, ústna židovská tradícia, zvyky a rituály
judaizmu, ako aj 2 000-ročná tradícia kresťanstva. Spoľahol som naňho
a práve Jemu som spolu so svojou ženou zasvätil náš spoločný život.
Pravdaže, viera v zmŕtvychvstanie a božstvo
Ješuu (Ježiša) neznamená, že sa musíme vzdať judaizmu. Sám Ješua (Ježiš) bol
predsa Žid, verne dodržiavajúci všetky príkazy Tóry a takisto konali jeho
učeníci. Nenávisť krajanov, rodených Židov, k Nemu bola dôsledkom
zatvrdnutosti, ktorá však priviedla k spáse celý pohanský svet – zmierený s
Bohom skrze Ježiša. A napriek tomu to bola Božia vôľa, aby apoštoli svedčili
pred Sanhedrinom, pred predstavenými synagóg a vodcami izraelského ľudu.
Dnes je podobná situácia. Keby som prestal
dodržiavať židovskú tradíciu, prestal by som existovať pre môj národ.
Považovali by ma za gója, ktorý nevie nič o ozajstnom judaizme a ktorý zradil
vieru Praotcov. Preto aj s ohľadom na nich zostávam stále Židom, sláviacim
sabat a židovské sviatky, prepisujúcim kóšer zvitky Tóry a dodržiavajúcim
halachu. Okrem toho by moje svedomie v Bohu nedovolilo vzdať sa všetkej
múdrosti a duchovnosti Izraela, v ktorom je „zašifrovaný“ Spasiteľ, Pán Yeshua Ha-Mashiach
(Ježiš Kristus). Verím v Ježiša Krista ako môjho jediného Pána a Spasiteľa,
cítim sa naplneným Židom.
Z Božej vôle horliví prenasledovatelia,
zaslepení ako kedysi Šavol – svätý Pavol, ma udali vedúcemu rabínovi nášho
mesta pre moju vieru. Bol som predvolaný a rabín slávnostne oznámil, že ako
odpadlík už viac nemôžem prepisovať sväté knihy judaizmu. Spýtal som sa ho,
odkiaľ vie, že som odpadlík. Vtedy odpovedal triumfálne: „Pretože čítaš gójsky
Nový zákon a veríš v Ješuu, ako keby bol Mesiášom.“ „Áno,“ odpovedal som, „ale
či sám rabín nevyslovuje meno "Yeshua Sar ha-Panim" počas Jom Kippur? Či nie o
Mesiášovi, synovi Jozefovom, hovorí náš Talmud? Či nie o trpiacom
Mesiášovi hovorí prorok Izaiáš? Či nie o Mesiášovi, strome života, hovorí Zohar?
Či nie Mesiáš, syn Dávidov, má vládnuť nad národmi? Ja vôbec nepotrebujem čítať
Nový zákon, aby som uveril v Ješuu Mesiáša – živého Božieho Syna! Či nie sú
väčší odpadlíci vyznávači rabínov z Ľubavič, ktorých všetci uctievajú a
pokladajú za zbožných Židov, a oni veria, že mŕtvy rabín môže niekoho
spasiť?“
Rabín pouvažoval a povedal: „Máš pravdu. Nie
si odpadlík. Súhlasím s tebou, že viera v Ješuu nepopiera našu tradíciu a je v
súlade s ňou. A predsa, s ohľadom na zástupy, musím ti zakázať
prepisovanie Tóry.“
No Boh má svoje plány. Som presvedčený, že
niektorí uverili v naše svedectvo, ale zachovali mlčanie, aby „ich nevylúčili
zo synagógy“. Pre mňa osobne a pre mnohých mesiánskych Židov sa Skutky
apoštolov neskončili. Viera sa rodí v podzemí. Naše vyznanie, že Yeshua Ha-Mashiach
(Ježiš Kristus) je Mesiášom celého sveta, Izraela tiež, vyvoláva ostrú reakciu
ortodoxných Židov. Sme pripravení na čokoľvek, pretože vieme, že Izrael je
rovnaký ako pred dvoma tisíckami rokov. Modlím sa za požehnanie od Boha
Izraela, pretože on je mojím Bohom, pre tých, ktorí ma prenasledujú.
