- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. marca 2019

Čakáreň 1942–1982

Andrej Mišanek

Nasledovnú báseň som zložil v marci 2007 pri príležitosti 65. výročia transportu 1000 židovských dievčat z popradskej železničnej stanice do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime (transport bol vypravený 25. marca 1942). Vylovil som ju po rokoch zo zásuvky – až teraz, v súvislosti s presadzovaním rezolúcie o antisemitizme v našom parlamente.
V tej básni ide o jednoduchú vec. Nútenú rozlúčku mileneckej dvojice. Židovské dievča zavliekli do koncentráku a slovenský chlapec zostal doma. Nebolo by na tom možno nič zvláštne, keby som toho chlapca po desaťročiach nespoznal. Býval vtedy vo Svite ako ja. Často som ho vídaval. Mohol mať už po päťdesiatke, bol to chlap ako hora, urastený, ale mlčanlivý. Samotár, čudák.     
S nikým sa nezhováral. Vždy chodil, nehľadiac na počasie, v dlhom koženom kabáte a s veľkým hnedým kufrom. Mnohokrát som ho zazrel postávajúceho na železničnej stanici v Poprade, akoby niekam cestoval. On však necestoval, ale čakal. Desaťročia očakával svoje dievča, svoju lásku, že sa vráti, ako mu to sľúbila. Chodieval na stanicu s vierou, nádejou a láskou, že jeho milovaná predsa len príde...

Áno, aj o tom je tá báseň. Slovák miloval Židovku, stovky Slovákov sa zmilovali nad Židmi, stali sa Spravodlivými medzi národmi. Ten spomínaný slovenský Človek bol viac ako Spravodlivý... Bol Svätý! Veril, nádejal sa, miloval...

Čakáreň 1942–1982
(Chlapec čaká svoje dievča)
Popradská stanica odetá v smrtnom kroji.
Na devy poľuje transportná ohava.
Posledné objatie milencov navždy spojí,
dievča ho s prísľubom návratu bozkáva.
Či v lete, či v zime v čakárni roky stojí
v koženom kabáte nehybná postava,
obličaj stajený v podivnom nepokoji.
Na svoju dievčinu oddane vyčkáva.
Ľuďom sa vyhýba, živých sa veľmi bojí,
v cestovnom kufríku chodí s ním obava.
Úzkosti ako hmyz útočia v hustom roji,
hoci ho neživá na dušu bozkáva.
Starcovi nevie nik povedať o tom spoji,
kde väzí spiatočná zmeškaná súprava.
Dovtedy, pokým v deň návratu budú svoji,
židovské dievča ho na dušu bozkáva.

Andrej Mišanek
::
Odporúčané: O pravde
::

Rukopis básne (faksimile)
::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

3 komentáre:

  1. Pekná báseň, pôsobivý obraz, silný príbeh... Ďakujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný28.3.19

    Pán Mišanek je všestranný umelec. Poznám jeho prácu už viac ako 50 rokov. Najmä či sa týka satiry... Klobúk dolu! milan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno. Tento príspevok môže prekvapením pre tých, ktorí vnímajú Andreja Mišanka iba ako karikaturistu.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.