Termín prezidentských volieb je už známy: prvé
kolo sa bude konať v sobotu 16. marca a prípadné druhé kolo
v sobotu 30. marca 2019. Záujemcov o post prezidenta Slovenskej
republiky je viac než dosť, dá sa teda očakávať tvrdý predvolebný súboj – budú
sa na ňom podieľať nielen samotní kandidáti a ich volebné štáby, ale aj –
a najmä – masmédiá.
Právomoci prezidenta, dané naším právnym
poriadkom, nie sú veľké, napriek tomu ide o významnú funkciu. Prezident
reprezentuje štát navonok a smerom dovnútra nemalou mierou ovplyvňuje
charakter politiky i celospoločenskú klímu. Časť občanov – voličov si to
uvedomuje, niektorí budú azda až nezdravo drukovať jednému kandidátovi
a brojiť proti ostatným. Väčšina však zrejme zostane ľahostajná – mnohí
k voľbám nepôjdu, ďalší sa budú rozhodovať na poslednú chvíľu, pod vplyvom
volebnej kampane, propagandy či priamo manipulácie.
V časti verejnosti panuje názor, že
voľbami sa nič podstatné nezmení a nevyrieši, že jeden hlas nič nezaváži,
preto je zbytočné unúvať sa k volebnej urne. Nuž, niekedy je naozaj ťažké
vybrať si spomedzi kandidátov, ale v tohtoročných voľbách si budeme
vyberať budúceho prezidenta z nebývale širokého spektra záujemcov. Navyše,
hlavne v prvom kole môžu byť výsledky tesné, o postupujúcich rozhodne
angažovanosť a disciplinovanosť tej-ktorej (aj neveľkej) skupiny voličov
(je nepravdepodobné, že by sa rozhodlo už v prvom kole). No hlavne, účasť
vo voľbách je prejavom občianskej zodpovednosti.
Pokúsme sa teraz o malú prognózu. Skúsme
odhadnúť trajektóriu týchto volieb:
V priebehu kampane sa z množiny
kandidátov vyčlenia traja či štyria s najvyššími preferenciami, medzi nimi
sa rozhodne, ostatní budú viac-menej štatistami. O postupové miesta sa
zvedie tuhý boj. Prekvapenia sa pritom nevylučujú.
Druhé kolo naberie dynamiku zvlášť v tom
prípade, ak zostane v hre niektorý z kandidátov označovaných
takzvanými mienkotvornými médiami za populistov či extrémistov. To sa asi
roztrhne vrece s dezinformáciami, útokmi a urážkami.
A konečný výsledok? K zázraku ani
k masovému vzopätiu občianskeho uvedomenia zrejme nedôjde. Prezidentom sa
stane kandidát s najväčšou finančnou a mediálnou podporou – niekto
ako Andrej Kiska.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Slogan istého klasika, ktorý platí aj vo voľbách je, že ak sa nájde „správne riešenie", napríklad uveďme odhodlanie súčasného človeka „proti všem“ kandidáta na post slovenského prezidenta Judr. Štefana Harabina, tak sa spoja proti nemu stovky neprajníkov a hlupákov, ktorí nemajú v tom čo sa deje okolo nás prehľad. Nechcem tým nikoho uraziť, dehonestovať, vnucovať svoju mienku, ani radiť, veď tým by som nechtiac podcenil ľudí iného zmýšľania, vedomostí a intelektu.
OdpovedaťOdstrániťAko pomôcť bežným ľuďom - občanom v ich neľahkej situácii, kedy ich mýlia a zavádzajú rôzne populistické heslá na drahých bilbordoch ? Pán Štefan Harabin sa rozhodol kandidovať bez jediného bilbordu, či plagátu a neinvestovať na volebnú kampaň ani euro.
Zoberme si za príklad doterajšie voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Zaujímala nás predovšetkým výška ich platov a nezaujímal očakávaný efekt. A tak nečudo, že s našou republikou to ide stále dolu kopcom, rýchlym pádom smerom nadol, chudobných pribúda, bohatí sú ešte bohatší a až na pár výnimiek nás trie bieda!
Zjednotené spoločenstvo EÚ nám veľa toho "naordinovalo." Všetky strany majú vykorisťovateľský charakter, hoci sú ľavé, či pravé, alebo „stred“. Potrebná je nie proklamovaná, ale skutočná pomoc našim občanom a podnikateľom, zabezpečenie domácej stratégie, zlikvidovanie cudzích monopolov, a byť ako predtým sebestačnými najmä vo výrobe potravín. V rámci EÚ sme stále na rázcestí, a jej zjednotenie je vo hviezdach, preto reálnou alternatívou sú euroskeptici...
Takzvaná vysnívaná Európska únia nebude, pretože ekonomicky silné štáty neznížia svoju životnú úroveň kvôli tým slabším, zaostávajúcim a chudobným, ako je aj Slovensko. Musíme sa usilovať postaviť sa na vlastné nohy, nestratiť svoju identitu, zvrchovanosť. Preto kvitujem tých, ktorí sa chystajú odovzdať hlas Štefanovi Harabinovi, ktorý ide do volieb s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte. Keďže, ako sa ľudovo vraví, v súčasnosti sme iba "montážnou" dielňou a Kovošrotom.
Hovorí sa, že " jednooký medzi slepými kráľom..." Táto téza by nemala platiť ak ide o voľbu hlavy štátu. Je dobré, ak sú v ponuke rôzne vízie, názory a koncepcie.K čomu to všetko? Hlava štátu je predovšetkým úradníkom slúžiacim všetkým a nie iba vyvoleným. Aspoň tak by to malo byť. Každý z kandidátov má svoje klady i zápory.U jedného ma zaráža naivita, u iného porušovanie zákona, lebo jeho tvár svieti na bilbordoch už skoro rok...nezákonne.Veda sa sťažuje na nedostatok financii zo strany štátu a pritom jeden z vedcov dokáže zaplatiť za svoju reklamu, vraj zo svojho, tisíce euro...Recesisti, špekulanti..aj takí sa nájdu medzi kandidátmi. Nuž, nevoľme menšie zlo,voľme väčšie dobro.Aspoň raz by sme mali myslieť na to, že koho nominujú strany, ten nebude počúvať " vox populi", ale bude poslušný i na poste hlavy štátu straníckemu tričku. Teda nestrannosť, bezúhonnosť a čestnosť...Námet na bezsenné noci...Možno nebudú premárnené...V.Javorský
OdpovedaťOdstrániť