Aká má byť politika

ZÁPISNÍK –  5/2019

Literárny týždenník č. 3–4/2019 prináša článok Ľudovíta Števka Bulvár v politike. Autor okrem iného píše (s. 4): „Od roku 1989 sa všeličo zmenilo. Materiálne sme na tom lepšie, morálne sotva. Ideály novembra, ktoré sa ozývali z rečníckych tribún, sa vytratili ako drobné z vrecka. Nastúpila žravá partokracia, staré osvedčené hodnoty a zásady sa stali príťažou novej agresívnej politiky a chápania nového demokratického poriadku.“

::

Politika rozdeľuje. To je prirodzené, normálne. Žiaľ, pričasto rozdeľuje tak, že robí z ľudí nepriateľov, ktorí sa vzájomne nenávidia a ubližujú si. To už nie je normálne. Malo by to byť inak. Politika by mala byť čestným súbojom myšlienok, nápadov a koncepcií. Politikov by mali motivovať idey a ideály, nie túžba po moci. Politika by mala byť službou v tom najlepšom zmysle slova.

Rakúsky mysliteľ Friedrich Romig upozorňuje na to, že aj pod vplyvom marxizmu a neoliberalizmu sme si zvykli spájať vládnutie s vykorisťovaním. Podľa prirodzeného poriadku však platí iné: „Nie vláda a vykorisťovanie, ale vláda a obeta sú komplementárne pojmy.“ Stav každého spoločenstva závisí od toho, či a do akej miery sú jeho vládcovia schopní obety. A to platí aj na celospoločenskej úrovni. Spoločnosť je tým silnejšia a životaschopnejšia, čím viac obetavosti majú jej vládcovia. Ak schopnosť či ochota obetovať sa chýba, spoločnosť upadá a potom sa naozaj stáva vykorisťovateľskou. Romig dodáva: „Vláda a obeta sú základné kategórie spoločenského života pre jeho dobro a záchranu. Patria k základu tradície, zachovávajúcej to, čo je naveky platné“ (Friedrich Romig: Práva národa; Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008).

::

V Nemecku žijúci filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han hovorí, že svet sa stal tržnicou, kde je všetko vystavované, predávané a konzumované. Všetko sa stalo predmetom obchodu a nevyhýba sa to ani politike. Ono kupčenie je síce navonok transparentné, sprevádzané množstvom informácií, ale v jadre je nepoctivé, falošné. Záplava ničím nefiltrovaných informácií totiž svet neosvecuje, neobjasňuje: „Informačná inflácia nevytvára žiadnu pravdu. Čím viac informácií sa do sveta vypúšťa, tým je svet neprehľadnejší (Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost; Praha, Rybka Publishers, 2016). Volaním po transparentnosti a slobodnom prístupe k informáciám sa čosi zakrýva – je to zásterka, prostriedok klamu a sebaklamu v spoločnosti, ktorá nemá duchovný základ, ktorá sa zriekla svojho morálneho fundamentu.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 4/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!