SLUŽBA BOHU VO SVÄTYNI SRDCA
Svet potrebuje Mesiáša – Krista, Emanuela –
Boha s nami, a naším poslaním je prinášať Pravdu a vydávať ovocie lásky,
dobroty a oddanosti Pánovi. Toto ovocie prináša zemi mier. Verím, že vďaka Nemu
Izrael prijme skutočného Mesiáša, na ktorého čaká. Verím, že Poľsko bude
zachránené od všetkých závislostí, od nepriateľa tohto sveta, ktorého ducha
nemožno nasledovať, pretože vedie k hriechu, k smrti. Ježiš tento hriech
porazil. Spasiteľ je tak blízko, on je tu, on je medzi nami! Rozsudky Pána a
Pánova láska nepoznajú hraníc, a ľudská myseľ nie je schopná preniknúť do
božskej múdrosti vo veciach Izraela a každého človeka. Spasenie bolo pripravené
pre každého človeka, pre každý národ. Ježiš je cesta z pádu, od zhanobenia.
Dokonca aj tým, ktorí prepadli alkoholizmu, drogovej závislosti a akýmkoľvek
iným závislostiam, Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) môže prinavrátiť plné
človečenstvo, môže ich učiniť požehnaním pre iného človeka, pre rodinu, pre
deti. Môže pozdvihnúť každý národ bez akejkoľvek výnimky. Slovo Božie, ktoré
sme prijali, má silu uzdravovať, liečiť duše. Oslobodzuje ho pred potopou v
záležitostiach tohto sveta, oslobodzuje od každého otroctva, pretože Kristus
nás oslobodil od všetkých pút.
Len pokánie nám umožňuje prijať Ježiša,
Spasiteľa. Len pokánie, modlitba a odpustenie vedú k Stromu života a užívaniu
jeho ovocia. Ak človek je toto ovocie a žije s ním, Božia svätosť mu
umožňuje milovať iných, modliť sa spoločne, ničiť existujúce steny a rozdelenia.
Každý, kto pristupuje k sviatosti pokánia, aby prijal Božie milosrdenstvo,
je určite k niečomu zaviazaný. Ak si ukradol, vráť, a ak si niekomu ublížil,
priznaj: „nebol som človek, keď som vo vzťahu k tebe bol taký a taký.“Ide o
zadosťučinenie. Uzmierovanie s blížnym je čímsi prekrásnym pred Najsvätejším,
Večitým.
Odpustiť dokáže len človek modlitby. Niet
pochýb o tom, že základom, fundamentom žitia viery je každodenný život
modlitby. Človek je ohrozený hriechom. Modlitba je ochrana. Začína sa pred
východom slnka a končí sa po jeho západe – mala by trvať neustále, vždy, celý
deň – požehnaním darov a neustálym vďakyvzdaním. Z modlitby čerpáme silu, na
splnenie všetkých svojich úloh a naplnenie svojho poslania. Bez modlitby človek
môže počítať len s vlastnými silami. Modlitba učí dôvere vo Večitého, v
spoliehanie sa na Jeho priazeň, na jeho Ducha, na Jeho múdrosť, nie na ľudskú
múdrosť či vzdelanie. Skromní rabíni vždy hovorili, že pýcha predchádza pád a
zatvára cestu k poznaniu.
Pán Ježiš povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som
tichý a pokorný srdcom.“ Pre skutočne veriacich mesiánskych Židov je modlitba
hlbokým, veľmi hlbokým osobným stretnutím s Bohom, osobné stretnutie
s Mesiášom, ktorého meno je Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus). Toto
stretnutie vždy vedie k láske k Pánovi a láske k ľuďom. Ak modlitba nevedie k
láske a odpusteniu, nie je to modlitba, ale iba vyslovovanie krásnych
formulácií. Len človek, ktorý je skutočne zmierený, ide Pánovou cestou. V Novom
zákone to dokazuje Ježišova modlitba: „A odpusť nám naše hriechy, ako i my
odpúšťame svojim vinníkom.“ Odpustením človeku, odpustením národu, dostávame
odpustenie pre samých seba. A toto je základ kresťanstva –pokánie, odpustenie,
pokora – taký príklad dal náš Pán.
