Ladislav Szalay: Triumf propagandy
Trnava, vlastným nákladom, 2018
Trnava, vlastným nákladom, 2018
Ladislav Szalay (narodený 23. 5. 1929
v Trnave), redaktor (Roháč, Slovenský denník, Aréna), publicista
a spisovateľ je autorom niekoľkých žánrovo i obsahovo rôznorodých
publikácií (Polstoročie trnavského futbalu, Nosorožec v trestnom území,
Maturitné stretnutie), ako aj dvoch kabaretných pásem – pre kabaret Tatra
revue. V roku 2015 mu vyšla spomienkovo ladená kniha Kým mi ešte pamäť
slúži. Pod pseudonymom Gabriel Viktor vydal knihu Legenda rokov meruôsmych
(1998). Otázkam našich národných dejín sa venuje aj v najnovšej publikácii
Triumf propagandy (K stému výročiu vzniku Československa).
Hneď v úvode (v Prológu) sa stretávame
s názorom, že slovenské dejiny, ako ich poznáme z učebníc
a masmédií, ako ich „spísali odborníci“ a ako ich dnes vníma väčšina
obyvateľstva, „po dlhé roky cieľavedome formulovala komunita, ktorá si
prisvojila právo rozhodovať o národe, ktorého členom sa necítila byť“ (s.
6). Výklad našich dejín je teda výrazne ovplyvnený propagandou.
A propaganda sa rozchádza s faktami. Z tohto aspektu autor
nazerá na moderné dejiny Slovákov. Cielene poukazuje na skutočnosti, ktoré
nekorešpondujú s oficiálnym výkladom a boli preto „propagandou
vygumované“.
Viaceré osobnosti či udalosti sa opomínajú,
lebo sú „v rozpore s hlavnou líniou dejín“, v rozpore s tým, čo
je, respektíve chce byť prezentované ako správne. Súvisí to aj so vznikom
Československa: „Až protestanti s českým pôvodom urobili zo Slovákov
a Čechov jeden národ. Podarilo sa im na sto rokov, ba i na viac,
rozdeliť skutočný slovenský národ na Čechoslovákov a Slovákov, pričom sa
Čechoslováci dlhé roky vyhlasovali za jediných predstaviteľov obyvateľov Slovenska,
slovenský národ podľa nich neexistoval“ (s. 7).
V záujme propagandy je znižovaný význam
katolíckeho elementu v slovenských dejinách, málo sa hovorí napríklad
o Antonovi Bernolákovi a ním založenom Slovenskom učenom tovarišstve:
„Tovarišstvo malo pobočky po celom Slovensku, ba i v dnešnom Maďarsku
a Rakúsku, členstvo sa rátalo na stovky, pričom osobnosti, ktoré do spolku
patrili, znamenali vo vtedajšej spoločnosti elitu. Popri pracovitých autoroch,
ako bol Juraj Fándly, sa na dianí Tovarišstva podieľali aj vrcholní predstavitelia
katolíckeho kléru... Sám Fándly päťdesiat rokov pred Štúrom žiadal zaviesť na
stredné školy v Uhorsku katedry slovenčiny, ale to sa v našich
dejinách nespomína. Fándly bol katolícky kňaz“ (s. 6).
Slováci, ktorí boli skeptickí v otázke
spoločného štátu s Čechmi, sú priam démonizovaní, pritom „v roku 1918
Slováci nechceli žiť s Čechmi, dávali prednosť pokračovaniu starého
Uhorska“ (s. 99). Szalay dopĺňa: „Sympatie obyvateľov Slovenska k Uhorsku
ako k štátnemu útvaru bola nočná mora, ktorej sa báli českí politici
i protagonisti z ,podtatranskej vetvy československého národa'. Úspešne
vygumovali Wilsonov návrh na plebiscit...“ (s. 61).
Československo vzniklo a „potom prišlo
sedemdesiat rokov čechoslováckej propagandy“ (s. 100). A čo bolo
v pozadí? Autor píše: „Štefánik s Benešom a Masarykom sa zhodli
v troch zásadných veciach: 1) Pittsburská dohoda nemá nijakú účinnosť, 2)
na Slovensku žijú Česi a hovoria po slovensky, čo je české nárečie, 3)
existuje iba národ československý“ (s. 68). Tieto zásady určovali charakter
nového štátu a ovplyvňovali aj vtedajšiu slovenskú opozičnú politiku:
„Obrana slovenských a súčasne kresťanských záujmov ostala na pleciach
Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu. Jej obrannú
politiku čechoslovakistická mienkotvorba prekvalifikovala na rozbíjačstvo
republiky“ (s. 91). A v tomto duchu sa nieslo následné hodnotenie
Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945, ako aj ďalších historických
udalostí: „Po obnovení Československa bolo hlavnou vinou činiteľov Slovenského
štátu rozbitie republiky, hlásanie práva národa na vlastný štát sa trestalo
smrťou“ (s. 119).
Kniha Ladislava Szalaya Triumf propagandy tne
do živého, obsahuje viaceré odvážne i kontroverzné myšlienky, prináša
takpovediac iný pohľad na dejiny, pohľad desaťročia odmietaný a neraz aj
kriminalizovaný. Asi nie so všetkým budeme súhlasiť, ale základná pohnútka
publikácie je azda dobrá a opodstatnená. Napokon, ako čítame, „chýbajúca
objektivita pri hodnotení slovenskej histórie je práve vodou na mlyn extrémistom“
(s. 150). V závere autor zdôrazňuje, že mu ide o objektivitu, ktorá
by neizolovala Slovensko od jeho vlastnej histórie a zlepšila by
spolunažívanie všetkých obyvateľov Slovenska.
Ján Maršálek
::
Recenzujeme zaujímavé knihy:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.