Dráma ľudskej duše
v diele Georgesa Bernanosa
Georges Bernanos: Mŕtva farnosť
Trnava, Vydavateľstvo Spolku svätého Vojtecha, 1992
Francúzsky katolícky spisovateľ Georges
Bernanos (1888–1948) napísal niekoľko pozoruhodných kníh. Veľký úspech mu
priniesol už prvý román Pod slnkom satanovým (vyšiel v roku 1926).
Známym je tiež román Denník vidieckeho kňaza (1936), za ktorý autor
získal Veľkú literárnu cenu Francúzskej akadémie. Tento román o mladom
idealistickom kňazovi vyšiel aj v slovenčine, podobne ako novela Muška
a román Mŕtva farnosť (prvé vydanie: 1947, druhé vydanie: 1992).
Bernanosove beletristické texty sa vyznačujú
osobitou atmosférou, v ktorej sa svet javí ako zahalený ľahkým závojom
fantázie a mystiky. Pripomína to niekedy sen, rojčivú predstavu alebo
duchovnú víziu. A predsa možno hovoriť o realizme, o reálnom
vnímaní života, pretože bez duchovného rozmeru by bol každý obraz sveta neúplný.
Badať tu obdivuhodné úsilie o uchopenie pravdy: v každom človeku
prebieha zápas dobra a zla, obstojí v ňom len ten, kto si uchová
vieru v Boha – kto túto vieru odhodí, stratí vedomie hriešnosti a tým
i schopnosť rozlišovať, čo je správne a čo nesprávne; podobne
spoločnosť, keď stráca vieru, nevyhnutne podlieha zlu.
Román Mŕtva farnosť sa odohráva vo
farnosti zmenenej na „bahnisko“: „Toto bahno tu, tak sa zdá, je
naozaj čertovsky činné od istého času.“ V dedine sa dejú nedobré veci
– zavraždenie malého pastierika roztočí špirálu zla. Miestny kňaz, len nedávno „vytrhnutý
zo seminára“, s veľkou vnútornou bolesťou prežíva tieto udalosti.
V jednej chvíli prekoná sám seba a povie svojim farníkom pravdu do
očí: „A farnosti tu už niet, bratia... je tu iba obec a kňaz, ale to
nie je farnosť.“ Pretože farnosť, aby bola farnosťou, musí držať spolu,
musí v nej kolovať súcit a s ním i Božia milosť ako miazga.
Keď si ľudia nechcú pomôcť, keď odmietajú milosť, tak je zle: „Už niet
farnosti... ste voľní... voľnejší ako divosi alebo pohania, úplne voľní, voľní
ako zvieratá!“ Sloboda bez Boha sa stáva slobodou zvieracou,
živočíšnou, bez hraníc a pravidiel, ktorá človeka vedie do záhuby.
Bernanos neostáva pri opise udalostí
a konania postáv, ide do hĺbky a rozprávanie posúva do duchovnej
roviny. Pripomína, že keď dôjde k odstráneniu mravného reflexu,
obyvateľstvo sa nevie brániť. Azda najhoršie je vzájomné odcudzenie, neochota
pomôcť a prijať pomoc, chlad medziľudských vzťahov: „Peklo, to je
zima... Ach, akí osamotení a opustení sme v zle... až do konca sveta
musí hriešnik hrešiť sám, vždy sám – budeme hrešiť sami tak, ako človek
osamotený umiera.“
Vyznenie diela má ďaleko od falošného
optimizmu. Kresťanstvo nie je psychoterapia ani cesta k príjemným pocitom
a bezbrehej tolerancii. Zlo tolerovať nemožno. Svätosť musí byť niekedy
drsná a tvrdá, aby premohla útoky temných síl. Každý z nás môže
a má ísť až na koniec seba samého, a to neraz bolí: „Trpieť, verte
mi, to sa dá naučiť... bolesť dáva otázky a odpovede, myslí za vás. Musíte
ju nechať pracovať.“
V tomto svetle sa ukazuje dráma ľudskej
duše – skutočná dráma, veď v nej ide o život! A ukazuje sa
i prázdnota dnešného sveta, ktorému chýba zmysel pre veci duchovné.
V súvise s tým možno vnímať ako memento slová, ktoré autor vložil do
úst jednej z postáv: „Keby nebolo Cirkvi, nebolo by už vykúpenia, nebolo by
už nič – satan by navštívil svoj ľud.“
Georges Bernanos je majstrom zobrazovania
vnútorných hnutí a zápasov človeka, zobrazovania hlbinných prúdov
a ciest. Ako sám povedal, jeho
dielo nie je nejaké šikovne režírované divadlo, je to on sám, je to jeho dom...
Žiaľ, predmetné vydanie Mŕtvej farnosti je negatívne poznačené
nedôslednosťou vydavateľa. Rozpaky vzbudzuje edičná poznámka na konci knihy,
kde sa píše: „V dôsledku časovej tiesne publikácia neprešla úplnou redakčnou
úpravou.“ Škoda, veď ktovie, kedy a či vôbec sa dočkáme (kvalitného)
vydania tohto či iného Bernanosovho diela v slovenskom preklade.
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Súvisiaci článok: Do hlbín duše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.