Ak človek nezotrváva pri Strome života, pri
Ježišovi, a ak nie je s ním zviazaný, je odkázaný len a výlučne na svoju
filozofiu. Avšak Pánova milosť nás vštepuje do Stromu života. Ak utekáme od
milosti, ak zanedbáme smerovanie k zmiereniu, ak nenadväzujeme osobný vzťah s Bohom,
vtedy ľahko, ako kedysi Eva, siahame po ovocí hriechu. To môj osobný kontakt s
Mesiášom a moje vážne úmysly smerovať k cieľu, ktorý mi Pán určil, ma uschopňuje do Jeho služby, na ktorú som bol povolaný, uschopňuje ma byť verný vo
veciach malých i veciach veľkých. Každý je povolaný slúžiť druhým, povolaný
priniesť liek svojmu okoliu, svojej rodine, svojmu domovu, aby ho prinášal
všade tam, kde je akákoľvek choroba.
Pravdaže, na zemi nie je ani jeden spravodlivý
človek, ale svätý Boh neustále vyzýva: „Buďte svätí!“ Mesiáš je zdrojom
svätosti, pretože On, ako svätý, čistý, nepoškvrnený, nevinný Baránok, sa
vydal, aby nám daroval túto svätosť. Ako môžeme prijať tento Jeho dar? Predovšetkým tak, že Jeho slová žijú v nás. To Božie slovo mení prostredie, vytvára atmosféru lásky
a pokoja.
MILOVAŤ
Boh hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha,
celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a blížneho svojho
ako seba samého.“ Ako možno milovať svojho blížneho? Nerob inému to, čo je
nemilé Tebe, no to, čo je Tebe dobré, urob Tvojmu bratovi. Ak by teraz prišiel
Pán, zvolali by sme: „Ó! Kráľ!“ Ale blížnemu by sme povedali – „Čo ty znamenáš?
Kým si? Človekom!“ Nikto by sa však neodvážil urobiť z Pána takého
človeka. Pán chce, aby sme s druhým zaobchádzali ako s kráľom. Vtedy, keď
milujeme, sme soľou zeme. Naše telo je však slabé, musí byť solené hodnotou
slov života, aby sa neskazilo.
Svet nás pokúša technikou, komfortom, túžbou
vlastniť. Či Satan nepovedal Yeshuovi Ha-Mashiach: mám všetko vo svojich
rukách, všetko je podriadené mne, pozri, každý vládca, dokonca aj Židia
podliehajú mne? Toto je lož, podvod. My však vieme, že iba Ježišovi máme veriť,
len Jemu dôverovať, Jeho milovať a pre Neho žiť. Kvôli Ješuovi (Ježišovi)
spolucítim s tým bratom, ktorý trpí – ak jeho bolí, je to tak, ako keby bolelo
aj mňa, pretože sme všetci Pánovo Telo. A ak niekto trpí, trpí v Pánovom tele.
A preto Ješua (Ježiš) vyzýva: „Berte navzájom svoje bremená!“ Toto chce Pán od
nás. Nenúti nás do toho, len to očakáva. On hovorí: „Si verný služobník,
neobávam sa o teba. Určite vezmeš bremeno iného a tým dokážeš, že ovocie života
je víťazné. Ukážeš, že Kristus Pán vstal zmŕtvych a žije v tebe. Si povolaný
priniesť svetlo života ostatným.“
Cirkev vždy znovu vzbudzuje k tomu, aby
sme žili Božie slovo, po opustení kostola priniesli domov pokoj a harmóniu
v rodine, každý deň žili Božie zjavenie, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, vždy
sa opájať Kristom – na každom mieste: doma, na ulici, v práci – všade.
Moja viera v Krista ma priviedla k vám, k
Poliakom, aby som vám svedčil o každodennom živote Žida, veriaceho v Mesiáša.
Pán ma urobil sprostredkovateľom medzi národom židovským a národom poľským
i každým iným. Toto je akoby prorocký znak zmierenia a pokoja pre svet.
Príde čas, keď sa všetko rozjasní. Potom ho spoznajú všetky národy a povedia
jednu vetu: „Pán a kráľ je jeden, Jeho meno je jedno a On je Kráľom celého
sveta.“ V Ňom nájdeme odpoveď na všetky otázky, na všetky starosti.
