|
Vlado Gregor |
Človek sa často zúfalo snaží pochopiť a
definovať rozdiel medzi dobrom a zlom. Problém je v tom, že teória a vzdelanie
nám pritom veľmi nepomôžu. Môj otec bol mimoriadne vzdelaný človek, ale vysokú
školu neurobil, lebo nemal žalúdok na skúšky z marxizmu-leninizmu
a vedeckého ateizmu. Ja som tiež mal na filozofickej fakulte samé
jednotky, ale odišiel som, lebo som nechcel hovoriť to, čo si nemyslím.
Človek v podradnom postavení takisto nemôže
vždy hovoriť, čo si myslí, ale predsa častejšie, a ak sa aj snaží manévrovať a
taktizovať, nemusí natoľko ponižovať samého seba a hanbiť sa za to. Mimochodom,
pochopí aj všeličo, čo by mu ako teoretikovi a vzdelancovi ušlo. Fyzici sa
už dlhodobo snažia pochopiť princíp časopriestoru a pritom, ak robotníkovi
poviete, že má kopať „odtiaľto až do večera“, možno pochopil niečo trochu iné,
ale dosť podobné a rovnako hlboké.
Už v Starom zákone sa uvažuje o tom, v čom sa
človek líši od zvierat, a aj v knihe Kazateľ, aj v knihe Jób sa vyjadrujú veľké
pochybnosti o tom, či sa vôbec od nich podstatne líšime. Lebo aj v prírode sa
špekuluje, klame a podvádza, aby sme si uchytili väčší kus žrádla, priestoru či
iných benefitov pre seba a svoju rodinu.
Samozrejme, bez viery vo vlastné schopnosti,
že sme lepší a vyvolení, ťažko niečo dosiahneme. Nemôžeme sa však za takých považovať
a ukazovať pritom prstom vždy na iných, že sú horší. To je fakt, ktorý sa nám
snažil vysvetliť Ježiš Kristus... Je pravdou, že bol vyslaný predovšetkým k
strateným ovciam domu Izraela, ale my nemôžeme obracať jeho učenie naruby a
tvrdiť, že žiadne stratené ovce neexistujú!
Napísal som už dávnejšie recenziu knihy
diakona Andreja Kurajeva „Kak delajut antisemitom“, ktorá vyšla v Moskve v roku
2006. Uvediem z nej voľne preloženú dlhšiu citáciu:
„Prototypom ženy – revolucionárky v Starom
zákone môže byť Ester z rovnomennej biblickej knihy. Vďaka jej účinkovaniu bola
vyvraždená celá elita Peržanov – okolo 75 000 ľudí. Desať detí veliteľa
perzskej armády Hamana bolo surovo popravených. Práve tento Haman plánoval, ako
by sa Perzská ríša zbavila príliš vplyvných Židov. Táto likvidácia bola ešte
len zamýšľaná, vôbec sa nezačala. Židia teda už 25 storočí radostne tancujú na
pamiatku masového vyvražďovania. Práve po tomto masakre začala Perzia upadať a
o necelých sto rokov podľahla Alexandrovi Veľkému.
Práve kniha Ester markantne ukazuje, že Starý
zákon nachádza svoj zmysel iba ako predchodca Nového zákona. Zvlášť historické
knihy sú vlastne len zbierkami receptov na krvavé zúčtovanie s nepriateľmi,
prípadne len inými, ktorí zavadzajú a prznia "čistú rasu."
8. marec – to nie je len deň žien, ale
určitého typu ženy. V roku 1910 medzinárodná konferencia socialistiek
v Kodani, vedená Klárou Zetkinovou, naplánovala "Deň
revolucionárky". Nič sa tu ešte nehovorí o presnom dátume. V 1911 roku sa
MDŽ v Nemecku, Rakúsku, Dánsku a Švajčiarsku oslavoval 19. marca. V 1912 roku
zase 19. mája. V roku 1913 v Nemecku 12. marca a v Rusku 2. marca. Také skoky
sú charakteristické pre liturgický lunárny kalendár. Dve náboženstvá majú túto
prax, kresťanské a židovské. Európske komunistické hnutie začiatkom 20.
storočia bolo v značnej miere židovským. To nie je mýtus, ale holý fakt. O tom,
že 8. deň prvého jarného mesiaca je spojený s revolucionárkou Klárou Zetkinovou
vedia všetci, ale prečo práve 8. marec, to vedia máloktorí. Tento dátum vybrali
práve podľa sviatku Purim a rozhodla o tom Kominterna.
Významné je aj to, že Purim padol na 8. marca
aj roku 1917 – podľa nového kalendára a podľa starého na 23. februára. A práve
v tento dátum sa začala Februárová revolúcia. Vzbury sa začali v radoch na
chlieb. V dokumentoch petrohradskej ochranky z predošlého roku čítame: "V
Petrohrade všetok obchod s obilím sa bez výnimky deje prostredníctvom Židov,
ktorí sú veľmi dobre informovaní o náladách davu." Fakt je teda
jasný. MDŽ, začiatok ruskej revolúcie a aj židovský Purim sa stretli pri
dátume 23. februára podľa starého kalendára platného do revolúcie v Ruskom
impériu.“
Dnešné židovstvo sa od starozákonného líši
tým, že kým to dávne si pri nešťastiach vždy spytovalo svoje svedomie, novodobé
za všetko obviňuje iných. Myslím, že nie je žiadnym antisemitizmom upozorniť ho
na nebezpečenstvo takéhoto správania.
Lžami, manipuláciami a nepodloženými
obvineniami druhých iste môžeme dosiahnuť veľkú kariéru a významné postavenie.
Je to tak aj v osobnom, aj v národnom živote. Veď aj pri Ježišovom podobenstve
o Pánovej vinici adresáti pochopili, že to hovorí o nich osobne... (Mt 21,
33–34; Mk 12, 1–12; Lk 20, 9–19). Starajme sa teda dobre o svoje
vinice a vyznávajme pritom aj svoje viny. Židia aj kresťania, rovnocenne,
pravdivo a opravdivo.
Vlado Gregor
::
Zaujímavé a poučné čítanie. Aj ja som nikdy nechápal napríklad - tému o ničom Vedecký komunizmus a teraz je to Demokracia, ktorú možno nevedomky chápeme skôr ako anarchiu. Ako autor uvádza na začiatku svojho príspevku, je to v podstate boj o uchopenie moci so svedomím. Sú situácie, najmä keď sme v núdzi, že svedomie odkladáme na bok a dáme prednosť hriechu a konaniu proti vôli a vlastnému presvedčeniu. A veriaci sa navyše utešujú ospravedlnením tohoto zla, či prehrešku svätou spoveďou. Možno sa mýlim, ale je to tak nejako ako to chápem ja svojim sedliackym rozumom.
OdpovedaťOdstrániť