Jozef Nemčok |
Každoročne prichádza čas Vianoc, keď sa
rozsvietia svetlá vianočného stromčeka. Rodina si sadne za spoločný stôl
a po modlitbe sa začína štedrá večera... V našej rodine bolo vždy
zvykom podávať najprv oblátky natreté medom a až potom sa požívajú makové
opekance, kapustnica... (v neskorších rokoch pribudla ryba).
Oblátky a med – prírodný med, ktorý vyprodukovala
včela, včelie spoločenstvo... Rozhodol som sa preto niečo napísať v tomto vianočnom
čase o živote včiel a o živote vo včeľom úli.
Z laického pohľadu úľ je možno akási drevená
debnička, v ktorej prebývajú včely. Pre mnohých je včielka obyčajný živočích,
ktorý ma žihadlo, poletuje z kvietka na kvietok a produkuje med. Nuž
nezaškodí povedať si, aký je život včelej rodiny – v úli. Aká je tam deľba
práce.
Aký je teda život a poriadok v tej „debničke“,
ktorú včelár nazýva „včelí úľ“?
Život včiel je prírodou presne stanovený.
V úli môže byť len jedna včelia matka – často nazývaná kráľovná, okrem nej
v dobe znášky viac než desaťtisíc včiel-robotníc a od skorej jari do
neskorej jesene asi tisícka trúdov. Včelia matka-kráľovná nemôže existovať bez
robotníc a rod by vyhynul bez trúdov. Je to kráľovstvo, v ktorom je však
skoro všetko v rukách včielok-robotníc, ktoré až do úmoru pracujú pre
svoje kráľovstvo.
Jedinou úlohou kráľovnej je rozmnožovanie a zachovanie rodu. Vždy
na jar kladie vajíčka, v znáškovom období ich denne nakladie i dve
tisícky. Jej život v úli je najdlhší. Žije 3–4 roky, niekedy menej. Vo
včeľom kráľovstve je vzorný poriadok. Celý rod, teda kráľovná, robotnice i trúdy,
musí držať spolu, bez sporov, lebo len tak je možné zachovanie rodu. Ak niet
jedného z týchto prvkov, včelia rodina zaniká. Je zaujímavé, že kráľovnú
si volia včielky robotnice, ktoré z obyčajného včelieho vajíčka pomocou
materskej kašičky vychovajú v prípade staroby alebo straty novú kráľovnú.
Viac panovníčok v úli nemôže byť. Je to Boží zákon prírody.
Včielky-robotnice pracujú bez oddychu a žijú
veľmi krátko. Ich život – od položenia vajíčka kráľovnou do konca – trvá najviac
40 dní. Zodraté prácou zomierajú mimo domova, mimo svojho úľa, niekde na
krásnom kvete, z ktorého chceli zobrať peľ či nektár. Ak by nakladali so
svojimi silami hospodárnejšie, ak boli by menej pracovité, ich život by sa
predĺžil.
V kráľovstve je i niekoľko trúdov,
ktorých jedinou úlohou je zachovať rod oplodnením matky. Zdalo by sa, že je to
strážna rota, ktorá ochraňuje včelí príbytok. Nie je to tak. Pretože sú svojím
telom silnejšie a mohutnejšie, mnohí si myslia, že sú to akoby vojaci
tohto kráľovstva. Sú však „bez zbraní“ – nemajú žihadlá, nemajú sa čím brániť.
V istom zmysle sú to darmožráči, ktorých včielky-robotnice na konci leta
povyhadzujú z úľa a v biede musia zahynúť.
Zaujímavosťou včelieho kráľovstva je i
rojenie. Tento moment vznikne vtedy, keď v kráľovstve nastane premnoženie
a v príbytku – v úli – je nedostatok miesta. Kráľovstvo opúšťa
kráľovná s množstvom robotníc i trúdov. Na jej miesto nastupuje
dcéra, ktorá sa vyliahla, a zaujme miesto novej kráľovnej. Včielky sú vzorom
pracovitosti, majú dobrú deľbu práce, sú veľmi poriadkumilovné. Včielky-robotnice
majú „dobrú náladu“, keď sú nasýtené, to je v dobe znášky nektáru
a peľu. Vtedy neštípu, nemajú dôvod pichať žihadlo. Zaujaté svojou prácou
ich nevyruší ani včelárov zásah do ich života. Ich nálada je zlá, keď v prírode
nieto nektáru a peľu. Vtedy sú zlostné, lebo nemajú zabezpečenú prácu
a boja sa o svoje zásoby.
Životný cyklus včiel je veľmi zaujímavý. Včely
môžu žiť len v spoločenstve: matka-kráľovná, včely-robotnice a trúdy.
Ako uvádza vo „Včelárskej ročenke 1963“ Július Komora a kol.: „Jedna
včielka v priebehu jednej minúty navštívi asi 10 kvetov, jej výlet
z úľa a návrat späť trvá v priemere 8-12 minút. Za jeden deň
včielka vykoná 30–40 výletov a navštívi 3000-4000 kvetov pri letovej
rýchlosti asi 60 km
za hodinu. Tento rituál denne z úľa vykonáva asi 10.000 včeličiek –
lietaviek, ktoré navštívia spolu 3-4 milióny kvietkov. Včela za potravou lieta
zjari do okruhu 600 metrov
v lete aj 2–4 kilometre. Samozrejme až približne za týždeň po orientačnom
prelete...“ Za rok vyprodukuje jedna včelia rodina 50–80 kg medu.
„V prírode včela zabezpečuje až 80 % opaľovacej
činnosti stromov, ako aj olejnatých rastlín a iných plodín. Bez včiel by
bolo omnoho menej úrody z rastlín, stromov. Pracovný čas včely-robotnice je
neobmedzený. V hlavnej znáške začínajú pracovať už okolo štvrtej hodiny rannej
a ich pracovný čas je i 17-hodinový. Odpočinok v podstate
nepoznajú. Včela usína iba v čase úplného vyčerpania, a to vo dne
alebo v noci, na 10–20 minút. V tomto pracovnom nasadení včielka žije
15–20 dní. Pre zachovanie rodu zimu prežijú len včeličky, ktoré sa liahnu na
konci leta a začiatku jesene, nezaťažené prácou,“ píše Július Komora.
Taký je život v domčeku menom úľ, ktorý sa
pomaly vytráca z našich záhrad.
Nuž, keď si vložíme do úst lyžičku chutného
krásneho panenského medu, alebo ho máme na oblátke pri Štedrej večeri, spomeňme
si na včelu medonosnú, ktorá nám tento produkt živej prírody, bez prísad,
konzervačných látok a iných škodlivín, svojou usilovnou prácou dopriala.
Spomeňme si i na slová, ktoré ľudstvu
adresoval svetoznámy vedec Albert Eistein: „Ak uhynie posledná včela, ľudstvu
ostáva ešte päť rokov života.“ Táto veta by mala byť mementom. Či sa
nestretávame my včelári s úhynom včiel z dôvodu nevhodného používania
chemických prípravkov?! Je sa treba preto naozaj zamyslieť nad našim vzťahom
k prírode.
Jozef Nemčok
::
Rozhovor s autorom.
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.