Kopírujem, kopíruješ, kopírujeme...

Ilustračná snímka: PriestorNet

V uplynulých dňoch vyvolala pomerne veľkú pozornosť kauza rigoróznej práce predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. V súvise s ňou zazneli – v masmédiách i na politickej scéne – obvinenia z plagiátorstva, nečestnosti či priamo z podvodu. Mohli by sme sa venovať detailom tohto sporného prípadu, osvetliť postoje jednej i druhej strany, ale azda užitočnejšie bude pokúsiť sa o celostnejšie posúdenie danej veci.

Treba si položiť otázku, ako je možné, že v súčasnosti mnohí žiaci a študenti uspejú s opísanými, respektíve kúpenými prácami. Je to dané len technickými možnosťami? Zrejme nie. Bude za tým niečo viac.

Z vyučovacieho procesu sa vytratil osobný záujem, osobný vzťah a najmä dôraz na rešpektovanie istých morálnych zásad. Vytratil sa poriadok a disciplína. Navyše, zlozvyk kopírovania, bezduchého preberania či napodobňovania je v súčasnom školstve doslova podporovaný, pestovaný. Príkladom môže byť módny trend zostavovania takzvaných projektov, ktoré majú rozvíjať tvorivosť a schopnosť pracovať v skupine, v skutočnosti rozvíjajú skôr egoizmus a lajdáctvo – ono sa totiž predpokladá, alebo prinajmenšom toleruje, že výsledkom takého projektového zadania bude počítačová prezentácia pozliepaná z internetových nálezov, narýchlo, netvorivo a bez námahy zhotovená spôsobom „skopíruj a ulož“.

Éra originálov sa pominula, žijeme v ére napodobenín. Kopírovanie, imitovanie, predstieranie čohosi – to sú príznaky našich čias, spolu s predstavou, že všetko sa dá kúpiť. Vo svete zameranom výlučne na ponuku a dopyt, na úspech a zisk, kde sa všetko prepočítava na peniaze, kde sa voľný trh stal modlou a liberalizmus novým kultom, už akosi niet miesta pre zodpovednosť, trpezlivú obetavú prácu, intelektuálnu poctivosť a náročnosť.

Pravdaže, napodobňovanie nie je vždy zlé. Napodobňovaním sa učíme. Záleží však na tom, koho a čo a akým spôsobom napodobňujeme, kto je naším vzorom a koho dávame za vzor iným. Žiaľ, dnes akoby sme nemali dobré vzory – namiesto osobností, svätcov a hrdinov chceme napodobňovať špekulantov, dobrodruhov, mediálne vyrobené celebrity.

Polemika okolo rigoróznej práce Andreja Danka nie je jediná, opakovane sa v spoločenskom priestore vynárajú pochybnosti o úrovni vzdelania viacerých verejne činných ľudí. Je verejným tajomstvom, že sa u nás so vzdelaním i titulmi kupčí. Nie všade a nie každý, ale kupčí sa. Malo by sa s tým čosi robiť. Žiaľ, kompetentní namiesto reálnych riešení problému ponúkajú stále nové a nové pomýlené koncepcie, nezmyslené reformy a všelijaké modernistické experimenty.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Mladí pod tridsať: najhlúpejšia generácia

Učiace sa Slovensko – pomýlená koncepcia

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.