Prišiel som sem z Pánovej milosti. Modlím sa,
aby všetci Poliaci rozpoznali, že Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) je pravý
Mesiáš, ktorý odpúšťa všetky hriechy a dáva víťazstvo v osobnom, rodinnom a
spoločenskom živote. On s nami nesie kríž utrpenia a pomáha nám prijať
všetky nedostatky a zlyhania. Prišiel som vás prosiť, aby ste sa nanovo
zmierili sami so sebou a s Bohom, ktorý vždy dáva šancu, ktorý neuzatvára svoje
milosrdenstvo pre toho, kto padol. A nepriateľa, ktorý vás vyrušuje – zlého
ducha, ktorý chce žiť medzi tými, ktorí sú oddaní a zasvätení Bohu – zo svojho
života odstráňte. Ten vás musí opustiť, pretože Pán je s vami!
Bože večitý, Boh Izraela, Boh Poľskej
republiky, prichádzam v mene Yeshua Ha-Mashiach, Mesiáša Izraela a Mesiáša
Poľska i iných národov, a ďakujem Ti, že som spoznal svojich bratov. Prosím o
požehnanie pre všetkých, na každom mieste, v každom dome i v rodine. Nech Pán,
večný Pán, Boh Izraela, žehná vás veľkým a hojným požehnaním jeho milosti. Nech
vyleje svoju milosť na Poľsko, na tých, ktorí potrebujú spasenie, uzdravenie z
chorôb a záchranu z nešťastia a slabosti. Pane, Ty počuješ, Ty ma poznáš – a
preto ich žehnám a ďakujem; určite aj oni žehnajú môj národ. Dnes som vyhlásil,
že poľský národ je mojím národom a oni sú moji krajania, pretože som sa
tu narodil. Ty si ma sem priviedol, aj keď som si myslel, že to nie je možné. Ty,
Pane Večitý, robíš zázraky, robíš nádherné veci, miluješ nás. Nech sú
požehnaní kňazi i tí, ktorí nimi budú.
Verím, Pane, že si dal dar Katolíckej cirkvi.
Oni sú verní Tvojim zásadám, uvedomujú si, že sú povinní zodpovedne prijať tie
milosti, ktoré cez nich dávaš všetkým. Nech sú požehnaní! Prosím, zachráň
poľský národ. Prosím, žehnaj všetkých Poliakov, aby sa vzájomne podporovali,
jeden druhému pomáhali, milovali sa a posilňovali navzájom v mene Yeshua Ha-Mashiach
(Ježiša Krista).
Modlime sa, aby všetky národy spoznali
Mesiáša. Modlite sa za Židov, aby sa otvorili ich oči a srdcia. Svedčite o
židovskom Mesiášovi (Ježišovi Kristovi) svojím životom a slovom. Žehnajte
izraelský národ, ktorý svojou nevernosťou zatvoril cestu Božiemu milosrdenstvu
a už dvetisíc rokov nemôže zažiť mier. Odriekajúc Korunku k Božiemu
milosrdenstvu pamätajte na Abrahámových potomkov, „rodených Židov“, aby každý z
nich hovoril: „Ješua, ani batuach becha!“ („Ježišu, dôverujem Ti!“).
Icchak – Žid z
Poľska
(Preklad článku publikujeme so súhlasom
redakcie časopisu Miłujcie się!)
Dostali sme do redakcie názor čitateľa, ktorého v zmysle jeho textu možno považovať za odborníka na problematiku, nepovažoval však, žiaľ, za vhodné priamo sa zapojiť do diskusie. Keďže však jeho názory sú relevantné a ja sám ako autor, alebo lepšie povedané prekladateľ, článku by som ich rád videl čierne na bielom, rozhodol som sa pre kompromis. Zverejňujem mail čitateľa bez uvedenia jeho mena v nádeji, že sa rozvinie odborná diskusia k článku. Tu je uvedený mail:
OdpovedaťOdstrániť„Pán Maršálek, pán Dučák,
či existencia mesiánskych židov má význam pre židovské spoločenstvo - podľa mňa áno aj nie:
áno - pretože aj čiastočný krok k Pravde je dobrý pre človeka
nie - pretože mesiánski židia to nepovažujú za polcestu, ale za akýsi privilegovaný piedestál, to je napr. aj to vyjadrenie mesiánskeho žida v časopise Nahlas, že oni nemusia konvertovať, lebo ani pohania v časoch Krista sa nemuseli stať židmi, keď uverili v Krista, oni to berú ako formalitu, žeby mali konvertovať na katolícku vieru.
