Kráľovstvo medu

Jozef Nemčok

Každoročne prichádza čas Vianoc, keď sa rozsvietia svetlá vianočného stromčeka. Rodina si sadne za spoločný stôl a po modlitbe sa začína štedrá večera... V našej rodine bolo vždy zvykom podávať najprv oblátky natreté medom a až potom sa požívajú makové opekance, kapustnica... (v neskorších rokoch pribudla ryba).

Oblátky a med – prírodný med, ktorý vyprodukovala včela, včelie spoločenstvo... Rozhodol som sa preto niečo napísať v tomto vianočnom čase o živote včiel a o živote vo včeľom úli.

Z laického pohľadu úľ je možno akási drevená debnička, v ktorej prebývajú včely. Pre mnohých je včielka obyčajný živočích, ktorý ma žihadlo, poletuje z kvietka na kvietok a produkuje med. Nuž nezaškodí povedať si, aký je život  včelej rodiny – v úli. Aká je tam deľba práce.

Aký je teda život a poriadok v tej „debničke“, ktorú včelár nazýva „včelí úľ“?

Život včiel je prírodou presne stanovený. V úli môže byť len jedna včelia matka – často nazývaná kráľovná, okrem nej v dobe znášky viac než desaťtisíc včiel-robotníc a od skorej jari do neskorej jesene asi tisícka trúdov. Včelia matka-kráľovná nemôže existovať bez robotníc a rod by vyhynul bez trúdov. Je to kráľovstvo, v ktorom je však skoro všetko v rukách včielok-robotníc, ktoré až do úmoru pracujú pre svoje kráľovstvo.

Jedinou úlohou kráľovnej  je rozmnožovanie a zachovanie rodu. Vždy na jar kladie vajíčka, v znáškovom období ich denne nakladie i dve tisícky. Jej život v úli je najdlhší. Žije 3–4 roky, niekedy menej. Vo včeľom kráľovstve je vzorný poriadok. Celý rod, teda kráľovná, robotnice i trúdy, musí držať spolu, bez sporov, lebo len tak je možné zachovanie rodu. Ak niet jedného z týchto prvkov, včelia rodina zaniká. Je zaujímavé, že kráľovnú si volia včielky robotnice, ktoré z obyčajného včelieho vajíčka pomocou materskej kašičky vychovajú v prípade staroby alebo straty novú kráľovnú. Viac panovníčok v úli nemôže byť. Je to Boží zákon prírody.

Včielky-robotnice pracujú bez oddychu a žijú veľmi krátko. Ich život – od položenia vajíčka kráľovnou do konca – trvá najviac 40 dní. Zodraté prácou zomierajú mimo domova, mimo svojho úľa, niekde na krásnom kvete, z ktorého chceli zobrať peľ či nektár. Ak by nakladali so svojimi silami hospodárnejšie, ak boli by menej pracovité, ich život by sa predĺžil.

V kráľovstve je i niekoľko trúdov, ktorých jedinou úlohou je zachovať rod oplodnením matky. Zdalo by sa, že je to strážna rota, ktorá ochraňuje včelí príbytok. Nie je to tak. Pretože sú svojím telom silnejšie a mohutnejšie, mnohí si myslia, že sú to akoby vojaci tohto kráľovstva. Sú však „bez zbraní“ – nemajú žihadlá, nemajú sa čím brániť. V istom zmysle sú to darmožráči, ktorých včielky-robotnice na konci leta povyhadzujú z úľa a v biede musia zahynúť.

Zaujímavosťou včelieho kráľovstva je i rojenie. Tento moment vznikne vtedy, keď v kráľovstve nastane premnoženie a v príbytku – v úli – je nedostatok miesta. Kráľovstvo opúšťa kráľovná s množstvom robotníc i trúdov. Na jej miesto nastupuje dcéra, ktorá sa vyliahla, a zaujme miesto novej kráľovnej. Včielky sú vzorom pracovitosti, majú dobrú deľbu práce, sú veľmi poriadkumilovné. Včielky-robotnice majú „dobrú náladu“, keď sú nasýtené, to je v dobe znášky nektáru a peľu. Vtedy neštípu, nemajú dôvod pichať žihadlo. Zaujaté svojou prácou ich nevyruší ani včelárov zásah do ich života. Ich nálada je zlá, keď v prírode nieto nektáru a peľu. Vtedy sú zlostné, lebo nemajú zabezpečenú prácu a boja sa o svoje zásoby.

Životný cyklus včiel je veľmi zaujímavý. Včely môžu žiť len v spoločenstve: matka-kráľovná, včely-robotnice a trúdy. Ako uvádza vo „Včelárskej ročenke 1963“ Július Komora a kol.: „Jedna včielka v priebehu jednej minúty navštívi asi 10 kvetov, jej výlet z úľa a návrat späť trvá v priemere 8-12 minút. Za jeden deň včielka vykoná 30–40 výletov a navštívi 3000-4000 kvetov pri letovej rýchlosti asi 60 km za hodinu. Tento rituál denne z úľa vykonáva asi 10.000 včeličiek – lietaviek, ktoré navštívia spolu 3-4 milióny kvietkov. Včela za potravou lieta zjari do okruhu 600 metrov v lete aj 2–4 kilometre. Samozrejme až približne za týždeň po orientačnom prelete...“ Za rok vyprodukuje jedna včelia rodina 50–80 kg medu.

„V prírode včela zabezpečuje až 80 % opaľovacej činnosti stromov, ako aj olejnatých rastlín a iných plodín. Bez včiel by bolo omnoho menej úrody z rastlín, stromov. Pracovný čas včely-robotnice je neobmedzený. V hlavnej znáške začínajú pracovať už okolo štvrtej hodiny rannej a ich pracovný čas je i 17-hodinový. Odpočinok v podstate nepoznajú. Včela usína iba v čase úplného vyčerpania, a to vo dne alebo v noci, na 10–20 minút. V tomto pracovnom nasadení včielka žije 15–20 dní. Pre zachovanie rodu zimu prežijú len včeličky, ktoré sa liahnu na konci leta a začiatku jesene, nezaťažené prácou,“ píše Július Komora.

Taký je život v domčeku menom úľ, ktorý sa pomaly vytráca z našich záhrad.

Nuž, keď si vložíme do úst lyžičku chutného krásneho panenského medu, alebo ho máme na oblátke pri Štedrej večeri, spomeňme si na včelu medonosnú, ktorá nám tento produkt živej prírody, bez prísad, konzervačných látok a iných škodlivín, svojou usilovnou prácou dopriala.

Spomeňme si i na slová, ktoré ľudstvu adresoval svetoznámy vedec Albert Eistein: „Ak uhynie posledná včela, ľudstvu ostáva ešte päť rokov života.“ Táto veta by mala byť mementom. Či sa nestretávame my včelári s úhynom včiel z dôvodu nevhodného používania chemických prípravkov?! Je sa treba preto naozaj zamyslieť nad našim vzťahom k prírode.

Jozef Nemčok

::

Rozhovor s autorom.

Žiť v kresťanskom duchu

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!