Sen a skutočnosť

ZÁPISNÍK –  8/2019

Katolícky kňaz a básnik Janko Silan (1914–1984) napísal okrem viacerých zbierok poézie aj jeden román: Dom opustenosti. Je to román výnimočný, nielen v kontexte autorovej tvorby, ale i v kontexte našej národnej spisby; výnimočný po stránke formálnej i obsahovej. Silan v ňom s umeleckým majstrovstvom prepojil fiktívne, básnické, snové a reálne prvky, pričom mu dal – viac či menej otvorene – autobiografické kontúry. Stojí zato pripomenúť si tento literárny artefakt aspoň niekoľkými drobnými citátmi: 

„Hrdina tohto románu – denníka volá sa Ján Blahoslav Čierny. To je všetko symbolické, znakové, ak ešte veríme slovám a menám a číslam, že majú svoju magickú moc, ak ešte veríme, že každý znak zjasňuje pravdu a podporuje ju aj vtedy, keď je na kríži. Ján – milosť, Blahoslav – blaho, dobro blížnych sláviť a chrániť. Čierny – všetci prídu do neba, keď chcú a nerepcú, a nie iba tí bieli, tí zduchovnelí.“

„Smiešne. Leteli kozmonauti vesmírom, ale Boha tam nikde nestretli. Čiže to bol zbytočný let. Ja cítim Boha, jeho prítomnosť a lásku i v najmenšej kvetinke.“

„Postup ľudí tejto zeme je: druhých ľudí iba umlčať (to stačí), prekážať už nebudú, zvieratá ako kone a voly doraziť, aby bola obživa. Ale čo s Bohom? Boha ukrižovať a potom v hrobe strážiť. Nič totiž živočíšne srdce tak nepoburuje, ako keď láska (a Boh je Láska) sa rozhadzuje. Pravdaže, ju treba strážiť, aby bola vážna a uskladaná, aby odpočívala v zemi, privalená kameňom.“

„Čo možno čakať od ľudí, ktorí ešte alebo už neveria v Krista, keď aj kresťan čím viac má hriechov, tým horšie sa správa ku vlastnému kňazovi. Pochopiteľne. Kto hreší, križuje znovu Krista Pána – nuž, ako by mohol byť milý ku druhému Kristovi?“

„My, kresťania, vyznávame, že človek pozostáva z tela a z duše. Telo je zo zeme a duša z neba. Fúkol ju sám Pán Boh do nás. Tí, čo v neho neveria, vravia, že človek je vysokoorganizovaná  hmota. Napokon, nie je to zlá veta, keď to slovo ,organizovanáʻ správne sa pochopí.“

„Pane, daj, nech dobre mlčím. Slovami sa láska umlčuje, mlčaním sa jasní. Toľko je ešte vo mne temného, toľko ešte slov! A mlčanie moje, ovečka stratená, zamotaná v kroví, len za Tebou volá. Nájdeš ju? Nájdi! Ty to vieš, i keď je noc, Ty to vieš...“

(Román Dom opustenosti vyšiel ako 5. zväzok súborného diela Janka Silana. Bratislava, Lúč, 1997.)

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 7/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!