Ono toto je podľa mňa téma presahujúca diskusiu na webe, na toto by bol potrebný seminár (predbežné prípravy, resp. snaha tu už je), pretože tu vlastne ide už o konfrontáciu Nostra Aetate s realitou, čiže keď budete diskutovať s niekým, kto sa odvoláva na súčasný oficiálny pohľad RKC na problematiku katolícko-židovského dialógu a budete to konfrontovať s konvertitmi (zo židov na katolíkov), tak sa dostanete do sporu. A v tomto v podstate ustúpil aj arcibiskup Zvolenský voči Rintelovi z ÚZŽNO na tom nedávnom stretnutí k židovskému sviatku Chanuka.
Toto som zažil dávnejšie v diskusii o islame s kamarátmi katolíkmi - je tu spor oficiálne stanovisko Cirkvi vychádzajúce z Nostra Aetate vs názory Cirkevných otcov a svätcov naprieč históriou, presne do tohto bodu sme sa dostali Nostra Aetate vs svätci, a to je "len" debata o islame, ktorý vznikol 6. storočí po Kristovi, takže tam by to malo byť úplne jasné, ale nie je ani v Cirkvi, o čom svedčia aj výzvy jedného z najlepších islamológov vo Vatikáne egyptského jezuitu Samira Khalila Samira, že ani najvyšší predstavitelia Cirkvi nie sú oboznámení s problémom islamu, a naprával aj pomýlené tvrdenia pápeža Františka o islame. Toto sú fakty, ktoré sú pre niektorých katolíkov ťažko prijateľné, pretože vyjdú s obvinením, čo som sám zažil, že nerešpektujem autority.
A čo potom diskusia o katolícko-židovskom dialógu? To už je iná úroveň ako o islame, tam už je to "tenký ľad", o čom svedčia aj útoky na emeritného pápeža Benedikta XVI. z jednej strany, že chce evanjelizovať Židov a zároveň z druhej názorovej strany, že prečo hovorí len o dialógu so židmi a nie otvorene o evanjelizácii...
Dúfam, že sa mi podarilo objasniť, v čom vidím problematiku tejto diskusie, čím ju ale nezamietam, nemám nič proti tomu, aby ste tam uvedené informácie vložili, je toho ale veľa, tak skúste prípadne postupne.“
Tajne som dúfal, že sa mi predsa len podarí rozbehnúť diskusiu k článku, ale akosi sa nikto nemá k činu a mne doposiaľ k zapojeniu sa do diskusie bránilo množstvo objektívnych, ale aj subjektívnych ťažkostí, takže celá vec „stála na vedľajšej koľaji“. Zdá sa však, že to predsa len ostane na mojich pleciach, takže sa do toho musím pustiť. Najprv hádam zopár poznámok k polemike, otvorenej mojím oponentom, ktorého som sľúbil nemenovať. Môj oponent píše, že „existencia mesiánskych židov má význam pre židovské spoločenstvo - podľa mňa áno aj nie:
Odstrániťáno - pretože aj čiastočný krok k Pravde je dobrý pre človeka
nie - pretože mesiánski židia to nepovažujú za polcestu, ale za akýsi privilegovaný piedestál...“
Čo k tomu dodať? Môj oponent veľmi správne vystihol, že „aj čiastočný krok k Pravde je dobrý“. Tento vynikajúci postreh by som chcel rozvinúť. Po stáročia existovali v židovskej pospolitosti vo vzťahu ku Kristovi 2 veľké tábory ľudí: tí, ktorí neprijali Ježiša za svojho Mesiáša a tí, ktorí ho prijali a konvertovali na katolícku vieru s tým, že sa od nich zvyšok židovského spoločenstva dištancoval. Od istého času sú však v židovskej pospolitosti 3 významné tábory vo vzťahu k Ježišovi – Mesiášovi: ortodoxní židia, ktorí naďalej odmietajú prijať Krista za Spasiteľa, mesiánski židia, ktorí síce prijali Krista za Spasiteľa, ale neprijali ešte úplnú katolícku náuku a napokon tretí tábor tvoria židovskí konvertiti, ktorí sa úplne zriekli predchádzajúcej viery a stali sa plnoprávnymi členmi Katolíckej cirkvi. Toto je mimoriadne významný kvalitatívny posun v židovskej pospolitosti. Tento posun úplne mení pomery v židovskom spoločenstve. Zatiaľ pre krátkosť času len toľko. Ostatné úvahy budem rozvíjať postupne.